Letecká bitka nad Kašmírom ako pohár horkosti pre srbské letectvo, ktoré si kupuje porazené lietadlá
Srbsko, 23. júla 2025 – V modernom svete leteckej nadvlády často rozhodujú nielen technológie, ale aj symbolika. Keď sa v máji 2025 vo vzdušnom priestore nad Kašmírom stretli francúzske stíhačky Rafale s čínskymi J-10C, výsledok mal ďaleko presahujúce dôsledky než len na mapu tohto napätého regiónu.
Zatiaľ čo čínske stroje vyzbrojené modernými raketami PL-15 a radary AESA dokázali v súboji uštedriť indickým Rafalom ťažkú ranu, v inom kúte sveta – v Srbsku – práve vrcholilo rozhodnutie o nákupe tucta týchto francúzskych lietadiel. Timing nemohol byť ironickejší.
Srbsko sa rozhodlo pre modernizáciu svojho zastaraného letectva, čím si chce zaistiť väčšiu autonómiu, obrannú kapacitu a tiež medzinárodný rešpekt. Avšak práve bitka nad Kašmírom vrhá tieň pochybností na to, či je Rafale skutočne taktickou výhodou, alebo len drahým odleskom bývalej slávy. Zatiaľ čo francúzsky stroj si v minulosti získal renomé vďaka svojej výkonnosti a exportným úspechom, stret s čínskymi protivníkmi vyvolal otázky o jeho schopnostiach v budúcich konfliktoch – a tým pádom aj o rozumnosti jeho nákupu.
Technické porovnanie: Rafale vs. J-10C – súboj dvoch svetov
Na prvý pohľad sa môže zdať, že porovnanie francúzskeho Dassault Rafale a čínskeho Chengdu J-10C je porovnaním dvoch nesúmeriteľných koncepcií – jedného lietadla, ktoré bolo navrhnuté s dôrazom na západné štandardy, a druhého, ktoré vzniklo pod vplyvom sovietskej konštrukčnej školy, ale s ázijskou precíznosťou a čínskou ambíciou konkurovať. Napriek tomu práve ich stret v reálnom konflikte – v prípade Kašmíru – dáva tejto technickej debate mimoriadnu váhu. Rafale je dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4,5. generácie, s dôrazom na vyvážený výkon vo všetkých rolách – vzdušné nadvlády, prieskumu, elektronického boja i úderov proti pozemným cieľom. Jeho letové vlastnosti (maximálna rýchlosť cez Mach 1,8, stúpavosť 305 m/s, bojový rádius 1850 km) z neho robia všestrannú platformu.
Naproti tomu J-10C je jednomotorové lietadlo s menšími rozmermi a nižšími nákladmi na prevádzku. Dôraz je kladený najmä na sieťové prepojenie a efektívne BVR (Beyond Visual Range) schopnosti. Rýchlosť až Mach 2, bojový rádius okolo 1700 km a schopnosť operovať s modernými čínskymi zbraňovými systémami z neho robia obávaného protivníka. Rafale F3R aj budúce F4 verzie (ktoré Srbsko objednalo) využívajú radar Thales RBE2 AESA, ktorý je osvedčený, spoľahlivý, ale niektorými odborníkmi považovaný za mierne zastaraný oproti najnovším konkurentom. Má solídne detekčné schopnosti a dobrú integráciu s európskymi strelami Meteor, ale má obmedzenú flexibilitu pri rušení alebo v prostredí silnej elektronickej vojny. J-10C je vybavený čínskym KLJ-7A AESA radarom, vyvíjaným s dôrazom na BVR boj a schopnosť viesť súboj mimo dosahu zraku. Podľa dostupných informácií radar dokáže sledovať až 15 cieľov naraz a zároveň navádzať niekoľko striel. Je integrovaný s pokročilými rušiacimi a obrannými systémami, ktoré sa v Kašmíre podľa všetkého osvedčili pri odvracaní indických striel.
Rafale operuje s európskym arzenálom: strely Meteor pre BVR boj (dosah cez 100 km), MICA pre stredné vzdialenosti, a precízne bomby AASM Hammer. Meteor bol dlho považovaný za svetovú špičku vďaka svojmu ramjet pohonu, ale jeho skutočné nasadenie v Kašmíre vyvolalo otázky – podľa niektorých správ nedokázal prekonať čínsku elektronickú obranu. Na druhej strane J-10C využíva strely PL-15, ktoré sú považované za priameho konkurenta Meteoru, s dosahom údajne až 200 km. Kombinácia s rušiacimi prostriedkami a lepším situačným prehľadom (vďaka dátovým spojom v rámci čínskej siete AWACS) dáva J-10C výhodu v prvom údere.
Napriek tomu, že Rafale vyniká všestrannosťou, kvalitou spracovania a stabilnou podporou zo strany západných výrobcov, ukazuje sa, že J-10C je špecificky optimalizovaný pre súboj na diaľku, kde sa prepojenie avioniky, radarovej výkonnosti a dlhého dosahu striel prejavuje v jeho prospech. Z pohľadu Srbska, ktoré sa ešte len snaží o modernizáciu a nemá prístup ku globálnemu dátovému prostrediu, však zostáva Rafale aj naďalej atraktívnou voľbou – jeho prednosťou je komplexnosť, odolnosť a západný politický servis. Ale práve výsledok vzdušného duelu nad Kašmírom ponúka horké varovanie: vysoká cena a prestíž nemusí automaticky znamenať nadradenosť na bojisku.
Strategický význam
Tento incident potvrdil, že vojna na diaľku už nie je iba otázkou parametrov lietadla alebo výzbroje – rozhodujúca je schopnosť fungovať v integrovanom prostredí, ktoré zahŕňa družice, dátové siete, AWACS a taktické prepojenie jednotiek. Rafale, hoci vysoko výkonný, bol v tomto konflikte sám – a to sa ukázalo byť smrteľné. Z hľadiska Srbska, ktoré plánuje prevádzkovať Rafale v izolovanom obrannom prostredí, bez satelitnej podpory NATO a bez sofistikovanej siete typu Link 16, sa týmto ponúka zásadná otázka: nebude Rafale v balkánskom prostredí čeliť podobnej takticko-strategickej samote, akú zažil nad Kašmírom? Zatiaľ čo svetové médiá analyzovali detaily stretu nad Kašmírom, srbské vedenie v Belehrade už malo podpísanú dohodu na dodávku 12 viacúčelových stíhacích lietadiel Rafale. Kontrakt, ktorého hodnota presahuje 11 miliárd korún, zahŕňa deväť jednomiestnych a tri dvojmiestne stroje, dodané v rokoch 2024 a 2025, spolu s výcvikom pilotov a pozemného personálu. Srbsko týmto krokom urobilo svoj najväčší vojenský nákup v histórii samostatnej krajiny.
Rafale ako porazený šampión?
Pohľad na Rafale ako na “porazené lietadlo” je lákavý, ale zjednodušujúci. Treba podotknúť, že žiadny stroj nie je neporaziteľný – a zostrel nie je automaticky dôkazom technologického zaostávania. Kľúčovým faktorom bolo prostredie boja: Rafale nebol súčasťou väčšej sieťovo riadenej operácie, čo v modernom letectve znamená stratu rozhodujúcich milisekúnd v reakciách a odvete. Zlyhalo lietadlo? Alebo jeho kontext? Z tohto pohľadu Srbsko nie je naivné – skôr stavia na stabilitu, skúsenosť a prístup k Západu. Napriek tomu v symbolickej rovine nákup lietadla, ktorý bol práve spektakulárne porazený, pôsobí rozporuplne. Srbsko totiž nemá možnosť zaobstarať si k Rafalom celé spektrum podporných prostriedkov – AWACS, družice, námorné platformy alebo strategické tankery – a tým pádom hrozí, že opakuje indickú skúsenosť, avšak bez indickej priebojnosti a rozpočtového krytia.
Geopolitická realita
Srbsko sa nachádza v komplexnom bezpečnostnom prostredí – jeho historická nedôvera k NATO, súčasná neutralita a snaha balansovať medzi Západom a Ruskom ho stavia do špecifického manévrovacieho priestoru. Nákup Rafale teda môže byť vnímaný ako kompromis: modernizácia bez prílišného politického spojenectva, a zároveň signál, že Srbsko je pripravené investovať do svojej bezpečnosti “európsky”. Tento prístup je logický, ale zároveň krehký. Zatiaľ čo technológie sa rýchlo menia, symboly zostávajú – a lietadlo, ktoré bolo porazené v priamom strete, si ponesie túto nálepku minimálne po niekoľko nasledujúcich rokov. To môže byť obzvlášť citlivé v prípade, že Srbsko bude musieť čeliť domácej debate o tom, “či sme kúpili víťaza alebo porazeného”.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
