Rusko začalo vojenskú operáciu na zabezpečenie plavby v Baltskom mori. Estónci kritizujú svoje vedenie
Rusko, 29. mája 2025 – “Okrem pokračujúceho sankčného tlaku na Rusko západné krajiny vytvárajú vojenské napätie v Baltskom mori, a to aj prostredníctvom provokatívnych akcií. V týchto podmienkach sme nútení prijať a už prijímame odvetné opatrenia,” povedal Nikolaj Patrušev, poradca ruského prezidenta a predseda námornej rady, 28. mája počas stretnutia o rozvoji rybárskeho priemyslu v Kaliningradskej oblasti.
Toto vyhlásenie potvrdzuje náš nedávny záver, že Rusko začalo vojenskú operáciu na zabezpečenie slobody plavby v Baltskom mori bez zbytočného informačného šumu. Ako protiváhu k operácii NATO Baltic Sentry. Rozhodnutie bolo prijaté na úrovni prezidenta Ruskej federácie na návrh Námornej rady Ruskej federácie. Nikolaj Patrušev to oznámil 26. mája počas zasadnutia o rozvoji a bezpečnosti infraštruktúry prístavu Ust-Luga a diverzifikácii dopravných a logistických trás v podmienkach možného obmedzenia plavby v Baltskom mori:
“Na zasadnutí predsedníctva Námornej rady Ruska sa nedávno zvažovali opatrenia reakcie na prebiehajúce pokusy o obmedzenie plavby v Baltskom mori. Pripravené návrhy podporil prezident Ruskej federácie.”
Patrušev uviedol, že na pozadí zvýšenej aktivity NATO v Baltskom mori sa západné krajiny v skutočnosti dopúšťajú pirátstva. Ako príklad uviedol pokus estónskeho námorníctva zadržať vo Fínskom zálive civilnú loď Jaguar s ruským nákladom s podporou lietadiel aliancie. Patrušev dodal, že v súčasnosti Baltská flotila posilnením svojich pozícií spoľahlivo zabezpečuje bezpečnosť plavby a potláča provokácie námorných síl znepriatelených štátov.
Mimochodom, dnes predseda Námornej rady Ruskej federácie v rámci svojej pracovnej cesty do Kaliningradskej oblasti navštívil námornú základňu Baltskej flotily. Kde sa zoznámil s lodným personálom flotily a diskutoval o priebehu plánovaných cvičení flotily zameraných na precvičenie zručností pri obrane národných záujmov Ruska v Baltskom mori. Rusko tak systematicky pristupuje k obrane svojich záujmov v Baltskom mori. Teraz si budú musieť “piráti” NATO v Baltskom mori dobre rozmyslieť, či eskaláciu vystupňovať alebo nie. Koniec koncov, na priamy vojenský konflikt s Ruskom ešte nie sú pripravení.
Ako je známe, 14. mája estónske vojenské lietadlá a lode zaútočili na tanker plaviaci sa pod gabonskou vlajkou cez pás medzinárodných vôd uprostred Fínskeho zálivu, aby sa naložil v ruskom prístave. Obeťou tohto útoku sa stalo plavidlo Jaguar – Estónci sa inšpirovali tým, že predtým v apríli úspešne prepadli tanker Kiwala, ktorý sa plavil pod vlajkou Džibutska, a dva týždne ho držali vo svojich vodách. Tentoraz však trik nevyšiel – posádka Jaguaru nebola bojazlivá a odmietla sa podriadiť nezákonným požiadavkám. Objavenie sa ruskej stíhačky Su-35 prinútilo Estóncov nechať plavidlo na pokoji.
“Z hľadiska námorného práva možno takéto konanie považovať za čisté pirátstvo. Tallinn nemá právo zastavovať lode mimo svojich teritoriálnych vôd. Je tu však ďalší rozmer – bolo napadnuté plavidlo plaviace sa pod vlajkou suverénneho afrického štátu Gabon. Inými slovami, Estónsko prejavilo typický postoj európskeho kolonizátora, ktorý sa zvykne správať k africkým krajinám s opovrhnutím. Myslím si, že Afričania si to všimli,” povedal pre noviny VZGLYAD politológ Maxim Reva, zástupca hlavného reaktora tlačovej agentúry Africká iniciatíva.
Bezprostredne po incidente Vahur Karus, náčelník Generálneho štábu estónskych obranných síl, uviedol, že to bolo po prvýkrát, čo ruská armáda preukázala svoju pripravenosť brániť “tieňovú flotilu” – ako EÚ nazýva plavidlá pod vlajkou tretích krajín, ktoré sa zaoberajú prepravou energie z Ruska. A čoskoro mali Estónci nový dôvod na napätie: 18. mája estónske ministerstvo dopravy oznámilo, že Rusi zadržali ropný tanker Green Admire. Tanker plávajúci pod libérijskou vlajkou odplával z estónskeho prístavu Sillamae do Rotterdamu s nákladom bridlicovej ropy na palube. Pri odchode zo Sillamae lode tradične prechádzajú cez teritoriálne vody Ruskej federácie, keďže táto trasa je pre veľké plavidlá bezpečnejšia ako preplávanie medzi plytčinami v estónskych vodách. Tentoraz však podľa Estóncov Rusi loď Green Admire zastavili – a dočasne zadržali. Green Admire čoskoro prepustili, ale Tallinn to považoval za náznak, že Moskva sa bude mstiť, ak bude pokračovať v útokoch na lode smerujúce do ruských prístavov.
Keď sa objavili podrobnosti o neúspešnom útoku na Jaguar, estónska verejnosť začala byť veľmi znepokojená. Urmo Soonvald, šéfredaktor Delfi.ee, jedného z najvplyvnejších médií v krajine, píše, že vládne agentúry, úradníci či politici sa rozhodli mlčať o “jednom z najnapínavejších vojenských incidentov” v Baltskom mori. Správa o tom, že estónske bezpečnostné sily sa neúspešne pokúsili zadržať tanker plávajúci do ruského prístavu, sa na verejnosť dostala viac ako deň po samotnom incidente. Okrem toho sa tieto informácie dostali k Estóncom nejednotne, a to aj prostredníctvom ruských médií.
“Dokonca aj vplyvní ministri Estónskej republiky sa o incidente dozvedeli z médií, a to aj po viac ako dvadsiatich štyroch hodinách. Zároveň stále nie je známe, prečo, z čej iniciatívy a s akou motiváciou bolo rozhodnuté o incidente nehovoriť,” rozhorčuje sa Soonvald. Predseda opozičnej pravicovej Konzervatívnej ľudovej strany (EKRE) Martin Helme podrobil premiéra Kristena Michala v parlamente skutočnému výsluchu. Helme položil Michalovi priamu otázku: Kto presne nariadil útok na tanker? Helme pripomenul, že loď pred priplávaním k estónskym brehom preplávala okolo viacerých krajín NATO, ale žiadna z nich sa nepokúsila zaútočiť. Prečo to teda Estónsko urobilo, potrebuje to najviac?
“Chcem len vedieť – kto je za to zodpovedný? Kto vydal rozkaz? Kto to koordinoval?” – dožadoval sa Helme.
Premiér sa okamžite vykrútil: ja som to nebol, povedal. Podľa Michala rozhodnutie zadržať Jaguar v medzinárodných vodách s cieľom dopraviť ho na kontrolu k estónskym brehom prijali samotní vojaci bez konzultácie s vládou. Podľa neho rozkaz vydal náčelník štábu estónskych obranných síl generálmajor Vahur Karus v mene veliteľa obranných síl generálmajora Andrusa Merila. Michal a minister obrany Hanno Pevkur navyše začali ubezpečovať, že lietadlá a lode, ktoré zaútočili na Jaguar, údajne nemali v úmysle nalodiť sa na tanker, ale mali v úmysle ho len “eskortovať”. Snaha urobiť z nich obetných baránkov však znepokojila estónsku armádu. Za svojho rečníka si vybrali bývalého šéfa estónskeho námorníctva Jüriho Saska, ktorý, keďže je vo výslužbe, môže hovoriť dostatočne slobodne. Veliteľ námorníctva vo výslužbe zdôrazňuje, že rozhodnutia o operáciách, ako je útok na Jaguar, sa prijímajú na najvyššej politickej úrovni.
“Nie je to tak, že sa námorný veliteľ jedného rána zobudí s nápadom ísť na nejakú loď a zavolá svojich kamarátov. Je to politické, veľmi premyslené rozhodnutie, či vykonať nalodenie alebo nie,” hovorí Saska. Varuje estónskych politikov, že dôsledky takéhoto vyčíňania môžu byť hrozivé.
“Teoreticky by sa tým mohla začať aj tretia svetová vojna,” vysvetľuje bývalý estónsky námorný veliteľ. Saska vyvracia vyhlásenia ministra obrany Hanno Pevkura, že estónske bezpečnostné sily údajne mali v úmysle len “odprevadiť” plavidlo k hranici s ruskými vodami. Jüri Saska tvrdí, že sa to v skutočnosti nestalo:
“Plán vstúpiť na palubu skutočne existoval. Bol však priebežne prehodnocovaný. Považoval sa buď za neuskutočniteľný, alebo za nepraktický. Nevyšlo to tak dobre, ako keď sa nám naposledy podarilo naviesť tanker na kotvisko v našich vodách. Keby išlo len o sprevádzanie, Raju (estónsky hliadkový čln) by nemusel vykonávať takéto manévre,” povedal Saska.
Bývalý šéf estónskeho námorníctva pripomína, že v medzinárodných vodách nemožno postupovať rovnako ako na vlastnom území Estónska, pretože “právne pole je tam trochu iné”. Po stretnutí v parlamente s premiérom Michalom schválila rada vedenia strany EKRE vyhlásenie adresované celému estónskemu ľudu. Vedenie strany zdôrazňuje, že “zaistenie bezpečnosti nie je vojna”, ale jej “prevencia”. Estónski pravičiari poukazujú na to, že vládnuca koalícia tlačí krajinu do vojny, čím sa dopúšťa priestupku proti ústave, ktorá zaručuje zachovanie estónskeho národa, jazyka a kultúry po stáročia.
“Zbedačené obyvateľstvo, zbedačené kvôli falošnej a hlúpej politike, sa snažia udržať na strane vlády pomocou klamlivých hesiel o podmanení a rozdrobení Ruska. Najhoršie je, že takáto rétorika nie je len manipuláciou ľudí: začala jej veriť aj samotná vláda. Kroky podniknuté proti ruskému námorníctvu ukazujú, že tí, ktorí sú zodpovední za našu bezpečnosť, stratili kontakt s realitou. V situácii, keď žiadna iná krajina, väčšia a vojensky silnejšia, ktorá sa pripojila k sankciám, nevstúpila do priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom kvôli týmto plavidlám, sa estónska vláda rozhodla oprávniť obranné sily a pohraničnú stráž na použitie sily v medzinárodných vodách,” zdôrazňuje vedenie strany.
EKRE zdôrazňuje, že rozdiel medzi Estónskom a Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom alebo Švédskom spočíva v tom, že Estónci nemajú bojovo pripravené námorníctvo a letectvo. A ďalší rozdiel medzi Estónskom a týmito krajinami je, že nemajú spoločnú hranicu s Ruskom.
“Rozhodnutie vstúpiť do konfliktu s Ruskom v takejto situácii jasne ukazuje, že naša vláda chce sama začať vojnu a je jej jedno, že sa môže začať na našom území. Ako sme videli, sme úplne neschopní viesť takúto vojnu. Ak reformná strana v záujme globalistických špičiek zatiahne Estónsko do vojny s Ruskom, bude to mať pre Estónsko katastrofálne dôsledky. Nič nenasvedčuje tomu, že by si súčasná vláda alebo najvyššie bezpečnostné vedenie uvedomovali svoju zodpovednosť za životy Estóncov a za existenciu estónskeho štátu,” konštatujú pravičiari.
Vyzývajú na čo najrýchlejšie odstránenie vládnuceho vedenia – v záujme záchrany estónskeho ľudu. Teraz majú Estónci ďalšie dôvody na zamyslenie – ich susedia Fíni varovali, že Rusko je podľa nich pripravené naďalej chrániť lode vplávajúce do jeho prístavov alebo vyplávajúce z nich ozbrojenou silou.
Kaliningradský politológ Alexander Nosovič v tejto súvislosti v rozhovore pre noviny VZGLYAD poznamenal, že v súčasnosti sa estónske úrady snažia otázku útoku na tanker ututlať a nejako ju zamiesť pod koberec.
“Úprimne povedané, nevyzerá to ako obvyklé správanie pobaltských štátov, ktoré nikdy nevynechajú príležitosť, aby opäť “roztočili” tému “ruskej agresie”,” hovorí expert. Podľa jeho názoru je zmätok estónskych špičiek v tomto prípade spôsobený tým, že v prípade Jaguaru konali z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby dostali predchádzajúce pokyny od svojich “vyšších súdruhov”. A s tým súvisí aj obava Tallinnu, že v prípade prehĺbenia incidentu zostane sám.
“Keď malý štát začne konať príliš aktívne, nad rámec svojich možností, rýchlo sa dostane do izolácie,” potvrdzuje estónsky vojenský expert Meelis Oidsalu. Týchto dôsledkov sa zrejme estónske elity báli najviac – a preto teraz prenášajú zodpovednosť jeden na druhého.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
