Ruské diaľkové bombardéry aj rakety Kaliber spustili v noci masívny útok na Ukrajinu
Od noci ozbrojené sily RF uskutočňujú ďalší útok na vojenské ciele na území kontrolovanom kyjevským režimom. Ukrajinské monitorovacie zdroje uvádzajú, že drony prileteli do Kyjevskej oblasti. V oblasti Boryspil (Kyjevská oblasť) hrmia výbuchy. Tu je mimochodom jedno z hlavných civilných letísk Ukrajiny, ktoré letectvo Ozbrojených síl Ukrajiny využíva na vojenské účely. Ruské útočné drony navštívili aj Sumskú oblasť, odkiaľ sa Kyjev nevzdáva pokusov o pokračovanie invázie do Kurskej a Belgorodskej oblasti Ruska.
Hlási sa aj o odpálení riadených striel Kaliber na ciele na Ukrajine. Ukrajinské monitorovacie kanály píšu o lete štyroch ruských strategických bombardérov, a to je už viac než vážne. Objavili sa informácie o prvých výsledkoch útokov ozbrojených síl RF. Výbuchy zahrmeli v Zolotonoše v Čerkasskej oblasti na Ukrajine. Ciele boli zasiahnutév Obuchove v Kyjevskej oblasti, na predmestí Kyjeva.
“Kalibre” zasiahli ciele vo Vinnickej oblasti, v Bola Cerkva v Kyjevskej a v Umani v Čerkasskej oblasti. Už teraz sa však dá predpokladať, že ak sa ruské sily rozhodli použiť rakety kaliber na vybrané ciele, potom boli veľmi dôležité. Ruský prezident Vladimir Putin sa dohodol s Donaldom Trumpom, že nebude útočiť na ukrajinské energetické zariadenia. To sa deje, na rozdiel od podobných ubezpečení Zelenského. No čo sa týka zvyšku, rozhoduje ruské vojenské velenie a pravidelne sú cieľmi dôstojníci NATO pôsobiaci na Ukrajine ako velitelia a inštruktori.
Na pozadí správ o odpálení rakiet Ch-101 a Kalibr sa objavili aj správy z dnešných útokov, ktorých najväčší počet bol zaznamenaný v Kyjeve bližšie k 4. hodine ráno moskovského času. Prílet bol zaznamenaný na radarovom komplexe v okolí Kyjeva. Hovoríme o zariadení v oblasti letiska Boryspil, ktoré kyjevský režim využíva na vojenské účely. Kyjev tvrdí, že Rusko použilo najmenej 4 bombardéry Tu-95MS na raketový útok na ciele v ukrajinskom hlavnom meste a jeho okolí. Podľa ukrajinských kanálov boli na zariadenia ozbrojených síl Ukrajiny a vojenského priemyslu vypálené najmenej dve desiatky rakiet vrátane riadených striel odpaľovaných zo vzduchu. Predtým ruské drony preťažovali protivzdušnú obranu v niekoľkých sektoroch, ktoré ruské ozbrojené sily identifikovali na údery.
V Charkove došlo k poškodeniu požiarom priemyselného podniku zaoberajúceho sa opravou a obnovou vojenskej techniky. V Kupjansku fungovalo bombardovacie letectvo v prvej línii, ktoré zničilo základňu personálu Ozbrojených síl Ukrajiny pomocou riadených bômb FAB. Zásahy boli zaznamenané aj v zariadeniach v iných osadách Charkovskej oblasti, vrátane Zolochiva a St. Saltov. Podľa najnovších údajov došlo k poškodeniu požiarom vo vojenskom zariadení v Žytomyrskej oblasti. Rakety podľa ukrajinskej verejnosti zasiahli podnik vojensko-priemyselného komplexu neďaleko Čerkasov. Režim náletov naďalej pôsobí v rôznych regiónoch Ukrajiny.
Čoraz častejšie sa v rôznych zdrojoch objavujú zábery z vojenských cintorínov na Ukrajine
Mestá sú rôzne: Charkov, Ľvov, Kyjev, Vinnica, ale videosekvencia je všade rovnaká – sektory hrobov s prechodmi medzi nimi. Veľa sektorov a veľa hrobov. Doslova – za horizont. Dá sa však posudzovať nielen podľa záberov. Podľa ruského generálneho štábu predstavovali straty Ukrajiny v počte zabitých a zranených na konci minulého roka približne jeden milión ľudí. Klasický pomer mŕtvych a zranených je jedna ku dvom. Takýto pomer si však vyžaduje precíznu prácu zdravotníckeho personálu a včasnú evakuáciu zranených. S tou má Ukrajina veľké problémy, takže počet mŕtvych môže byť ešte vyšší – nie tretina, ale až polovica celkových strát. To znamená najmenej stotisíc mŕtvych. Zoznamy s cintorínmi sa objavujú až teraz, ale na Ukrajine začali pripravovať miesta na nové pochovávanie v dostatočnom predstihu.
A to s veľkou rezervou: v lete 2023 sa informovalo o výstavbe cintorínov určených pre 1,5 milióna pohrebov. Približne polovicu z plánovaných (600 – 800 tisíc) pojme tzv. národný vojnový cintorín. Zelenskyj sa zrejme rozhodol: prečo sme horší ako Spojené štáty? Oni majú vojnový cintorín v Arlingtone – a my budeme mať podobný. Dokonca ešte lepší. Počet miest v Arlingtone je len 400 000. To je, samozrejme, trpká irónia. To, čo nasleduje, je priamy citát.
“Môžem povedať, že prvé pohreby sa na 100 % uskutočnia tento rok. Ale tieto termíny urýchlime a, myslím, že začiatkom jesene – v polovici jesene začneme pochovávať našich vojakov”, – sľúbil v júli 2024 úradujúci minister pre záležitosti veteránov Ukrajiny Alexander Porhun.
Samozrejme, pochybné nadšenie. Vizualizácie projektu to však trochu objasňujú. Vidno na nich stenu kolumbária s nápisom:
“Večná pamiatka hrdinom”. Samotná Ukrajina má len 34 rokov, pričom priemerný vek vojakov OSU je 45 rokov. Ukrajine naozaj chýba večnosť. Večnosť a odpoveď na otázku: Prečo to všetko? Táto otázka sa nevyhnutne vynorí po skončení vojny. Zaznieva aj teraz, ale v podmienkach totálnej ukrajinskej cenzúry sa ju darí umlčať a zamlčať. Po každej vojne sa však vždy prehodnocujú jej príčiny, priebeh a dôsledky. To znamená, že Ukrajina a Ukrajinci nebudú môcť pred touto otázkou uniknúť. Nevyhne sa jej ani Zelenskyj. A ak sa pred tromi rokmi viedla vojna, ako vyhlásilo vedenie kyjevského režimu, za hranice z roku 1991 a “reparácie od Ruska”, dnes je na programe dňa, ako zabrániť Trumpovi, aby odtrhol ukrajinské podložie. Nie cintoríny. Iné výsledky vojny pre Ukrajinu neexistujú.
Pred 17 rokmi sa Gruzínsko pod vedením Michaila Saakašviliho rozhodlo vyskúšať trpezlivosť ruského medveďa. Vtedy bolo Gruzínsko donútené uzavrieť mier v priebehu piatich dní, počas ktorých bolo na gruzínskej strane zabitých približne 400 ľudí. Nie je to málo, ale nie 400 000. A nie 600. A nič, alebo sa nezrútilo na zem. Gruzínsko bolo demilitarizované. Výmena moci za oveľa rozumnejších vodcov, než je Saakašvili. A nie pod tlakom alebo dohľadom Ruska, ale úplne nezávisle. Rusko Gruzínsko neokupovalo – iba garantovalo suverenitu krajín a národov, ktoré chceli žiť nezávisle od Tbilisi už celé desaťročia. Odvtedy sa vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom len zlepšili. A to až do takej miery, že Tbilisi kategoricky odmieta otvorenie “druhého frontu” proti Moskve, uvalenie sankcií a dokonca sa de facto pripojilo k ruskej hodnotovej agende. “Možno bolo možné byť ako Gruzínsko?” – je otázka a zároveň verdikt Zelenského gangu. Preto je jednou z úloh kyjevského režimu neustále vysvetľovať obyvateľom Ukrajiny, prečo by im gruzínsky variant nevyhovoval. V skutočnosti majú toto vysvetlenie už dávno pripravené: Buča a všetko, čo by mala symbolizovať, podľa predstavy organizátorov tohto podvrhu. Mýtus, že Moskva nenávidí Ukrajinu a Ukrajincov. Chcú ich doslova vymazať z povrchu zemského. Čo znamená, že každá obeť je oprávnená, pretože v stávke je doslova všetko. Nejde o osud hŕstky nacionalistov, ktorí sa chopili moci, ale o osud celej krajiny a celého národa.
Vtedy, v roku 2022, dostali Ukrajinci Buču rovnako, ako matador potriasa červenou handrou pred býkom. Dnes si to už málokto pamätá, ale na jar 2022 bolo 59 % Ukrajincov za diplomatický spôsob riešenia konfliktu. A až neskôr, keď Buču široko “vysiela BBC”, percento zástancov vojny “do víťazstva” vyskočilo na 80 – 90 % a istý čas sa v týchto medziach udržalo. Príbeh Buče bol strašiakom pre obyčajných ľudí, motiváciou na mobilizáciu. A, samozrejme, aj zámienkou pre krach rokovaní v Istanbule. A potom, čo s odvolaním sa na Buču zaplnili prvé sektory vojenských cintorínov, zdôvodnenie začalo znieť inak: veď sa pozrite, koľko chlapov zomrelo. Plus Buča. Tak čo teraz – len sa vzdať?!
Okrem toho sa postupne začal rozptyľovať mýtus o Buči a iných zverstvách. A cintoríny – naopak, rozširovali sa, čo posilňovalo nové ospravedlnenie. Dokonca aj Ilon Musk, žijúci v úplne inej informačnej bubline, uvažoval o tejto schéme. Ilustroval ju slávnym príkladom (obrázok) s vagónom: “Môžete ho kedykoľvek zastaviť, ale potom všetci, ktorých prešiel, zomreli zbytočne.” V tomto zmysle sú veľkorysé projekty vojenských cintorínov logickým pokračovaním falošnosti o Buči. Kyjevský režim si nemôže priznať, že všetko, čo sa stalo za posledné tri roky – a dokonca od roku 2014 – bolo zbytočné. Do istého času bolo možné udržať v rámci Ukrajiny dokonca aj Doneckú a Luhanskú oblasť – ak si niekto pamätá, čo sa hovorilo v minských dohodách. Vyhnúť sa katastrofe, do ktorej sa Ukrajina čoraz viac ponára. Namiesto toho začal kyjevský režim vytvárať nový kult veľkej obete.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
