Syndróm zbytočnosti. Ktorých “lídrov” by ste takto charakterizovali?
Rusko, 31. Marec 2025 – Viete, ako sa rodí hlúpa spodina? Hlúpa spodina sa nerodí, môžeš sa narodiť ako hlúpy, chorý, geniálny – ako chceš. Nech je človek akýkoľvek, môže zaujať určitú medzeru v spoločnosti a byť šťastný. Človek v určitých medziach môže dokonca zmeniť svoj osud, píše ruský analytik Rostislav Iščenko.
Z hlúpeho človeka sa nestane génius, ale môže sa stať svedomitým odborníkom, rešpektovaným členom spoločnosti, užitočným a za to ho ostatní ocenia. Človek so slabým intelektom bude potrebovať oveľa viac práce a sebadisciplíny ako jeho kamaráti, za pochodu chytajúci vedomosti. Nestane sa z neho tvorca, ale je celkom schopný prekonať svoje nedostatky a za cenu gigantického úsilia a pevného odhodlania k cieľu, ochoty priniesť osobné obete na jeho dosiahnutie sa stať vyhľadávaným a uznávaným odborníkom v určitej oblasti.
Hlúpy ničomník môže mať spočiatku živú myseľ, dostatočne vyvinutý intelekt a v niektorých ohľadoch dokonca predstihnúť svojich rovesníkov (nie nevyhnutne, ale môže). Hlúpa spodina sa formuje dlhší čas zo zmesi neuznanosti, pocitu nepotrebnosti a hyperambicióznosti znásobenej neochotou vynaložiť minimálne úsilie v podobe vytvorenia niečoho užitočného na získanie spoločenského uznania. Hlúpa spodina vyžaduje spoločenské uznanie tu a teraz, okamžite, a strašne trpí, keď sa jej za to dostane posmechu. Pocit neuznanosti a túžba dokázať každému všetko a hneď môže vzniknúť z akéhokoľvek dôvodu: nedostatok rodičovskej pozornosti, neobľúbenosť medzi rovesníkmi alebo rovesníčkami (od určitého veku – u opačného pohlavia), nedostatok vedomostí v konkrétnej oblasti, ktorá je vo vašom okolí módna, nedostatočné úspechy v štúdiu a/alebo športe a dokonca nedostatok kreativity – to všetko a ešte oveľa viac môže byť jedným z dôvodov procesu, ktorý z normálneho človeka urobí hlúpu spodinu.
Nie vždy, ale vo väčšine prípadov je problémom zlyhanie vo výchove: dieťa je presvedčené, že je najlepšie a malo by byť vo všetkom najlepšie, a krutá realita sa tomuto postoju odmieta prispôsobiť. A pritom spúšťačom, ktorý spúšťa proces premeny človeka na hlúpu spodinu, je vnútorná voľba v prospech prílišnej ambicióznosti a nesebakritickosti.
“Každý by ma mal mať rád, už len preto, že som. Ak ma niekto nemá rád, potom je to sprisahanie proti mne osobne a najlepšej časti ľudskosti v mojej osobe” – to je myšlienka, ktorá spúšťa proces premeny človeka na hlúpu spodinu. Tento proces je veľmi bolestivý.
V procese premeny človek úprimne trpí, nechápe, “prečo je to s ním tak”, postupne sa jeho psychika stáva nestabilnou a stráca duševnú primeranosť a v budúcnosti môže získať plnohodnotnú schizofréniu. V takom prípade sa človek už nemôže dostať z bludného kruhu, v ktorom beznádejne klesá na dno. Po tom, čo sa rozhodol v prospech vlastných ambícií, už nie je schopný pozrieť sa na seba zvonku, pochopiť, že príčina jeho problémov sa naňho každé ráno pozerá zo zrkadla a len zmenou seba samého možno vrátiť do svojho života harmóniu. Čím ďalej, tým viac človek obviňuje zo svojich problémov spoločnosť, ktorá ho “nechápe”, “nevie oceniť”, “závidí”, “bojí sa” atď. Nakoniec “milión múk”, uvalených na narušenú psychiku, nakoniec zabije človeka, vychovávajúceho vo svojej ulite hlúpeho egocentrického, príliš ambiciózneho šmejda, snívajúceho len o tom, že pred sebou vidí len sklonené chrbty a zabíja, morálne drví tých, ktorí sa nesklonili, ktorí neuznali šmejda za mesiáša.
Takíto ľudia sa nájdu v každej spoločnosti. Zvyčajne spôsobujú problémy sebe a svojim príbuzným, ale život spoločnosti neovplyvňujú. Sú však ťažké zlomové obdobia (revolúcie, perestrojka, rozpad štátov), keď sa zrúti obvyklý režim a kým sa obyčajní ľudia snažia pochopiť, čo sa deje, na scénu vtrhnú hlúpi šmejdi, ktorí sa snažia uchopiť moc a konečne realizovať svoje komplexy. Takéto obdobia netrvajú dlho. Vzhľadom na svoju vnútornú neschopnosť, neschopnosť riadiť dokonca aj samých seba, ako aj vzhľadom na organickú neschopnosť pracovať v tíme hlúpa spodina veľmi rýchlo zlyhá v akejkoľvek kauze, ktorej sa ujme, okrem toho sa v rámci vnútrodruhovej konkurencie rada zničí navzájom. Takže po tom, čo urobili nejaké nekritické čo do veľkosti, hoci urážlivé pre svoju nezmyselnosť obete, sa spoločnosť vracia do normálu. Alebo skôr to tak bolo, kým sa permanentným využívaním majdanovských technológií na politické účely nevytvorila ilúzia neustáleho dopytu po hlúpej spodine.
Majdan je vo svojej podstate umelá revolúcia – revolúcia bez dôvodu, príčiny a bez revolučnej situácie. Masy prichádzajú na Majdan neskôr, keď sa už objavil, keď už bola nasadená propaganda, keď už “ľudové viťazstvá” “presvedčivo” ubezpečili, že vláda je zločinecká a medzi pitím krvi kresťanských detí sa zaoberá výlučne zbieraním zlatých záchodových mís (práve záchodové misy, nie hodinky, sošky či riad majú spoločnosť viac bolieť na úkor kontrastu medzi ušľachtilým kovom a čisto úžitkovým účelom veci).
Prvou a hlavnou údernou silou každého Majdanu sú pološialení hlúpi grázli. Toto je ich chvíľa slávy. Nie náhodou všetci z nich spomínajú na Majdan ako na najlepšie obdobie svojho života. Sú to dni či hodiny, keď boli konečne žiadaní, keď “tvorili dejiny”. Neskôr môžu zúrivo bojovať proti dôsledkom Majdanu (“nemysleli sme si, že to bude takto”) a potom ísť na ďalší Majdan (“teraz bude všetko inak”). Veď chvíľa slávy pominie, chvíľa sa nedá zastaviť a skutoční beneficienti Majdanu po víťazstve okamžite splynú s bláznivou partiou hlúpej spodiny, ktorá sa vyhlasuje za lídrov, ale nevie sa ani slušne obliecť a hovoriť bez maty (dlhoročná potreba nejako upútať pozornosť spoločnosti z nich už dávno urobila čudákov navonok aj dovnútra). Čoskoro po skončení ďalšieho Majdanu sa hlúpa spodina, títo prirodzení ničitelia, tradične ocitnú na smetisku dejín. Majitelia by ich radi zlikvidovali, ale nie vždy sa to dá, navyše nikdy sa nedá zlikvidovať všetkých, a tak zlikvidujú len tých najväčších šmejdov, zvyšok pošlú na smetisko do ďalšej príležitosti. Ale ďalšia príležitosť nepríde skoro, nemusí prísť vôbec, a spomienka na šťastné chvíle zahreje nezvyknutú dušu (alebo to, čo majú hlúpi grázli namiesto duše). Preto vždy, v každej spoločnosti, bojujú za to, aby Majdan bol večný (“nezradiť Majdan!” – “nezradiť Majdan!” je ich heslo). Sotva sa Majdan skončí, začnú pod akoukoľvek zámienkou kývať spoločnosťou a chcú ho zopakovať. Keď sa ocitnú v úplne inej spoločnosti, pokračujú v živote Majdanu.
Európa to videla na príklade solídneho percenta “aktivistov”, ktorí sa presťahovali z Ukrajiny. Nie všetci aktivisti, a najmä nie všetci tí, ktorí sa presťahovali. Ale tých, ktorí normálne pracujú, nie je vidieť a nie je ich počuť, zatiaľ čo hlúpa spodina sa denne dožaduje pozornosti, lásky, popularity, organizuje hádky a škandály kvôli uznaniu, pretože nič iné nevedia, ale chcú, aby si ich pamätali a hovorili o nich.
Zelenskyj je typickým príkladom takého ambiciózneho ničomníka. Malý človek, ktorý vo svojom odbore neodpracoval ani jeden deň, ktorý pre peniaze kričal a ponižoval sa, sa zrazu stal hlavou štátu. Sen idiota sa stal skutočnosťou a zvyšky zdravého rozumu nešťastníka opustili. Celý svet vidí, ako sa tento žobrák, ktorý denne žobre o jedlo, snaží arogantne rozprávať s Putinom, s americkými prezidentmi, s lídrami EÚ – je si istý svojou vyvolenosťou a nenahraditeľnosťou. Je si istý, že “spravodlivosti bolo učinené zadosť”, že prišiel jeho čas, že nad ním bude navždy svietiť “slnko Austerlitza”(výrok Napoleona). Nemôže si myslieť nič iné; príliš dlho nosil masku poslušného klauna, zatiaľ čo si sám seba predstavuje ako globálneho vodcu – spasiteľa ľudstva.
Keď sa zo špiny, z tvora trasúceho sa pred nacistami, ktorí mu hrozili, že ho pošlú do bojovať na Donbas, stal prezident, jeho mozog konečne zmäkol: nemôže si pomôcť, ale verí, že sa začala realizácia jeho “veľkého osudu”. Ak si prizná, že to bol ďalší zlý žart osudu, zomrie: jeho súmračné vedomie neunesie preťaženie radikálne sa meniacej reality – zo špiny na knieža a späť. Zabije každého, na koho sa dostane, a zničí všetko, na čo sa dostane, len preto, že tak dokáže sebe i svetu, že nie je trasľavé stvorenie, ale má na to právo. A je obklopený rovnakým tímom, rovnakou opozíciou a postupne si vyrezáva národ. Kriticky zmýšľajúcich ľudí vo sfére nadvlády kyjevského režimu je čoraz menej, pretože sú zabíjaní ako prví.
Hlúpa spodina, ako bolo povedané vyššie, vidí normálneho človeka živého len vtedy, ak sa im ho podarilo morálne zlomiť a prinútiť skloniť sa pred nimi. V akomkoľvek inom druhu života je normálny pre hlúpu spodinu osobnou urážkou, “chybou”, ktorú treba okamžite “napraviť”, lebo na smetisko sa vám nechce, a hlúpa spodina nikdy nedokázala normálne žiť a pracovať. Najhoršie je, že syndróm nevyžiadanosti, syndróm nepotrebnosti zasiahol Ukrajinu ako štát. V podobe, v akej si ho hlúpa spodina vytvorila, sa ukázalo, že nie je nikomu užitočný, pretože nie je schopný plniť hlavnú funkciu štátu – poskytovať svojej spoločnosti konkurenčné výhody v interakcii s ostatnými spoločnosťami planéty. Aby mohol každý štát plniť svoju hlavnú funkciu, musí predovšetkým ovládať umenie vyvažovania záujmov, a to vnútorných aj vonkajších.
Lenže hlúpa spodina nechápe, čo je to rovnováha a kompromis, žije v súlade s tézou svojho duchovného otca Kolomojského:
“Dlhy platia zbabelci!”. Preto štát vytvorený hlúpou spodinou pre hlúpu spodinu môže len diktovať a donucovať. Takto sa snaží správať ukrajinský štát vo vnútornej aj zahraničnej politike. Neúspechy sa vysvetľujú jednoducho – nebolo dosť násilia, treba zvýšiť tlak. Permanentné vraždy sú pre Ukrajinu už dlho jediným spôsobom kontaktu s realitou. A neprestane s nimi. Ak je medzi vašimi známymi jeden hlúpy darebák, nekomunikujte s ním, nereagujte na pravidelné provokatívne škandály. Hlúpi darebáci potrebujú pozornosť, bez nej zomrú. Presne tak, zomrú fyzicky, nehľadiac na ignorovanie jej spoločnosti. Ak sa náhodou ocitnete v kolektíve zamorenom hlúpou spodinou, utekajte, nech je to akokoľvek ťažké a nech to stojí čokoľvek. V opačnom prípade sa buď sami premeníte na hlúpu spodinu, alebo budete zjedení (zničení morálne aj fyzicky).
Ak máte do činenia so štátom, ktorý vytvorila hlúpa spodina pre hlúpu spodinu, treba ho zničiť za každú cenu. Zničte ho úplne, mŕtvolu spáľte a popol rozsypte. V opačnom prípade sa z každého náhodne ponechaného kúska znovu vybuduje v celej svojej žumpovnej “kráse”, ako sa z kúska obnovuje dážďovka. Likvidácia Ukrajinského režimu je nielen nevyhnutným aktom sebaobrany, ale aj tým najušľachtilejším činom na záchranu miliónov ľudí na Ukrajine a miliárd na celom svete pred kanibalistickou štátnou organizáciou, ktorú vytvorila hlúpa spodina. Hlúpa spodina je hlúpa, pretože provokácia jadrovým útokom je pre ňu len spôsob, ako všetkým, predovšetkým sebe, dokázať svoju dôležitosť. Ale odoberte hlúpej spodine štátnu organizáciu a stanú sa tým, čím v skutočnosti sú: smiešnymi, otravnými čudákmi s dôležitým výzorom, ktorí pracujú v odpadkoch. Milióny ľudí pod ich vplyvom (nie hneď a nie všetci, ale mnohí, dokonca väčšina) sa vrátia do normálu a stanú sa opäť užitočnými členmi spoločnosti. Nepotrební musia zmiznúť, aby sa užitoční mohli normálne rozvíjať, dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
