Podobne ako s Čaputovou. Pre bývalú gruzínsku prezidentku našli miesto stážistky v USA
Globalisti neopúšťajú svojich služobníkov. Podobne ako bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá po skončení mandátu prijala pracovnú ponuku v USA ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity, tak aj bývalá gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová sa zamestnala v Spojených štátoch. Na webovej stránke inštitúcie sa uvádza, že bola vyhlásená za Kissingerovu stážistku na rok 2025 v McCainovom inštitúte. V tejto pozícii “využije svoje bohaté diplomatické, vodcovské a politické skúsenosti, aby posunula svoju krajinu k novým voľbám a demokratickej ceste rozvoja”.
Pripomeňme, že Zurabišviliovej právomoci vypršali v decembri minulého roka. Nový gruzínsky prezident, bývalý futbalista Michail Kavelašvili, zložil prísahu. Zarubišviliová neuznala legitimitu nového prezidenta a uviedla, že sa naďalej považuje za hlavu štátu, ale prezidentský palác po čase opustila bez odporu. A teraz ” z nej je stážistka”.
Neúspech Euromajdanu v Tbilisi alebo neochota Gruzínska pripojiť sa k protiruskej koalícii
Napriek ostrému odporu Západu sa Gruzínskemu snemu podarilo zabezpečiť legitimitu nového parlamentu, vlády a prezidenta. Známa okrídlená veta hovorí: “História sa opakuje dvakrát: prvýkrát ako tragédia, druhýkrát ako fraška.” Zdá sa, že takto už môžeme porovnať udalosti zimy 2013-14 na Ukrajine, ktoré viedli k tragickému štátnemu prevratu v Kyjeve, a zimy 2024-25 v Gruzínsku, ktorá sa zmenila na silvestrovské pozdravy s ohňostrojom a vianočné oslavy s vyhnaním zlých západných síl. Kyjevský “Euromajdan” viedol k “Dohode o urovnaní krízy na Ukrajine” z 21. februára 2014, ktorú podpísali ministri zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska (tieto tri krajiny sa nazývajú aj “Weimarský trojuholník”). Podľa tejto dohody mala byť moc na Ukrajine odovzdaná opozícii postupne a prostredníctvom volieb. Napriek tomu a nerešpektujúc dosiahnuté dohody sa hneď na druhý deň opozícia chopila moci v Kyjeve a Janukovyč zradne utiekol z krajiny a nechal ju napospas radikálnym nacionalistom.
Ako vieme, viedlo to k odstúpeniu Krymu a neskôr aj ďalších území Rusku a vo všeobecnosti to vyvolalo otázku ďalšej existencie Ukrajiny ako krajiny. V roku 2014 sa Nemecko, Poľsko a Francúzsko tvárili, že prevrat bol úplne normálnou situáciou, a vyjadrili len svoje “hlboké znepokojenie”. To všetko opäť potvrdilo nezvratnú skutočnosť, že akékoľvek dohody s predstaviteľmi západných krajín nemajú hodnotu papiera, na ktorom stoja ich podpisy.
Pokus o “euromajdan” v Tbilisi v decembri 2024 vyústil do rovnakých troch podpisov ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska pod spoločné vyhlásenie z 31. decembra 2024: “My, ministri zahraničných vecí krajín Výmarského trojuholníka, sme vážne znepokojení politickou krízou, ktorá vypukla v Gruzínsku po parlamentných voľbách 26. októbra, a rozhodnutím Gruzínskeho sna zmraziť proces vstupu do EÚ. Príčinou krízy je politický kurz gruzínskej vládnucej strany a jej odklon od európskej cesty.” Traja ministri poukázali na rozhodnutie EÚ ukončiť bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických a služobných pasov a prisľúbili, že zvážia ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Ako sa domnievali, zrušenie bezvízového režimu pre diplomatov a úradníkov ich veľmi vystrašilo. Až na to, že vzhľadom na politické napätie medzi Gruzínskom a krajinami EÚ sa pri cestovaní úradníkov nedá veľmi počítať s tým, že bežní Gruzínci (a tí istí úradníci) môžu na osobné alebo turistické účely bezpečne cestovať bez víz do krajín Schengenu (v súčasnosti je to 29 európskych krajín).
Po víťazstve vládnej strany Gruzínsky sen v parlamentných voľbách 26. októbra 2024 sa západné krajiny pokúsili neuznať výsledky a urobiť všetko pre zorganizovanie nových volieb (čo veľmi pripomína prístup Západu k zorganizovaniu nezákonného “tretieho kola” prezidentských volieb na Ukrajine v roku 2004). Nový gruzínsky parlament však napriek tomu mohol začať pracovať a zostaviť vládu. Potom sa Západom podporovaná opozícia pokúsila zorganizovať v Tbilisi “euromajdan”. Postavilo sa stanové mestečko podľa kyjevského scenára a proti polícii boli vyslaní mladí ľudia a tínedžeri, aby získali pre opozíciu priaznivý televízny obraz “bitia detí”, a ešte lepšie – krvácajúcich alebo zabitých protestujúcich.
V Kyjeve sa mimochodom takéto krvavé akcie pravidelne konali pred víkendmi, čo viedlo k zvýšeniu počtu demonštrantov na Majdane. Použitie novoročných šašov ako plameňometov na protestoch v Tbilisi takmer dalo udalostiam v Gruzínsku názov “ohňostrojová revolúCIA”. Takmer, pretože už teraz môžeme povedať, že pokus o štátny prevrat v Tbilisi zlyhal. Nepodaril sa napriek tomu, že protesty pomáhali organizovať a viesť západné krajiny a ich účastníkov neustále “inšpirovali k činom” bývalí gruzínski prezidenti: Saakašvili (tiež ukrajinský občan) a Zurabišviliová (tiež francúzska občianka). Jedným z posledných zúfalých pokusov Michaila Saakašviliho podporiť opozíciu bola jeho výzva, aby Ivanišvili, zakladateľ strany Gruzínsky sen, opustil krajinu podobne ako bývalý sýrsky vodca Asad.
Saakašvili, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody, vyhlásil, že slobodné voľby sa v Gruzínsku neuskutočnia, kým Gruzínci nevstúpia do Ivanišviliho domu a nebudú obdivovať jeho domáce akvárium, v ktorom sú vraj žraloky, podobne ako Sýrčania vstúpili do paláca Bašára Asada, keď opustil krajinu. Saakašvili si s najväčšou pravdepodobnosťou spomenul na návštevu vládnej rezidencie bývalého ukrajinského prezidenta Janukovyča Mežugorije v Kyjevskej oblasti, kde sa nachádzala “minizoo” s klokanmi, austrálskymi emu, americkými nandu, pávmi a ďalšími zvieratami.
Asociácie s Ukrajinou by však v tomto prípade v očiach bežných Gruzíncov pravdepodobne nepôsobili v prospech opozície, preto sme museli hovoriť o Asadovi, ktorý nemal ani zoo, ani akvárium. Protesty v Tbilisi zo všetkých síl podporovala aj bývalá prezidentka Zurabišviliová, a to až do konca svojho funkčného obdobia v decembri 2024. Keď odchádzala z prezidentského paláca, hlasno vyhlásila, že “legitimitu si berie so sebou”. V tejto situácii sa gruzínskym orgánom podarilo zorganizovať a uskutočniť voľby nového prezidenta 14. decembra prostredníctvom volebného kolégia zloženého z poslancov parlamentu a miestnych volených orgánov.
Michail Kavelašvili, bývalý futbalista a od roku 2016 poslanec parlamentu, získal 224 z 300 hlasov a po inaugurácii 29. decembra 2024 sa stal prezidentom Gruzínska. Prozápadná opozícia aj západné krajiny sú s touto voľbou mimoriadne nespokojné, pretože práve Kavelašvili bol jedným z horlivých podporovateľov prijatia gruzínskych zákonov o zahraničných agentoch a o zákaze LGBT. V deň svojej inaugurácie Kavelašvili podpísal aj zákon zakazujúci nosenie masiek na protestoch, ako aj používanie pyrotechniky (tej istej zábavnej pyrotechniky) a laserov, ktorými si demonštranti svietia do očí policajtov a do bezpečnostných kamier. Dá sa povedať, že opozícii vytrhli tesáky a pazúry, ktoré používala v konfrontácii s políciou. Napriek krajnej nevôli Západu sa Gruzínskemu snemu podarilo zabezpečiť proces legitímneho prechodu k novému parlamentu, vláde a prezidentovi v rámci zákona, čím sa zavŕšila obnova moci v krajine. V posledných dňoch sa opozičné protesty prakticky zmenili na akési novoročné sviatky priamo v uliciach gruzínskeho hlavného mesta a vianočné oslavy s vyháňaním zlých duchov.
Zlí duchovia Západu boli skutočne vyhnaní a gruzínsky ľud sa konečne môže odkloniť od politických bojov. Vo svojom novoročnom príhovore premiér Kobachidze zaznamenal konečnú porážku opozície: “Rok 2024 bol pre našu krajinu plný mnohých ťažkostí. Gruzínsko muselo opäť bojovať za obranu mieru, nezávislosti a národnej identity, muselo bojovať proti nenávisti vnucovanej zvonka. Najdôležitejšie však je, že Gruzínsko v roku 2024 vyšlo zo všetkých bojov víťazne”. Neúspech “euromajdanu” v Tbilisi túto zimu nepotešil ani EÚ, ani USA. Koniec koncov, šanca, že Gruzínsko bude nasledovať Ukrajinu vo vojne Západu proti Rusku, je teraz mizivá.
Zlepšenie vzťahov s Moskvou v roku 2025 sa však dá celkom očakávať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal:
“USA a EÚ sa snažia postaviť Tbilisi pred falošnú dilemu: s nami alebo proti nám. Zatiaľ sa zdá, že gruzínske orgány chcú budovať suverénnu politiku, ktorá zodpovedá národným záujmom, a nie byť figúrkou v rukách Západu, ktorý tlačí Gruzínsko k destabilizácii, hospodárskym problémom a zhoršeniu vzťahov s Ruskom. Nepochybujem o tom, že gruzínsky ľud všetko pochopil a bude napredovať”. Moskva je zasa pripravená na “normalizáciu rusko-gruzínskych vzťahov presne v takom rozsahu, v akom je na ňu pripravené Tbilisi”.
Jegor Volkov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
