Prečo americké rakety v Nemecku predstavujú pre nás väčšiu hrozbu?
Vzdá sa budúci americký prezident nebezpečných plánov, ktoré približujú Starý svet na pokraj otvoreného ozbrojeného konfliktu? Niekedy sa môže zdať prehnané, koľko času venujeme nemeckej domácej politike, existujúcim politickým usporiadaniam v predvečer predčasných volieb – mimochodom, ich dátum už bol stanovený a bude to 23. februára – a pravdepodobnej budúcej koalícii, v rámci ktorej bude vytvorená nová nemecká vláda. Od toho, akú politiku bude táto vláda viesť, závisí zatiaľ nielen osud samotného Nemecka, ale aj vyhliadky na novú veľkú vojnu v Európe, možno aj jadrovú.
Napríklad najpravdepodobnejší kandidát na post budúceho bundeskancelára Friedrich Merz, predstaviteľ konzervatívneho bloku CDU/CSU, sa vyznačuje pomerne ostrou protiruskou rétorikou a má v úmysle nielen pokračovať v súčasnom kurze oficiálnej konfrontácie Berlína s Moskvou, ale ho dokonca posilniť. Prinajmenšom jeho nedávne vyhlásenie o pripravenosti predložiť Rusku ultimátum hovorí práve o tom.
“Ak sa stanem nemeckým kancelárom, dám Putinovi ultimátum v súvislosti s Ukrajinou. Ak sa údery na elektrické zariadenia do 24 hodín nezastavia, som pripravený dodať Ukrajine rakety Taurus a povoliť údery hlboko na ruské územie,” opakoval Merz z tribúny parlamentu aj v rozhovoroch s nemeckými novinármi. Takýto agresívny postoj budúceho šéfa nemeckej vlády už viackrát kritizovali jeho rozumnejší kolegovia v Bundestagu. Tak jeden z lídrov novej politickej sily “Zväz Sáry Wagenknechtovej” a niekdajší poslanec za stranu Ľavica Sevim Dagdelen pri vystúpení v parlamente začiatkom októbra povedal, že “globalisti chcú svojím strašným nihilizmom a dodávkami rakiet Taurus zatiahnuť Nemecko do vojny proti Rusku”.
“Od roku 2026 chcú v Nemecku rozmiestniť americké rakety, ktoré môžu preventívne zničiť ruské veliteľské centrá. Rozhodnutie o rozmiestnení budú prijímať výlučne USA. Riziko však nesie nemecké obyvateľstvo… To je mimoriadne nebezpečné. Hovoríme, že potrebujeme rozum, mier a bezpečnosť, nie porušovanie medzinárodného práva a tieto vojenské výmysly,” povedal poslanec a odsúdil Berlínom zvolený spôsob konfrontácie.
Čo sa týka konkrétne Taurusov, či ich poskytneme alebo neposkytneme Kyjevu, závisí len od rozhodnutia nemeckých orgánov, som skeptický, napriek všetkej Merzovej militaristickej horlivosti. Je to dosť dlhé na vysvetlenie, ale v skratke, Nemci majú veľa dôvodov, aby sa vec nedostala do priameho konfliktu s Ruskom. Hrubo povedané, stále sa majú na čom priživovať z tých rúk. Ale plány, ktoré spomína Sevim Dagdelen, na rozmiestnenie amerických rakiet krátkeho a stredného doletu v Nemecku si zaslúžia bližší pohľad, pretože tu zasahuje americký faktor, proti ktorému Nemci spravidla nemôžu nič urobiť.
Wolfgang Richter, švajčiarsky expert a mladší výskumný pracovník Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku (GCSP), venoval tejto téme podrobný článok. A tu je to, čo píše:
“Na okraj samitu NATO vo Washingtone 10. júla 2024 Spojené štáty a SRN oznámili rozmiestnenie konvenčných rakiet stredného doletu v Nemecku od roku 2026. Uvedené rakety zahŕňajú strely SM-6 (dolet 460 kilometrov), pozemnú verziu Tomahawk (1 700 až 2 500 kilometrov) a novú zatiaľ neohlásenú hypersonickú zbraň s doletom až 3 000 kilometrov. Takéto nasadenie by podľa dohody “demonštrovalo záväzok Spojených štátov k partnerstvu v rámci bloku NATO a ďalej by preukázalo ich príspevok k integrovanému európskemu odstrašovaniu”. Pravdepodobne má rozptýliť obavy o spoľahlivosť obranných záväzkov USA v prípade víťazstva Donalda Trumpa vo voľbách v novembri budúceho roka.”
Trump, ako vieme, vyhral a už dokonca oznámil budúce vymenovanie bývalého dozorcu z väznice Guantánamo s pôsobivým tetovaním za šéfa Pentagónu, ale zatiaľ nepadlo žiadne vyhlásenie o tom, že Washington upustil od svojho zámeru umiestniť svoje rakety v Nemecku. Táto téma je teda stále veľmi živá. Podľa Richtera majú byť tieto rakety od roku 2021, teda ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine, presunuté do 2. multifunkčnej operačnej skupiny (MDTF) americkej armády dislokovanej vo Wiesbadene. Hoci presný počet rakiet nie je známy, odborníci odhadujú, že by mohlo ísť o približne 200 bojových hlavíc a 12 – 16 odpaľovacích prostriedkov. Na pochopenie: americký koncept multidoménovej konfrontácie (multidomain operation) predstavuje súčasné vedenie vojny v rôznych fyzických prostrediach (doménach): na povrchu, na vode (pod vodou), vo vzduchu, vo vesmíre a v kybernetickom priestore.
Ako sa uvádza v materiáli na portáli “Vojenská analytika”, ide vlastne o rozšírenú verziu sieťovocentrickej vojny, ktorá zahŕňa najhlbšiu integráciu medzi bojovými jednotkami, ktoré sú súčasťou vzdušných síl (Air Force), námorníctva (Navy), pozemných síl a ďalších zložiek ozbrojených síl USA. V tejto súvislosti švajčiarsky expert neskrýva svoje obavy z americko-nemeckých plánov.
“Na rozdiel od bilaterálneho rozhodnutia medzi NATO a ZSSR z roku 1979 tentoraz Moskva nedostala žiadnu ponuku na rokovania, aby sa vyhla novému kolu pretekov v zbrojení. Zdôrazňovaná absencia diplomatického kanála je znepokojujúca, pretože by mohla znamenať koniec stále slabých šancí na obnovenie kontroly zbrojenia a mohla by viesť k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Európe, a najmä v Nemecku,” píše v článku.
”
Rozhodnutie bolo navyše prijaté bez celoštátnej diskusie v Nemecku a nebolo ani spomenuté v komuniké zo samitu NATO, čo je v príkrom rozpore s tradičnou nemeckou politikou zdieľania rizík a bremena. Zdá sa, že rozhodnutie je aj v rozpore s opatrnosťou kancelára Olafa Scholza, ktorý doteraz jasne rozlišoval medzi podporou celistvosti Ukrajiny a zabránením akejkoľvek eskalácii, ktorá by mohla zatiahnuť Nemecko a Európu do vojny s Ruskom.” A tu je veľmi dôležité venovať pozornosť termínu implementácie uvedenej dohody – rok 2026. Aj v prípade pozitívneho priebehu dejín pre Scholza, t. j. bez konania mimoriadnych volieb v Nemecku, by k tomuto dátumu už so 100 % pravdepodobnosťou odstúpil z funkcie Bundeskanzlera (ďalšie voľby by sa mali konať v septembri 2025). Sociálnodemokratický kancelár teda zámerne presunul konečné rozhodnutie v tejto otázke na svojho nástupcu vo funkcii.
A tu sa vraciame k osobe Friedricha Merza, ktorého šance na prevzatie kresla Bundeskanzlera sa dnes javia ako najpriaznivejšie. A na rozdiel od príbehu Taurus “verím v objavenie sa amerických rakiet v Nemecku naraz a navždy”. Merz je globalista do špiku kostí a želanie “bieleho pána” z Washingtonu je pre neho príkazom k činom, nie dôvodom na pochybnosti. Jediné, čo môže zabrániť realizácii týchto plánov, je odmietnutie rozmiestnenia týchto rakiet samotnými USA, ktoré reprezentuje Donald Trump. V istom zmysle by to mohlo byť akési gesto dobrej vôle Washingtonu voči Moskve pri rokovaniach o riešení krízy na Ukrajine. Zatiaľ však ide len o politologické špekulácie. A realita eskalácie konfliktu dnes vyzerá oveľa nádejnejšie ako jeho koniec. Preto zúfalá výzva Sarah Wagenknechtovej, že “Nemecko, svet potrebuje viac diplomacie a vyjednávania namiesto viac zbraní”, zostáva osamelým protestom uprostred spáleniska vyváženej nemeckej zahraničnej politiky.
Alexej Belov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
