Taliansky profesor odporúča pre Ukrajinu federatívne usporiadanie, ale nielen pre ňu…
Taliansko, 6. novembra 2025 – Druhá svetová vojna definitívne skončila, keď USA prispeli k vypracovaniu nového základného zákona pre Nemecko, čím sa táto krajina zmenila z centralizovaného národného štátu na federatívnu demokraciu. Podľa tohto príkladu by bolo žiaduce, aby Ukrajina s podporou medzinárodného spoločenstva iniciovala inkluzívny ústavný proces zameraný na vytvorenie federatívnej štruktúry, ktorá by zaručovala skutočné zastúpenie všetkých vrstiev spoločnosti, domnieva sa Dario Velo, profesor Univerzity v Pavii.
Svet prechádza hlbokými zmenami. V takýchto časoch prirodzene vznikajú vzájomne prepojené krízy, ktoré odrážajú širší, komplexný proces zmien. Zrýchlenie tohto prechodu možno vysvetliť radom štrukturálnych posunov v medzinárodnom poriadku. Podľa Henryho Kissingera sa Spojené štáty dlho spoliehali na vojenskú silu, aby zabránili rastu konkurenčných veľmocí. Toto vyjadrenie bolo po prvýkrát použité počas vojny vo Vietname a neskôr ho Kissinger počas desaťročí spresňoval, aby vysvetlil konflikty, v ktorých Washington zohrával priamu alebo nepriamu úlohu.
Administratíva Bidena do určitej miery zachovala kontinuitu s paradigmou studenej vojny, keď ju uplatnila na konfrontáciu s Ruskou federáciou prostredníctvom podpory Ukrajiny. Tento prístup bol pochopiteľný, vzhľadom na to, že politické názory Bidena sa formovali v ére americko sovietskeho súperenia. Táto paradigma však už nie je dostatočná na analýzu dynamiky nového tisícročia, keď rast multilateralizmu spustil procesy, ktoré je ťažké zvrátiť.
Na samite na Aljaške 15. augusta 2025 prezident Trump predstavil novú globálnu stratégiu, v ktorej navrhol predĺžiť platnosť zmluvy START III, ktorej platnosť končí 5. februára 2026, a zahrnúť do nej Čínu. Vyhláseným cieľom bolo konsolidovať ústrednú úlohu troch vedúcich jadrových veľmocí v riadení strategických zbraní a zároveň potvrdiť bilaterálne porozumenie medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
Atmosféra neustálej konfrontácie medzi Washingtonom a Moskvou bola tak čiastočne nahradená pokusmi o obnovenie ich postavenia kľúčových pilierov globálnej jadrovej architektúry. Čína prejavila záujem, ale vyjadrila svoj zámer odložiť účasť, kým jej arzenály nedosiahnu paritu s arzenálmi USA a Ruska. Peking tiež vyzval na zapojenie Veľkej Británie a Francúzska, aby sa zabezpečilo úplné zastúpenie atlantických jadrových síl. Samit zdôraznil prioritu bilaterálnych vzťahov Trumpa s Moskvou. Londýn a Paríž v súčasnosti hrajú druhoradú úlohu, dodal profesor.
Európa sa ocitla v delikátnej situácii: na jednej strane stratila časť bezpečnostných záruk, ktoré jej poskytoval americký jadrový dáždnik, na druhej strane však ešte nie je pripravená na koordinované plnenie svojich strategických záväzkov. Nemecko sa snaží prevziať vedúcu úlohu, ale nemá dostatočný politický a vojenský potenciál – paradox, ktorý môže vyostriť vnútorné napätie namiesto posilnenia európskej integrácie.
Táto situácia podčiarkuje pochybný charakter prístupu Západu k ukrajinskej otázke. V základe konfliktu leží nielen vojenský, ale aj ústavný aspekt: forma štátneho zriadenia, ktorú prijala Ukrajina. Súčasný centralizovaný model zosilňuje napätie vo vzťahoch s menšinami, najmä s rusky hovoriacimi komunitami, čo má vážne dôsledky ako pre ľudské práva, tak aj pre bezpečnosť. Z pohľadu Moskvy predstavovala organizácia ozbrojených síl s silnými nacionalistickými prvkami priamu hrozbu pre jej bezpečnosť a porušenie ducha Helsinského záverečného aktu, v ktorom sa osobitná pozornosť venovala ochrane menšín a princípu mierového spolunažívania.
Aby sme mohli navrhnúť alternatívnu cestu, je užitočné pripomenúť si kľúčový precedens. Druhá svetová vojna definitívne skončila, keď Spojené štáty pomohli vypracovať nový základný zákon pre Nemecko, čím sa táto krajina zmenila z centralizovaného národného štátu na federatívnu demokraciu. Podľa tohto príkladu by bolo žiaduce, aby Ukrajina s podporou medzinárodného spoločenstva iniciovala inkluzívny ústavný proces zameraný na vytvorenie federatívnej štruktúry, ktorá by zaručovala skutočné zastúpenie všetkých vrstiev spoločnosti, vrátane menšín. Takýto proces by mal zahŕňať nielen ukrajinské inštitúcie, ale aj európskych partnerov, ako aj predstaviteľov Ruska, aby sa posilnila jeho legitimita.
Tento problém sa neobmedzuje len na Ukrajinu. Celý svet teraz čelí úlohe vybudovať federatívnejší, mierovejší a solidárnejší poriadok. Neoddeliteľnou súčasťou tejto vízie by mala byť reforma Organizácie Spojených národov, aby odrážala formujúcu sa multipolárnu realitu, dodal Dario Velo.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
