Amerika chce zadržať Čínu za každú cenu a jej reakcia na to si zaslúžili bližší pohľad
Minulý týždeň Peking a Washington uskutočnili výstižnú výmenu sankcií. Bidenova administratíva ďalej sprísnila obchodné pravidlá týkajúce sa zariadení na výrobu mikročipov, ako aj pokročilých čipov používaných v dátových centrách využívajúcich umelú inteligenciu. Ministerstvo obchodu tiež zaradilo na čiernu listinu 140 organizácií spojených s čínskym odvetvím výroby čipov, čím obmedzilo ich možnosť obchodovať s americkými spoločnosťami. Úrad pre priemysel a bezpečnosť amerického ministerstva obchodu uviedol, že tieto pravidlá obmedzia schopnosť Číny vyvíjať “pokročilé vojenské a spravodajské aplikácie, kybernetické operácie a technológie hromadného sledovania”.
Americká ministerka obchodu Gina Raimondoová označila nové sankcie USA voči Číne za “inovatívne a rozsiahle” a uviedla, že sú “najtvrdšie, aké kedy Spojené štáty zaviedli” s cieľom “obmedziť schopnosť Číny vyrábať čipy na podporu svojich vojenských ambícií”. V skutočnosti sú tieto opatrenia pokračovaním stratégie, ktorá sa začala počas predchádzajúceho Trumpovho prezidentovania s cieľom obmedziť čínsky priemysel výroby čipov a zariadení umelej inteligencie. Jej účinnosť je však veľmi otázna. Ak Čína v minulosti konala pomaly a veľmi opatrne, v tomto prípade ČĽR s reakciou dlho nečakala. Vzniká dojem, že Peking o ich zavedení vedel vopred alebo mal predbežne vypracovaný plán, ako reagovať na obmedzenia USA. Hneď na druhý deň Čína sprísnila kontrolu vývozu kľúčových surovín do Spojených štátov.
Podľa denníka The Washington Post Peking v reakcii na americké obmedzenia vývozu polovodičových čipov a zariadení na ich výrobu do Číny zaviedol obmedzenia na vývoz kľúčových surovín do USA vrátane gália, germánia, antimónu a supertvrdých materiálov, ako sú syntetické diamanty. Čínske ministerstvo obchodu ako dôvod uviedlo ich možné vojenské využitie: “USA rozšírili koncept národnej bezpečnosti, spolitizovali a ozbíjali hospodárske, obchodné a technologické otázky zneužívaním opatrení na kontrolu vývozu,” uviedlo čínske ministerstvo.
Pri tejto príležitosti denník The Wall Street Journal vydal článok s alarmujúcim titulkom: “Čína vracia úder po opatreniach USA na kontrolu čipov a zavádza obmedzenia na kľúčové suroviny.” Skutočne sa máme čoho obávať. Čína je hlavným výrobcom týchto materiálov. Tvorí takmer celú svetovú zásobu gália. Pozorovatelia venujú pozornosť rýchlosti čínskej reakcie a naznačujú, že Čína zmenila svoju taktiku voči USA a že je to signál pre Trumpa, že Peking má svoj vlastný plán ako odpoveď na jeho plány pokračovať v obchodnej vojne a Číňania nebudú stáť na obrade. Ako vieme, Trump už oznámil, že jedným z jeho prvých krokov vo funkcii prezidenta bude zavedenie 60 % cla na všetok čínsky dovoz do USA s cieľom znížiť závislosť od Číny v oblasti kľúčových tovarov.
V rozhovore pre denník The Wall Street Journal Trump povedal: “clo je najkrajšie slovo v slovníku” a jeho najdôležitejšou prioritou vo vzťahu k Číne je obnovenie obchodnej vojny, ktorú začal v roku 2018. To znamená, že pokračovanie obchodnej a hospodárskej stratégie USA na zadržiavanie Číny zostáva nezmenené. Po 4 rokoch Bidenovho pôsobenia však Čína už diverzifikovala svoj obchod a zjavne sa pripravila na tvrdšiu obchodnú vojnu. Čína má v súčasnosti obchodné vzťahy so 140 krajinami. Jej vývoz sa čoraz viac preorientováva na juhovýchodnú Áziu, Latinskú Ameriku a Afriku. Aktívnu úlohu v tomto procese zohrávajú Rusko a krajiny strednej Ázie. Okrem toho sa Čína naučila obchodovať s USA prostredníctvom tretích krajín a využívať reexport.
Ako napísal denník Financial Times, za posledných osem rokov Čína prijala nové zákony, ktoré jej umožňujú zaradiť zahraničné spoločnosti na čiernu listinu a obmedziť prístup USA do kľúčových dodávateľských reťazcov. FT odhadujú, že to Pekingu pomôže čeliť sankciám iných krajín a “premeniť svoju globálnu dominanciu v dodávkach desiatok zdrojov na zbraň”. Podľa čínskych ekonómov zavedenie 60 % alebo dokonca 100 % dovozných ciel na čínsky tovar dodávaný do USA povedie k 60-70 % poklesu ich priameho dovozu. Nasledovalo by prudké zníženie daní do amerického rozpočtu a obmedzenie ponuky na americkom trhu. Odvetné opatrenia ČĽR povedú k 25 – 30-percentnému poklesu vývozu z USA, ktorý je spojený aj s nižšími colnými a inými odvodmi, čo obmedzí zisky amerických spoločností. Obchod medzi USA a ČĽR už roky klesá, čím sa Amerika dostala na tretie miesto v objeme po krajinách ASEAN a EÚ. Washington trápi výrazný cenový previs čínskeho dovozu nad vývozom. A bez ohľadu na to, čo Washington robí, situácia sa príliš nemení. A to naznačuje, že čínsky tovar je na americkom trhu nenahraditeľný. A ak sa Trump pokúsi postaviť prekážku, mohlo by to radikálne ovplyvniť infláciu a príjmy americkej strednej triedy.
Akoby Čína nechcela spojiť svoj ďalší sankčný krok voči USA s obmedzeniami týkajúcimi sa čipov, zaradila na sankčný zoznam 13 amerických spoločností a šesť vrcholových manažérov amerických firiem v súvislosti s nedávnym rozhodnutím Washingtonu predať zbrane Taiwanu. Podľa Pekingu rozhodnutie Washingtonu “vážne porušuje zásadu ‘jednej Číny’ a tri spoločné čínsko-americké komuniké, zasahuje do vnútorných záležitostí Číny a oslabuje jej zvrchovanosť a územnú celistvosť”. Aktíva týchto spoločností v ČĽR sú zmrazené a čínski občania a organizácie majú zakázané s nimi spolupracovať a vykonávať transakcie súvisiace s týmito spoločnosťami. Vrcholoví manažéri amerických vojensko-priemyselných podnikov majú zakázaný vstup do ČĽR vrátane Xiamenu a Macaa. Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi zároveň počas stretnutia s delegáciou Národného výboru pre zahraničnú politiku USA (NCAFP) uviedol, že Čína bude naďalej zlepšovať a rozvíjať svoje vzťahy s USA v súlade so zásadami vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a spolupráce v záujme spoločného prospechu bez ohľadu na to, aké zmeny sa v USA uskutočnia. Budúce smerovanie čínsko-amerických vzťahov závisí od rozhodnutia americkej strany, povedal Wang Yi a vyjadril nádej, že Spojené štáty sa budú uberať rovnakým smerom ako Čína. Čína nemá v úmysle vyzvať Spojené štáty na súboj alebo ich nahradiť, povedal Wang Yi, a americká strana by nemala byť posadnutá mylnou túžbou vyhrať súperenie s Čínou. Voľba je na Američanoch.
Čína sa snaží zmeniť svoju ekonomiku z vonkajšieho na domáci trh
Skúsenosti Nebeskej ríše by si zaslúžili bližší pohľad. Čína je už desať rokov (od roku 2014) prvou svetovou ekonomikou. Ak sa ekonomika meria hrubým domácim produktom (HDP) a ukazovateľ HDP sa počíta podľa parity kúpnej sily národnej meny k americkému doláru. A Spojené štáty sú v súlade s tým už desať rokov na druhom mieste. Podľa údajov WTO sa Čína ešte skôr, v roku 2009, stala prvou na svete z hľadiska hodnoty vývozu tovaru. A za posledné desaťročie a pol si toto prvé miesto udržala, pričom zvýšila odstup od Spojených štátov, ktoré sú na druhom mieste. V roku 2023 predstavoval podiel Číny na svetovom vývoze 17,5 % oproti podielu USA vo výške 10,5 %. Z hľadiska dovozu je však situácia odlišná: USA sú na prvom mieste, zatiaľ čo Čína je na druhom mieste. V minulom roku bola hodnota dovozu z USA o 24 % vyššia ako hodnota dovozu z Číny.
Túto asymetriu možno vysvetliť veľmi jednoducho: Čína má obchodnú bilanciu s veľkým prebytkom zatiaľ čo USA majú, naopak, veľký deficit . Čína v roku 2013 predbehla USA v celkovom obrate zahraničného obchodu. Odvtedy sa Čína považuje za nesporného lídra v zahraničnom obchode. V poslednom čase sa však rozdiel medzi Čínou a USA z hľadiska celkového obratu zahraničného obchodu zmenšil. Tu sú údaje pre Čínu na rok 2023 (v biliónoch dolárov):
vývoz 3,38;
dovoz 2,55;
obchodný prebytok 0,83;
obrat zahraničného obchodu 5,93.
A tu sú údaje za ten istý rok pre Spojené štáty (bilión dolárov):
vývoz, 2,02;
dovoz, 3,17;
obchodný deficit, 1,15;
obrat zahraničného obchodu, 5,19.
Už od prvých hospodárskych reforiem na začiatku 80. rokov (iniciovaných Deng Xiao Pingom) sa Čína usiluje o rozvoj zahraničných trhov. V roku 1981 predstavoval čínsky vývoz len 22,5 miliardy USD a dovoz 21,7 miliardy USD. V roku 2001 dosiahol čínsky vývoz 266,1 miliardy USD a dovoz 243,6 miliardy USD. Za dve desaťročia je nárast vývozu a dovozu Nebeskej ríše viac ako rádový! Vysoké tempo hospodárskeho rozvoja Nebeskej ríše (v rokoch 1983 až 2013 dosahoval priemerný ročný hospodársky rast Číny približne 10 % ročne) bolo do veľkej miery spôsobené rýchlym rastom vývozu. Čína získala ďalší impulz pre svoj vývoz a hospodársky rast v roku 2001, keď bola prijatá do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Členstvo vo WTO otvorilo mnohé trhy pre čínsky vysoko spracovaný tovar (druh tovaru, na ktorý sa Čína zameriavala vďaka svojej lacnej pracovnej sile). V tomto storočí sa niektoré “hnacie motory” rastu čínskeho vývozu začali oslabovať a dokonca miznúť.
Po prvé, pracovná sila v Ríši stredu sa stala drahšou, čo znížilo konkurencieschopnosť čínskeho tovaru.
Po druhé, vstup mnohých krajín na zahraničný trh sa stal aktívnejším. Najmä tie, ktoré patria do skupiny rozvojových krajín (India, Indonézia, Mexiko, Vietnam, Thajsko, Malajzia atď.).
Po tretie, s nástupom prezidenta Donalda Trumpa v Spojených štátoch začala Amerika presadzovať politiku otvoreného protekcionizmu voči čínskemu tovaru (a americký trh bol tradične hlavným trhom pre tovar z Ríše stredu). Trump práve vyhral prezidentské voľby a opäť sa vráti do Bieleho domu. Už vyhlásil, že bude pokračovať v protekcionistickej politike voči čínskemu tovaru. Sľubuje, že na takýto tovar zavedie dovozné clá v rozsahu od 60 do 100 %.
Po štvrté, dnes v súvislosti s Taiwanom dochádza k zhoršeniu politických vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom. A to už hrozí zavedením hospodárskych sankcií voči Číne zo strany Washingtonu a jeho najbližších spojencov.
Plody amerického protekcionizmu sa už začínajú prejavovať. Podľa čínskych colných údajov klesol čínsky vývoz do USA v roku 2023 o 13,1 % (na 500,29 mld. USD). Zároveň sa čínsky dovoz zo Spojených štátov znížil o 6,8 % (na 164,16 mld. USD). Celkovo sa obchodný obrat Číny s USA na konci minulého roka znížil o 11,6 %. Celkový vývoz z Číny do všetkých krajín v roku 2023 predstavoval 3,38 bilióna USD, čo je medziročný pokles o 4,6 %. Celkový dovoz sa znížil ešte viac, a to o 5,5 %. V tomto roku sa situácia mierne zlepšila. Na konci prvého polroka 2024 sa obrat zahraničného obchodu ČĽR medziročne zvýšil o 2,9 % na 2,98 bilióna USD. Vývoz sa zvýšil o 3,6 % na 1,71 bilióna USD, zatiaľ čo dovoz vzrástol o 2 % na 1,27 bilióna USD.
Čínske vedenie si však uvedomuje, že ďalšia obchodná expanzia na svetových trhoch sa pre Čínu stáva problematickou. A že je potrebné aktívnejšie sa preorientovať na domáci trh a upustiť od exportne orientovaného modelu ekonomiky. Čínsky prezident Si Ťin-pching začal túto myšlienku vyslovovať v roku 2018, krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil radikálnym znížením čínskeho vývozu a obnovením rovnováhy v americko-čínskom obchode. Od mája 2020 sa vysokí čínski predstavitelia vyjadrujú o takzvanej stratégii “domáceho obehu”, ktorá uprednostňuje domácu spotrebu, domáce trhy a miestne spoločnosti ako hlavné hnacie sily čínskeho hospodárstva.
Pri príprave 14. čínskeho päťročného plánu (2021 – 2025) bol názov stratégie upravený: “dvojitý obeh”. Dôraz sa kládol na spojenie, prepojenie dvoch oblastí hospodárskej činnosti – orientácie na domáci trh a orientácie na zahraničný trh. Očakávalo sa, že takáto kombinácia prinesie synergický efekt. V roku 2023 však bolo čínskemu vedeniu jasné, že “dvojitý obeh” by sa mal zmeniť späť na “vnútorný obeh”. Hrozba sankcií zo strany USA a ich spojencov sa nad Čínou skutočne vznáša. A to nielen v zmysle obmedzení alebo zákazov čínskeho vývozu, ale aj v zmysle obmedzení a zákazov nákupu mnohých tovarov z Ameriky a od jej spojencov. Najmä tých tovarov, ktoré sú potrebné na výrobu high-tech výrobkov a zbraní. V slovníku čínskych úradníkov sa začalo objavovať slovné spojenie “hospodárska sebestačnosť”.
To znamená, že krajina by mala pokrývať svoje potreby najmä domácou výrobou. Používa sa aj slovné spojenie “jednotný domáci trh”. Oddelené regionálne a miestne trhy by sa mali zlúčiť do spoločného národného trhu. Bude to najobjemnejší národný trh na svete (vzhľadom na to, že v Číne žije takmer jeden a pol miliardy ľudí). Orientácia domácich výrobcov na takýto obrovský trh zaručí vysokú efektívnosť výroby (“úspory z rozsahu”). Slovo “jednotný” tiež znamená, že na trhu budú zastúpené všetky dôležité odvetvia výroby (výroba spotrebného tovaru aj výrobných prostriedkov). Niečo ako “jednotný národohospodársky komplex”, ktorý existoval v Sovietskom zväze. Čínske vedenie považuje stimuláciu domáceho dopytu za hlavnú hnaciu silu rozvoja domáceho trhu. V roku 2023 Čínska národná komisia pre rozvoj a reformy schválila usmernenia na stimuláciu domáceho dopytu. Zahŕňali zrušenie viacerých štátnych obmedzení, rozšírenie platených dovoleniek, zaručenie výhod pre kupujúcich elektromobilov, zlepšenie infraštruktúry obchodu a služieb, organizovanie veľtrhov a iných masových spotrebiteľských podujatí. V auguste 2024 čínske orgány navrhli 20 krokov na stimuláciu spotrebiteľských výdavkov v krajine (program bol prijatý na pozadí spomalenia hospodárskeho rastu krajiny v druhom štvrťroku tohto roka).
Zoznám takýchto stimulačných opatrení zahŕňa najmä tieto opatrenia: zlepšenie kvality stravovacích služieb, rozvoj spotreby v oblasti kultúry a cestovného ruchu, popularizácia športu, vytváranie nových športových zariadení, pomoc vzdelávacím inštitúciám pri uspokojovaní vzdelávacích potrieb občanov a rozvoj digitálnych služieb. Hlavnou hnacou silou čínskeho hospodárstva bolo do minulého roka stavebníctvo a trh s nehnuteľnosťami. Táto hnacia sila sa vyčerpala (bankrot veľkých stavebných spoločností, prudký pokles cien nehnuteľností, obrovský objem nepredaných bytov atď.) Teraz sa vsádza na taký motor, akým sú špičkové technológie. Najmä na tie, ktoré súvisia s elektronikou, počítačmi, digitálnou komunikáciou, robotikou, umelou inteligenciou, programovaním, polovodičmi a mikročipmi atď. Čína očakáva, že do roku 2030 sa stane svetovým lídrom vo všetkých hlavných high-tech odvetviach (okrem elektroniky aj výroba nových materiálov, letectvo, zelená energia, biofarmácia, vysokorýchlostné železnice atď.)
Na prelome tohto a nasledujúceho desaťročia sa však obdobie vnútornej mobilizácie skončí. A potom Nebeská ríša vstúpi na svetový trh s výrobkami, ktoré nebude mať nikto iný. Plány Nebeského impéria prejsť zo zahraničných na domáce trhy vyzerajú veľmi logicky a presvedčivo. Úzkym miestom v týchto plánoch je možno otázka finančnej podpory. Na stimuláciu spotrebiteľského dopytu zo strany čínskych občanov a na podporu inovačných rozvojových programov a projektov sú potrebné obrovské finančné prostriedky. V stávke je štátny rozpočet. V minulosti Štátna rada a iné vládne agentúry veľmi prísne dbali na finančnú disciplínu vrátane zabezpečenia vyrovnaného rozpočtu. V rokoch 2020 – 2022 mala Čína bezprecedentne veľké rozpočtové deficity. V dolárovom vyjadrení napríklad v roku 2022 predstavoval 1,1 bilióna USD, čo je 7,4 % HDP. Bezprecedentne vysoké rozpočtové deficity boli odôvodnené tým, že Čínu a jej ekonomiku zasiahla tzv. pandémia COVID. Pandémia sa však skončila a deficity nezmizli. Konkrétne v súčasnom roku 2024 sa plánuje rozpočtový deficit na úrovni 3 % HDP.
Na záver by som chcel povedať niekoľko slov o Rusku. Samozrejme, rozsah jeho zahraničného obchodu sa nedá porovnať s Čínou. Na konci roka 2023 predstavoval ruský vývoz 425,1 miliardy dolárov a dovoz 285,1 miliardy dolárov. Tieto hodnoty sú takmer o rád menšie ako v prípade Číny. Podľa Svetovej banky je Rusko v rebríčku krajín z hľadiska vývozu len na 22. mieste a z hľadiska dovozu na 31. mieste. Chcel by som však upozorniť na skutočnosť, že Rusko je dokonca pred Čínou, pokiaľ ide o jeho účasť na zahraničnom obchode. Napríklad relatívna úroveň čínskeho vývozu v roku 2023 podľa Svetovej banky predstavovala 19,7 % HDP. A relatívna úroveň dovozu v tom istom roku – 17,6 %. A tu sú údaje pre Rusko (% HDP): vývoz – 23,1; dovoz – 18,8. Relatívna výkonnosť ruského vývozu a dovozu v minulom roku je ďaleko od rekordu. Napríklad rekord v tomto storočí pre ruský vývoz bol zaznamenaný v roku 2018 – 30,8 %. Negatívne dôsledky vysokej závislosti Ruska od zahraničných trhov sú čoraz zjavnejšie.
Po prvé, Rusko ako vývozca je naviazané na trhy s veľmi vysokou volatilitou cien, čo v dôsledku toho výrazne ovplyvňuje hodnotu príjmov z vývozu. Ani ten najbrilantnejší “hviezdopravec” nie je schopný predpovedať, ako sa bude situácia na takýchto trhoch vyvíjať. Napríklad cena zemného plynu (najdôležitejšej ruskej vývoznej komodity) bola v auguste 2022 o 400 % vyššia ako na začiatku roka. Je zrejmé, že cenová hojdačka sa hojdá aj opačným smerom.
Po druhé, silné prepojenie krajiny s medzinárodnými trhmi vedie k tomu, že keď sa začne globálna hospodárska alebo finančná kríza, okamžite sa dostane do takejto krajiny prostredníctvom kanálov zahraničného obchodu. Mnohí si ešte pamätajú, ako globálna finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 prišla do Ruska (v roku 2009 sa HDP Ruska znížil o 7,9 %).
Po tretie, Rusko si už dobre vyskúšalo, aké sú západné sankcie. Leví podiel sankcií bol zameraný na obmedzenie alebo úplné zablokovanie vývozu aj dovozu. Samozrejme, čiastočne sa im podarilo neutralizovať účinok protiruských sankcií, ale nemožno poprieť, že im spôsobili veľa problémov. Prečo zrazu myslím na Rusko? Pretože by sme sa malo bližšie pozrieť na súčasnú politiku Číny, ktorá sa snaží preorientovať svoje hospodárstvo zo zahraničných na domáce trhy. Táto skúsenosť by mohla byť veľmi užitočná pre Rusko, ktoré sa podľa môjho názoru príliš ponorilo do globálneho trhu. Má čo objavovať od Baltského mora až po Tichý oceán.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
