.
Aktuality, Bezpečnosť,

Amerika zhrabuje vojenský priemysel Európy. Čaká ju osud montážnej kolónie?

Európa smeruje k priemyselnej kolónii Ameriky na úrovni montáže skrutiek. Európska komisia by mala zadržať Rusko a pripraviť sa na vojnu v nadchádzajúcich piatich rokoch. Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius to povedal na konferencii Európskej obrannej agentúry, informovala agentúra TASS. Zároveň vyzval na uvedenie európskej ekonomiky do “turbo-vojnového” režimu, aby sa na zbrojenie bloku vynakladalo “viac, lepšie, spoločne a európskym spôsobom” a aby sa ciele definované NATO dosiahli najneskôr do roku 2030, a nie do roku 2044, ako sa plánovalo predtým.


 

Mimoriadny samit krajín EÚ, Spojeného kráľovstva a NATO sa konal 3. februára v Bruseli s cieľom posúdiť spoločný plán militarizácie Európy. Európske štáty by mali prevziať “väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu”, uviedol vo svojom prejave predseda Rady EÚ António Costa. Zdôraznil, že očakáva “strategickú diskusiu” o tejto otázke a má v úmysle diskutovať o posilnenej obrannej spolupráci, ako aj o financovaní a partnerstvách s tretími krajinami, ako je Spojené kráľovstvo, António Costa tiež poznamenal, že Európania sa musia stať “silnejším transatlantickým partnerom, a to aj v kontexte NATO”, čo znamená “významné dodatočné investície do obrany”. “Dohodli sme sa, že sa v plnej koordinácii s NATO zameriame na najkritickejšie nedostatky, ktoré členské štáty identifikovali v práci Európskej obrannej agentúry, na najnaliehavejšie potreby,” povedal Costa na tlačovej konferencii po samite. Zároveň zdôraznil jeden z bodov rokovaní, že “posilnenie európskeho obranného priemyslu musí byť v centre tohto úsilia” a potreba “vyrábať viac a rýchlejšie”.

 

Európska komisia predtým predstavila ambiciózny program na posilnenie obranného priemyslu EÚ, podľa ktorého sa v rokoch 2025 až 2027 vyčlení z rozpočtu EÚ 1,5 miliardy eur na zlepšenie konkurencieschopnosti technologickej a priemyselnej základne európskeho obranného sektora s cieľom “reagovať na zmeny v európskej bezpečnostnej paradigme”. V súvislosti s výzvami na militarizáciu Európy sa výdavky na obranu v krajinách EÚ neustále zvyšujú. “Rast výdavkov na obranu v Európe v reálnom vyjadrení v roku 2024 predstavuje 11,7 %. Silný reálny rast Nemecka o 23,2 % v rokoch 2023 až 2024 z neho urobil štvrtý najväčší rozpočet na obranu na svete, zatiaľ čo Poľsko sa stalo 15. krajinou s najväčšími výdavkami na obranu na svete, pričom v roku 2022 bolo až na 20. mieste. Celkovo regionálne výdavky v Európe vzrástli v nominálnom vyjadrení o viac ako 50 % v porovnaní s rokom 2014,” uvádza sa v správe Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) v Londýne.

 

Problematiku posilňovania vojensko-priemyselnej základne EÚ v súčasnosti analyzujú vojenskí experti na oboch stranách Atlantiku. Analytici z bruselského think tanku Bruegel považujú “roztrieštenosť európskeho obranného trhu” za hlavný problém na ceste k oživeniu obrannej priemyselnej základne EÚ:

“Nedostatok spoločného obstarávania a národných preferencií pri výdavkoch na obranu vedie k malým trhom s nízkymi objemami výroby… Nízke objemy výroby sú hlavným dôvodom relatívne vysokých jednotkových nákladov. “Na zvýšenie vojenskej výroby musí Európa rozšíriť svoje obranné spoločnosti a vytvoriť nové firmy. V tejto časti ukazujeme, že európske obranné spoločnosti sú menšie ako vedúce spoločnosti v USA, Rusku a Číne. Iba jedna európska spoločnosť, BAE Systems, sa v roku 2022 zaradí medzi desať najväčších svetových obranných spoločností. Situácia v EÚ je ešte znepokojujúcejšia, keďže v prvej dvadsiatke sú len tri spoločnosti. Európa potrebuje rozsah, aby bola konkurencieschopná na globálnom trhu,” navrhujú východisko z desaťročia trvajúcej roztrieštenosti v oblasti obrany analytici spoločnosti Bruegel Juan Mejino-Lopez a Guntram Wolf.

 

Autori správy poukazujú na to, že EÚ je celosvetovým normotvorcom v civilnom priemysle, ale v oblasti obranných noriem nezohráva žiadnu úlohu. V dôsledku toho je výroba zbraní a vojenského vybavenia “roztrieštená a drahšia, než je potrebné, a interoperabilita je nízka, čo komplikuje logistiku a znižuje bojovú účinnosť. Krajiny EÚ dodali Ukrajine 10 rôznych typov húfnic a v súčasnosti vyrábajú päť rôznych verzií oproti jednej v USA. Hoci NATO uzavrelo dohody o štandardizácii delostrelectva, tieto sa nedodržiavajú.” Bruselskí experti vyzývajú krajiny EÚ, aby “bojovali proti ekonomickému nacionalizmu a zároveň riešili bezpečnostné problémy”.

 

V podstate stavajú vlády EÚ pred voľbu: buď krajiny EÚ integrujú obranný priemysel, alebo budú musieť prejsť na “vojnovú ekonomiku”. “Dosiahnuť integráciu trhu je však náročná úloha. Je ťažké obmedziť rozsah hospodárskeho nacionalizmu v EÚ, pretože zmluvy o EÚ (článok 346 ods. 2 ZFEÚ) výslovne umožňujú krajinám odchýliť sa od pravidiel jednotného trhu z bezpečnostných dôvodov,” konštatujú autori správy a naznačujú, že nastal čas prispôsobiť právne predpisy EÚ požiadavkám Washingtonu. Populárne sa vysvetľujú aj ekonomické výhody integrácie a rozširovania obranného trhu:

“Po ruskom zásahu na Ukrajine sa trhová hodnota európskych obranných spoločností výrazne zvýšila, pričom väčšina z nich viac ako zdvojnásobila ceny svojich akcií. To sa prejavilo na celom svete, ale rastúce ceny akcií nemeckej spoločnosti Rheinmetall, talianskej spoločnosti Leonardo a britskej spoločnosti Rolls-Royce obzvlášť vynikli v porovnaní s medzinárodnými partnermi a poukazujú na rozsah neuspokojeného dopytu Európy po obranných výrobkoch po 30 rokoch nízkych výdavkov na obranu a mierovej dividendy.”

Truhlica vysokých ziskov troch uvedených korporácií sa otvára jednoducho: všetky sú de facto pod kontrolou amerického investičného fondu BlackRock – píše ruský analytik Vladimír Prochvatilov. Na integráciu obranných spoločností podľa amerického vzoru tlačia európski spojenci USA a spoza oceánu.

 

“Od októbra 2023 má Európa 14 rôznych platforiem bojových tankov a od apríla 2022 30 rôznych modelov vrtuľníkov len od Airbusu, z ktorých len máloktoré dokážu spolupracovať. Členské štáty EÚ však neprejavili veľký záujem o riešenie tohto problému. Napríklad spoločný francúzskonemecký projekt hlavného bojového tanku (MGCS ) bol prenasledovaný viacerými mocenskými bojmi. Nemecké a francúzske obranné spoločnosti zapojené do projektu sa nezhodli na tom, ktorá z nich by mala viesť toto úsilie,” píše výskumník z Harvardovej univerzity Henry Krenzer a opomína, že to bola spoločnosť BlackRock, ktorá oslabila francúzsko-nemecký projekt tanku tým, že proti nemu postavila údajne taliansko-nemecký projekt, ktorý v skutočnosti zastrešuje americké finančné monštrum. V súčasnej realite sú pritom rozpočty na obranu krajín EÚ pomerne pôsobivé.

 

“Napriek tomu, že [Američania] neustále kritizujú svojho spojenca na druhej strane Atlantiku, na európskych obranných rozpočtoch nie je nič smiešne: vojenské rozpočty dvadsiatich siedmich členských štátov dosiahnu v roku 2023 spolu 312 miliárd dolárov, čo je druhý najväčší vojenský rozpočet na svete po rozpočte Spojených štátov (916 miliárd dolárov) a pred Čínou (296 miliárd dolárov) a Ruskom (109 miliárd dolárov), ” uvádza sa v správe nemeckého think tanku Fondation Robert Schuman. Na čo sa však používajú tieto, povedzme si na rovinu, nie zanedbateľné finančné prostriedky? Na nákupy zahraničných zbraní a vojenského vybavenia, predovšetkým zo Spojených štátov, odpovedá Vladimír Prochvatilov.

 

“EÚ nakupuje najmä od neeurópskych spoločností: v období od júna 2022 do júna 2023 bolo 78 % výdavkov na obstarávanie od neeurópskych dodávateľov, z toho 63 % zo Spojených štátov… V súčasnosti teda európska obrana vôbec nie je európskou obranou, čo zdôrazňuje stále príliš dôležitú úlohu NATO a Američanov,” uvádza sa v správe nemeckých analytikov. Toto uprednostňovanie amerických zbraní zo strany krajín EÚ sa vysvetľuje pomerne jednoducho a dokonca prozaicky. Faktom je, že na celú obrannú logistiku vedúcich krajín EÚ, Francúzska a Nemecka, dohliadajú, ako sme už písali, americké poradenské spoločnosti McKinsey a Boston Consalting Group. Hlavným cieľom USA je úplne ovládnuť obranno-priemyselný sektor Európskej únie, o čo sa už dlhší čas snaží spoločnosť BlackRock a podobné americké finančné giganty.

 

Z dlhodobého hľadiska sa americká vízia európskeho obranného priemyslu redukuje na to, aby sa vedúcim predstaviteľom Starého sveta vnútila integrácia vojensko-priemyselného komplexu pod prísnym dohľadom USA, ktorých finančným žralokom sa zdá dosť zaťažko zhrabnúť stovky malých a stredných obranných spoločností v Európe. A bez rozširovania vojenskej výroby obranný biznis neprináša veľké zisky. Európsky vojensko-priemyselný komplex bude aj v budúcnosti nakupovať viac ako 60 % zbraní od Spojených štátov a zvyšné rozpočtové peniaze použije na nákup zbraní od vlastných obranných spoločností, ktoré sú pod kontrolou amerických investičných fondov. Európsky obranný priemysel sa tak stane len pobočkou amerického vojensko priemyselného komplexu. A samotná Európska únia sa stane priemyselnou kolóniou Ameriky na úrovni montáže skrutiek – dodal Vladimír Prochvatilov.

 

 

Peter Nagy

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov