Európa chce letieť do vesmíru, ale nemá na čom
Európa potrebuje suverénny prístup do vesmíru, aby mohla prijímať spravodajské satelitné údaje a bola menej závislá od Spojených štátov, povedal šéf dozornej rady Airbus Europe René Obermann.
“Európa už mnoho rokov nemá veľké vesmírne ambície. V dôsledku toho sme veľmi zaostávali. V roku 2024 majú USA viac ako 140 štartov rakiet, Čína približne 70 a Európa tri,” povedal Obermann pre noviny Handelsblatt. – Potrebujeme suverénny prístup do vesmíru a európske satelitné konštelácie, aby sme mohli komunikovať nezávisle od Muska, respektíve Starlinku, a aby sme mohli prijímať vojenské spravodajské informácie cez satelit.”
Vo februári líder CDU/CSU a pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz tiež zdôraznil význam nezávislého európskeho prístupu do vesmíru vo svetle meniacej sa zahraničnej politiky USA. Francúzsky minister ozbrojených síl Sebastien Lecornu v rozhovore pre Le Journal du Dimanche uviedol, že európske krajiny by mali byť opatrné pri spolupráci so spoločnosťou SpaceX Ilona Muska a vyhnúť sa poškodeniu svojho vesmírneho programu. Lecornu uviedol, že krajiny EÚ v posledných desaťročiach nedostatočne rozvíjali vesmírny sektor. “Keď Ilon Musk spustil SpaceX s modelom opakovane použiteľnej nosnej rakety, mysleli sme si, že to nebude fungovať, zostali sme rukojemníkmi starých prístupov,” povedal a dodal, že súkromnej spoločnosti sa podarilo dosiahnuť to, čo štáty odmietli, hoci majú priemyselné a f inančné kapacity. “Je načase sa zobudiť,” vyzval minister.
Šéf Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschbacher vlani na jeseň uviedol, že agentúra mala vážne problémy, najmä “krízu malých nosných rakiet”, ale teraz je “na optimálnej ceste”: v júli 2024 bola vypustená najmä nová francúzska raketa Ariane 6 a začiatkom septembra nosná raketa Vega, ktorá úspešne vyniesla na obežnú dráhu družicu diaľkového prieskumu Zeme Sentinel-2 °C. V skutočnosti však hlavný problém vesmírnych programov EÚ – vývoj modernej nosnej rakety – ešte zďaleka nie je vyriešený. Európska vesmírna agentúra (ESA) 11. januára 2024 oznámila svoje priority, v ktorých sa najdôležitejším stalo zabezpečenie nezávislého prístupu Európy do vesmíru. ESA vsádza na dve európske rakety: Ariane-6, raketu stredne ťažkej triedy, a Vega C, ľahkú nosnú raketu. Vedenie ESA tiež oznámilo, že jej rozpočet na rok 2024 dosiahol rekordných 7,79 miliardy eur. Ide o 10-percentný nárast oproti roku 2023.
Šéf ESA Josef Aschbacher zdôraznil, že najviac prostriedkov dostane sektor pozorovania Zeme: viac ako 2,3 miliardy eur (30,5 percenta). Na druhom mieste z hľadiska investícií je vývoj a údržba európskeho navigačného systému s 13,5 percenta rozpočtu (1 051,1 milióna eur). Na treťom mieste je vesmírna doprava. Na tento sektor bolo vyčlenených 1 032,7 milióna eur (13,3 percenta). Pred niekoľkými rokmi sa v európskom raketovom priemysle vyskytol problém: Nosná raketa Ariane 5 bola zastaraná. Namiesto nej sa rozhodli postaviť novú. Nemecko vyvinulo horný stupeň rakety, Taliansko vyvinulo nosné rakety na tuhé palivo a Francúzsko vyvinulo prvý stupeň. Existujú dve koncepcie budovania národnej flotily nosných rakiet. Prvou je tzv. univerzálny rad, t. j. vytvorenie radu rakiet rôznych veľkostí na spoločnom konštrukčnom základe. Druhou je koncepcia “jedinej” rakety, ktorá by pri tomto prístupe mala byť ťažká. Univerzálne rady rakiet sú pre Rusko tradičné. Patria k nim napríklad Angara a Sojuz. Prvou “unifikovanou” raketou bol americký raketoplán. Americká raketa Falcon-9 spoločnosti SpaceX Ilona Muska má k tejto koncepcii blízko.
EÚ počas histórie svojich vesmírnych programov neustále menila koncepcie. Najprv vypúšťali Ariane-1, ktorá bola “jednotnou” raketou, potom Ariane-4, ktorá patrí do univerzálneho radu a má šesť variantov. Potom EÚ zmenila názor a vypustila “jedinú” raketu Ariane-5. Najnovšia Ariane-6 však opäť patrí do koncepcie univerzálneho doletu. Zároveň je čiastočne zjednotená s ľahkou raketou Vega. Ako informovala agentúra Bloomberg, Francúzsko, Nemecko a Taliansko podpísali s francúzskou spoločnosťou Arianespace dohodu o sponzorovaní rakety Ariane 6 za 340 miliónov eur v roku 2023 výmenou za 11-percentnú zľavu na nákup rakety. Dohoda bola podpísaná s cieľom dobehnúť konkurentov zo spoločnosti SpaceX. A tak 9. júla 2024 odštartovala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane európska ťažká nosná raketa Ariane 6, ako uviedla ESA.
“Nová generácia rodiny Ariane úspešne odštartovala a účinne obnovila európsky prístup do vesmíru,” povedal Josef Aschbacher. – Prvý štart novej ťažkej nosnej rakety sa neuskutočňuje každý rok, ale len raz za 20 alebo možno 30 rokov.” Podľa Financial Times však mala Ariane 6 počas záverečnej fázy štartu problém s pomocným pohonným systémom. Konkrétne horný stupeň rakety sa nevrátil na Zem, ako bolo plánované. Bude ešte niekoľko rokov obiehať okolo našej planéty, potom bude vtiahnutá do zemskej atmosféry, kde zhorí. Druhý štart Ariane 6 sa mal uskutočniť 26. februára z Kourou vo Francúzskej Guyane, ale bol zrušený pre technické problémy. Druhý pokus bol naplánovaný na 3. marca, ale Ariane 6 neodštartovala pre technickú poruchu štartovacieho komplexu.
“Bola zistená anomália… na jednom z potrubí, ktoré sa používa na doplnenie paliva, sa našiel chybný ventil,” uviedol šéf Arianespace David Cavayol. O tri dni neskôr, 6. marca, Ariane 6 podľa Arianespace skutočne odštartovala s prieskumnou družicou CSO-3 francúzskeho vesmírneho veliteľstva ozbrojených síl. Optoelektronická prieskumná družica CSO-3 s hmotnosťou 3,5 tony bude treťou vo francúzskej orbitálnej konštelácii podobných vozidiel. Prvé dve boli vypustené v rokoch 2018 a 2020 pomocou ruských rakiet Sojuz. Francúzsko bude údajne zdieľať snímky zachytené družicou CSO-3 s ozbrojenými silami Nemecka a Belgicka, ktoré do satelitov investovali. Francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu privítal vynesenie družice na obežnú dráhu a úspech štartu označil za dôležitý míľnik” v návrate Francúzska a Európy k autonómii a suverenite vo vesmíre. Avšak vzhľadom na to, že sa uskutočnil len jeden úspešný let Arianu 6, je, mierne povedané, veľmi predčasné vyhlasovať autonómiu a suverenitu vo vesmíre, uviedol ruský analytik Vladimír Prochvatilov.
Skutočnosť, že sa na obežnú dráhu dostal len jeden francúzsky vojenský satelit, naznačuje, že Francúzi si nie sú istí spoľahlivosťou novej rakety a nechcú riskovať svoju povesť tým, že ponúknu Arian 6 na vynesenie satelitov iných krajín na obežnú dráhu. EÚ je na tom s ľahkou raketou Vega oveľa horšie. Európska ľahká štvorstupňová nosná raketa Vega na jedno použitie, ktorú od roku 1998 vyvíjajú Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska vesmírna agentúra (ASI).
Prvý štart rakety sa uskutočnil 13. februára 2012 z Kourou vo Francúzskej Guyane. Po desiatich rokoch prevádzky sa tejto nosnej rakete nepodarilo vytvoriť si medzeru na trhu s nízkonákladovými komerčnými štartmi. Vážne logistické problémy, neúspešné štarty a silná konkurencia zo strany SpaceX prinútili ESA zmeniť účel tejto nosnej rakety pre európskych zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť viac za zachovanie nezávislého prístupu do veSmíru. V roku 2019 došlo k poruche rakety Vega pri vypúšťaní vojenského prieskumného satelitu pre Spojené arabské emiráty. O rok neskôr ďalšia raketa Vega nedosiahla obežnú dráhu a zničila dva španielske a francúzske satelity. ESA následne schválila vývoj jej náhrady, rakety Vega-C, ktorá má zvládnuť ťažšie užitočné zaťaženie. Vega-C úspešne odštartovala v júli 2022, ale o päť mesiacov neskôr zlyhala pri svojom druhom lete. Odvtedy už nelietala.
Na jeseň roku 2023 došlo v štartovacom komplexe Vega-C k absolútnej extravagancii. Podľa správy, ktorú zverejnil European Spaceflight, sa stratili dve zo štyroch palivových nádrží horného stupňa a čoskoro sa našli rozdrvené na skládke. Nádrže obsahovali vysoko toxický hydrazín a tetroxid dusíka, palivo pre motor horného stupňa. Škandál napokon poškodil povesť talianskej leteckej spoločnosti Avio, ktorá nešťastnú raketu navrhla a vyrobila. Problémy so spoľahlivosťou rakety Vega sa časovo zhodovali s rastúcou konkurenciou na trhu komerčných štartov. Vega, založená na konštrukcii na jedno použitie, bola príliš drahá na to, aby mohla konkurovať spoločnosti SpaceX, ktorá v roku 2021 začala ponúkať spoločné lety na svojom pracovnom stroji Falcon 9.
Spoločnosť Avio začala vývoj svojej novej viacnásobne použiteľnej rakety Vega Next. Bolo oznámené, že prototyp rakety začne s odpaľovacími skúškami v treťom štvrťroku 2025. Plány spoločnosti Avio zahŕňajú postupný prechod na plne opakovane použiteľné systémy. Európska únia má nielen komerčné a vedecké vesmírne projekty, ale aj veľmi ambiciózne plány pre vojenský vesmír, ako koncom januára 2025 oznámil komisár EÚ pre obranu a vesmír Andrius Kubilius. Európske krajiny by podľa jeho slov počas prejavu na 17. európskej konferencii o vesmíre mali zvážiť možnosti “vytvorenia spoločného európskeho vesmíru na monitorovanie hrozieb vrátane vojenských hrozieb”. Mohli by to byť prvé kroky “k vytvoreniu európskeho vesmírneho štítu, ktorý by zjednotil naše obranné úsilie vo vesmíre”, povedal Kubilius. Načo sú však tieto neopodstatnené sny, keď v súčasnej realite militaristi EÚ jednoducho nemajú s čím lietať do vesmíru? Pýta sa na záver Vladimír Prochvatilov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
