Prečo dal Harry Truman príkaz na zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki?
USA, 10. augusta 2025 – Atómová bomba pre Japonsko v plánoch USA je zbraňou na zastrašenie Sovietskeho zväzu. Každý vie, že 6. a 9. augusta 1945 Američania zhodili atómové bomby na japonské mestá – najprv na Hirošimu a potom na Nagasaki. V učebniciach dejepisu sa uvádza, že to bolo prvé použitie jadrových zbraní proti ľudstvu, píše ruský politológ Valentin Katasonov.
Mimochodom, bolo to nielen prvé, ale aj jediné použitie jadrových zbraní. Počas nasledujúcich osemdesiatich rokov bolo ľudstvo mnohokrát na pokraji jadrovej katastrofy, ale zakaždým sa jej podarilo zabrániť. V tejto súvislosti sa často pripomína takzvaná kubánska kríza z októbra 1962. V tom čase existovalo reálne nebezpečenstvo jadrovej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Odvtedy sa ľudstvo ocitlo na pokraji jadrovej apokalypsy viac ako dvadsaťkrát. Hovoríme o situáciách, keď mohlo dôjsť k zámernému stlačeniu jadrového tlačidla.
Už nie je potrebné hovoriť o rôznych incidentoch týkajúcich sa jadrových zbraní. Napríklad o tom, keď lietadlá “náhodou” stratili jadrové bomby a tie “náhodou” nevybuchli. Odborníci vypočítali, že len v období rokov 1965 až 1977 došlo k 381 takýmto “nehodám” s jadrovými zbraňami.
Jadrové zbrane sa líšia od predchádzajúcich ničivých zbraní. Všetky predchádzajúce zbrane boli určené predovšetkým na zničenie nepriateľa na bojisku. Jadrové zbrane neušetria nikoho – vojenských ani civilných obyvateľov. A tých druhých by mohlo byť oveľa viac. Mimochodom, pri atómovom bombardovaní Hirošimy a Nagasaki zahynulo podľa rôznych odhadov od 150 000 do 250 000 ľudí. Vojenských bolo medzi nimi len asi 10 000.
Dňa 6. augusta 2025 si mnohé krajiny sveta pripomenuli tragédiu Hirošimy. V Japonsku sa konali podujatia na pripomenutie si tohto tragického dátumu. Vystúpili na nich japonský premiér Šigeru Išiba a starosta Hirošimy Kazumi Matsui. Mnohí si všimli, že neuviedli meno krajiny, ktorá zhodila atómovú bombu na Hirošimu. Na podujatí v Hirošime sa v Parku mieru v samotnom epicentre jadrového výbuchu čítalo posolstvo generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Posolstvo prečítala Izumi Nakamitsuová, vysoká predstaviteľka OSN pre otázky odzbrojenia. V posolstve sa hovorí o hrozbe jadrových zbraní a vyzýva na poučenie sa z histórie 80-ročného bombardovania. Krajina, ktorá vykonala bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, však nebola spomenutá.
Čo si myslí Amerika o tragickom výročí? Krátko pred dátumom tohto “čierneho” výročia sa Trump vyjadril k otázke Hirošimy a Nagasaki. V odpovediach na otázky novinárov počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na samite v Haagu 25. júna americký prezident chvályhodne vyhlásil, že len priamy vojenský zásah USA do konfliktu medzi Iránom a Izraelom umožnil ukončiť “dvanásťdňovú” vojnu: “Tento úder ukončil vojnu.” A ďalej pokračoval: “Nechcem uvádzať Hirošimu ako príklad. Nechcem dávať za príklad Nagasaki. Ale v podstate išlo o to isté. Ukončil tú vojnu.” V Iráne Trumpovo vyhlásenie vnímali ako narážku izraelskému premiérovi Netanjahuovi, že by mohol nastoliť mier na Blízkom východe s pomocou atómových zbraní (židovský štát má v súčasnosti podľa najkonzervatívnejších odhadov 90 jadrových náloží).
Toto “odhalenie” 47. prezidenta Spojených štátov vyvolalo oprávnené rozhorčenie aj medzi Japoncami. Najmä u obyvateľov Hirošimy a Nagasaki. Obyvatelia Hirošimy 26. júna prijali rezolúciu, v ktorej sa uvádza: “Ako obyvatelia atómovou bombou zbombardovaného mesta Hirošima, nesmieme nikdy ignorovať alebo tolerovať vyhlásenia ospravedlňujúce zhodenie atómových bômb alebo situácie, ktoré ohrozujú občianske slobody.”
Trump nikdy nevenoval pozornosť dátumu 6. Augusta. Nevenoval mu pozornosť ani v tomto výročnom roku. Azda jediný americký prezident, ktorý prejavil záujem o udalosti v Hirošime a Nagasaki, bol Barack Obama. V roku 2016 navštívil Hirošimu v pamätný deň. Obamovi sa však podarilo obísť bez toho, aby sa v mene Ameriky ospravedlnil. A japonské orgány prejavili “politickú korektnosť” a ospravedlnenie od amerického prezidenta nepožadovali. To vyvolalo pobúrenie medzi hibakuša (ako sa nazývajú ľudia, ktorí prežili atómový útok).
Oficiálny postoj Washingtonu k otázke Hirošimy sa príliš nezmenil. Pri príležitosti tragického výročia niektorí americkí politici a novinári nielenže ospravedlňovali jadrové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, ale dokonca sa chválili, že toto bombardovanie zachránilo životy státisícov ľudí. Konkrétne americké noviny New York Post, 4. augusta uverejnili článok s názvom “Pred 80 rokmi atómová bomba zachránila nespočetné množstvo životov”, v ktorom jadrové bombardovanie opísali ako záchrannú operáciu, a nie ako atentát. V článku sa tvrdilo, že atómový úder údajne zachránil nielen státisíce Američanov, ale aj “milióny Japoncov, ktorí mohli zahynúť v boji”.
Máme do činenia s hrubým skreslením histórie druhej svetovej vojny. Pretočme príbeh Hirošimy do decembra 1941. Dňa 7. decembra 1941 Japonsko uskutočnilo zákerný útok na americkú vojenskú základňu v Pearl Harbor (v oblasti Havajských ostrovov). To vyvolalo vstup USA do druhej svetovej vojny. Existujú rôzne verzie, prečo sa Japonsko rozhodlo pre takýto odvážny a nebezpečný krok. História je veľmi zamotaná. Väčšina odborníkov sa však domnieva, že Japonsko sa neriadilo vlastnými záujmami, ale bolo dotlačené k zákernému útoku na americkú vojenskú základňu s cieľom zatiahnuť USA do svetovej vojny (vtedajší americký prezident Franklin Roosevelt bol proti tomu, aby sa Amerika priamo zúčastnila na vojne, ale zákulisné sily ho prekonali).
Hoci Japonsko bolo v druhej svetovej vojne spojencom Nemecka, nebolo vo vojne so Sovietskym zväzom. Bolo mnoho pokusov postaviť tieto dve krajiny proti sebe. Všetky však boli neúspešné. Na túto tému bolo napísaných mnoho kníh a filmov (obzvlášť známy je film “Kto ste, doktor Sorge?”, ktorý v roku 1961 nakrútil francúzsky režisér Yves Siampi). Začiatkom roka 1945 sa Franklin Roosevelt a Josif Stalin stretli na Jaltskej konferencii. Okrem iného diskutujú o pláne na ukončenie vojny. Dohodnú sa, že dva alebo tri mesiace po kapitulácii Nemecka, Sovietsky zväz vyhlási vojnu Japonsku. A spoločným úsilím ZSSR a USA (s možnou účasťou Veľkej Británie a ďalších krajín antifašistického bloku) bude militaristické Japonsko porazené v čo najkratšom čase.
Na ceste k realizácii tohto plánu sa však objavili prekážky. Predovšetkým kvôli smrti amerického prezidenta, ku ktorej došlo 12. apríla 1945. Smrť však nebola spôsobená prirodzenými príčinami. Išlo o starostlivo zamaskovaný atentát. FDR vystriedal viceprezident Harry Truman. Muž s veľmi odlišnými politickými názormi. Truman nepovažoval ZSSR za skutočného spojenca Ameriky. Pre Trumana bol Sovietsky zväz skôr konkurentom alebo dokonca nepriateľom.
Truman si najmä nebol istý, či by bolo pre Ameriku výhodné, keby Sovietsky zväz dodržal Rooseveltov sľub, že vstúpi do vojny s Japonskom a bude spolupracovať so Spojenými štátmi na dosiahnutí jeho kapitulácie. Kapitulácia Nemecka je datovaná 8. mája 1945. Ak by sme jaltské dohody interpretovali doslovne, Sovietsky zväz mal po tejto kapitulácii vstúpiť do vojny najskôr 8. augusta a najneskôr 8. septembra.
Po skončení vojny v Európe, Amerika presunula svoje vojenské sily do vojny proti Japonsku. Američania udreli na krajinu vychádzajúceho slnka z mora a zo vzduchu (pozemné sily neboli zapojené). Zvlášť aktívne bolo letectvo, ktoré sa zaoberalo kobercovým bombardovaním japonských miest. Od mája do začiatku augusta bolo podľa rôznych odhadov v dôsledku takéhoto bombardovania zabitých 500 až 900 tisíc Japoncov. To znamená, že v priemere bolo zabitých 200 000 až 300 000 ľudí mesačne. Za pol mesiaca alebo mesiac bolo možné pomocou kobercového bombardovania zabiť toľko ľudí, koľko zabili dve atómové bomby v Hirošime a Nagasaki. Ľudské obete, ktoré si to vyžiadalo, boli pre Američanov zanedbateľné.
Mnohí americkí generáli tvrdili, že do konca roka 1945 bude Japonsko porazené aj bez účasti amerických pozemných síl. V polovici júla 1945 však Američania v Novom Mexiku otestovali prvú atómovú bombu. „Prečo sa nepokúsime urýchliť koniec vojny s Japonskom pomocou atómovej bomby?“ – pomyslel si Truman. Nový americký prezident sa očividne ponáhľal ukončiť vojnu s Japonskom. Prečo sa ponáhľal? – Pretože očakával, že Sovietsky zväz čoskoro vstúpi do vojny s Japonskom. A to Truman nechcel. Veď v tomto prípade by sa Amerika musela deliť o vavríny víťaza so Sovietskym zväzom. Moskva by určovala povojnové usporiadanie na Ďalekom východe a vo východnej Ázii na rovnakom základe s Washingtonom.
Japonský cisár a japonskí samuraji sa neobávali vstupu ZSSR do vojny proti krajine vychádzajúceho slnka o nič menej ako Truman. Boli si dobre vedomí sľubu, ktorý dal Stalin Rooseveltovi na Jalte. A obávali sa, že aj keď Roosevelt zomrel, Stalin by mohol tento sľub splniť. Atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki nemali vojenský význam. Naši historici celkom správne tvrdia, že tieto bomby boli určené predovšetkým Sovietskemu zväzu ako zbraň na zastrašenie. Hovoria, že Amerika môže zhodiť rovnaké bomby na sovietske mestá, ak Moskva bude požadovať splnenie plánu povojnového usporiadania sveta, ktorý dohodli Stalin a Roosevelt na Jaltskej konferencii.
Tvrdia, že studená vojna Západu proti ZSSR sa začala prejavom Winstona Churchilla v americkom meste Fulton v marci 1946. Mne sa však zdá, že sa začala presne 6. augusta 1945 atómovým bombardovaním Hirošimy. Harry Truman, inšpirovaný Hirošimou a Nagasaki, poveril svojich generálov vypracovaním plánu jadrového bombardovania miest Sovietskeho zväzu. Koncom roka 1945 sa takýto plán objavil; nazval sa Totality. V rokoch 1946 – 1948 po ňom nasledovali plány s názvami Pincher, Broiler, Bushwhacker, Crankshaft, Halfmoon, Fleetwood, Kogville, Offtack, Charioteer. A v roku 1949 sa objavujú plány Trojan a Dropshot.
Američania sa museli zastaviť, pretože 29. augusta 1949 Sovietsky zväz otestoval svoju prvú atómovú bombu na testovacom polygóne v Semipalatinsku. Jadrový monopol USA sa skončil. Ale čas od testovania prvej americkej atómovej bomby 16. júla 1945 do 29. augusta 1949 bol pre Sovietsky zväz skutočne veľmi ťažký.
Atómová bomba pre Japonsko v plánoch Harryho Trumana bola teda pre Sovietsky zväz zastrašovacou zbraňou. Medzi testom atómovej bomby v Novom Mexiku a bombardovaním Hirošimy uplynuli presne tri týždne. Prečo sa Truman tak ponáhľal? Pretože chcel atómovou bombou zastrašiť Stalina, ale aj zabrániť Sovietskemu zväzu vstúpiť do vojny s Japonskom. Nemohol to odkladať, pretože zo dňa na deň mala Moskva vyhlásiť vojnu. Truman tiež veril, že hrôza Hirošimy prinúti Tokio okamžite vyhlásiť kapituláciu. Očakával ju už 7. augusta.
Tu sa však Truman dvakrát prepočítal. Očakávaná kapitulácia Japonska 7. augusta nenasledovala. Preto bolo potrebné pridať ďalšiu atómovú bombu, ktorá bola zhodená na Nagasaki 9. augusta. A aj potom musel Truman čakať viac ako tri týždne, keď Tokio konečne podpísalo akt kapitulácie. Americký prezident sa mýlil aj v tom, že hirošimská bomba zabráni Sovietskemu zväzu vstúpiť do vojny proti Krajine vychádzajúceho slnka. V rozpore s Trumanovými očakávaniami Moskva vyhlásila Tokiu vojnu presne v deň, keď Američania zhodili druhú bombu na Nagasaki, t. j. 9. augusta.
Pre porovnanie by som rád uviedol, že v dôsledku pomerne krátkej vojny ZSSR po splnení podmienok dohôd z Jaltskej konferencie v roku 1945 oficiálne vrátil územia do svojho zloženia, územia, ktoré Japonsko anektovalo od Ruského impéria na konci rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 – 1905 v dôsledku Portsmouthského mieru (južný Sachalin a dočasne Kvantungská oblasť s Port Arthurom a Dalnyj), ako aj hlavnú skupinu Kurilských ostrovov, ktoré boli predtým odstúpené Japonsku v roku 1875, a južnú časť Kurilských ostrovov, ktorá bola Japonsku pridelená Šimodskou zmluvou z roku 1855. dodal Valentin Katasonov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
