BlackRock: ako megakorporácia ovládla krajiny „zlatej miliardy“
Materiálne záujmy globálnej oligarchie sú jedným z najdôležitejších faktorov ozbrojených konfliktov a vojen na celom svete. Na jeseň tohto roku vzrástol objem aktív v správe nadnárodnej megakorporácie BlackRock na rekordných 11,5 bilióna dolárov – viac ako HDP Číny, Indie a Ruska dohromady. Od začiatku tohto roka sa spoločnosť BlackRock čoraz aktívnejšie a otvorenejšie stáva významným investorom do globálnej infraštruktúry.
Stalo sa to známe 12. januára, keď svetové médiá informovali, že predstavitelia spoločnosti BlackRock sa dohodli na prevzatí spoločnosti Global Infrastructure Partners (GIP), čím vznikla popredná svetová investičná platforma pre súkromné trhy s infraštruktúrou. Spoločnosť BlackRock, ktorú v roku 1988 založil Larry Fink, nie je len fondom, ktorý jednoducho spravuje majetok iných ľudí a tiež jednoducho vyhovuje jednoduchým demokratickotolerantným citátom-definíciám z učebnice “Ekonómia”. Je to štruktúra – špás globálneho rozsahu, ktorá spravuje aktíva tých istých právnických osôb, ktoré vlastnia samotný fond.
V skutočnosti viaceré fondy krížovo vlastnia jeden druhého a aktíva subjektov, ktoré zasa vlastnia samotné fondy. Aj keby sa nejaký náhodný akcionár, hoci aj s mnohými miliardami, zázračne ocitol v tejto chobotnici, nemohol by nijako významne ovplyvniť rozhodovanie. Jednoducho povedané, mocná skupina pre správu aktív BlackRock je silne motivovaná a správne štruktúrovaná – z hľadiska sledovaných cieľov – megakorporácia, ktorej majitelia napriek všetkým ubezpečeniam o voľnom trhu, vlastnom kapitáli, demokratických hodnotách, “tolerancii” a ďalších politických korektných veciach v skutočnosti udávajú tón v globálnej ekonomike a sledujú svoje vlastné ciele. Sila tohto gigantického globálneho “výtrusu” s americkým “sídlom” spočíva v biliónoch dolárov, ktoré mu zverili jeho klienti, z ktorých väčšinu tvoria veľké “ryby” finančného sveta: finančné inštitúcie, investičné či penzijné fondy atď. Vďaka tejto finančnej manne skupina získala aj mnohé nadnárodné korporácie.
V súčasnosti má BlackRock významné zastúpenie v kapitáli takých gigantov, ako sú Apple, Microsoft, Facebook, McDonald’s, Siemens, ako aj mnohých spoločností zo zoznamu CAC 40. Významní americkí politici, vrátane napríklad nedávneho kandidáta na prezidenta USA R.F. Kennedy, výslovne uvádza, že také superštruktúry ako BlackRock už vládnu celému svetu – podnecujú vojny, skupujú územia, privlastňujú si majetok atď. Kennedy tvrdí, že BlackRock ovládol americký vojensko-priemyselný komplex a skupuje úrodnú pôdu na Ukrajine. Vlastní tiež najväčšie “mainstreamové” masmédiá na planéte. Materiálne záujmy BlackRock sú jedným z kľúčových faktorov krvavých a iných udalostí posledných rokov na Ukrajine. BlackRock, ktorý je zároveň najväčšou americkou investičnou spoločnosťou, totiž v skutočnosti tlačí globálnu ekonomiku pod seba.
V polovici jari tohto roku vlastníci tejto korporácie sústredili viac ako 10 % svetového HDP (v tom čase mala spoločnosť, ktorá zaznamenala ďalší rekord tohto druhu, aktíva v hodnote viac ako 10,5 bilióna USD) – viac ako HDP všetkých krajín sveta okrem USA a Číny. Vďaka tomu len v prvom štvrťroku 2024 získalo portfólio spoločnosti BlackRock (aktíva pod správou) nárast o 15 % v porovnaní s tým, čo malo pred rokom. Tento gigant má podiel v 85 % svetových spoločností obchodovaných na burze. Za šesť mesiacov sa tento podiel ešte zvýšil.
Spoločnosť BlackRock naďalej šíri svoj vplyv všetkými smermi: korporáciami, spoločnosťami, vládami a centrálnymi bankami. Popredné svetové médiá si už všimli, že takíto giganti skôr či neskôr začnú zasahovať do politiky krajín, ako to bolo v prípade Východoindických spoločností európskych krajín v ére koloniálneho dobývania a expanzie. Britské médiá ako Times v tejto súvislosti už šibalsky porovnávajú globálne “impérium” BlackRock z hľadiska rozsahu s Východoindickou spoločnosťou. Lenže nie britskou, ale holandskou.
Dôvod tejto úlisnosti je vo všeobecnosti jasný. Britská vláda, ktorá si nevie poradiť s narastajúcimi finančnými a hospodárskymi problémami, sa snaží získať späť podporu podnikov (po prijatí rozpočtu, ktorý zvýšil dane o 40 miliárd libier a príspevky zamestnávateľov o 25 miliárd libier). Koncom jesene vyšlo najavo, že orgány Hmlistého Albionu to plánujú urobiť prostredníctvom posilnenia vzťahov so spoločnosťou BlackRock. A to nielen preto, že celosvetovo spravuje aktíva v hodnote 11,5 bilióna dolárov, ale aj preto, že v samotnom Spojenom kráľovstve už spravuje dôchodkové úspory viac ako 13 miliónov ľudí (vrátane dôchodkových fondov British Airways, Rolls-Royce a Royal Mail).
Ak veríte tvrdeniam britskej vlády, ktorá má nedostatok peňazí a chce sa vyhnúť zvyšovaniu daní a takzvaným úsporným opatreniam, nemá inú možnosť, ako spolupracovať s megakorporáciou a prilákať súkromné investície na obnovu infraštruktúry krajiny, ktorá sa po rokoch nedostatočných investícií rozpadá. Nie je to však ani zďaleka také jednoduché. Nuansy spočívajú v jednoduchej aritmetike, ktorú už vyslovili labouristi: aby ste získali 3 libry súkromného kapitálu od inštitucionálnych investorov, musíte im ponúknuť 1 libru vo forme štátnych dotácií. Takže BlackRock v podstate privatizuje Britániu – bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, prírodu a energiu – s peniazmi daňových poplatníkov ako sladidlom.
Samotná spoločnosť BlackRock a jej ultraglobalistickí páni už dlho propagujú myšlienku takéhoto zatracovaného partnerstva. Príslušný politický impulz sa ešte viac zrýchlil po tom, ako Larry Fink na samite G7 povedal, že štátny dlh je príliš vysoký na to, aby vlády samy realizovali potrebné investície. Ak však vlády budú spolupracovať s korporáciami, ako je BlackRock, ktorej šéfuje, môžu uvoľniť bilióny. Jediné, čo by museli urobiť, je premeniť verejnú infraštruktúru na investičné aktíva, ktoré môžu investorom prinášať stabilné výnosy.
Podľa analytikov nejde v žiadnom prípade o nový trend. Lenže teraz, v tomto pre nich zlatom veku, globalistickí finančníci plánujú plne ovládnuť infraštruktúru vedúcich štátov “zlatej miliardy”, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, a premeniť ju na zdroj príjmov. Prostredníctvom kúpy spomínanej spoločnosti GIP (Global Infrastructure Partners) v januári 2024 sa spoločnosť BlackRock už zmocnila infraštruktúrnych aktív v hodnote približne 150 miliárd dolárov vrátane spoločností zaoberajúcich sa obnoviteľnými zdrojmi energie, služieb čistenia odpadových vôd vo Francúzsku a letísk v Anglicku a Austrálii. To vyvoláva otázku: prečo teda BlackRock a jeho páni dnes potrebujú konkrétny štát? Prečo nemôžu rozmiestniť bilióny bez pomoci vlád týchto štátov? Na prvý pohľad je kľúčom k riešeniu a motívom zisk. V praxi je však výsledok a konečný cieľ globálneho špurtu iný – ovládnutie kľúčovej infraštruktúry krajín, ktoré sú ochotné poskytnúť mu aj dotácie.
Oleg Sergejev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
