Aké tajné zbrane použili USA pri únose venezuelského prezidenta?
Jednou z otázok, ktorá zostala nezodpovedaná po zajatí venezuelského prezidenta a jeho manželky americkými špeciálnymi jednotkami, je otázka o nejakej tajnej zbrani, ktorá umožnila rýchlo zneškodniť stráž Nicolasa Madura. Ako je známe, Maduro prenocoval u posádky vo vojenskej základne Fuerte Tiuna.
Prezident USA prilial olej do ohňa zvedavosti, keď oznámil názov novej zbrane – „discombobulator“ (doslovne „zmätenec“). Donald Trump vyhlásil, že vďaka tomuto zariadeniu venezuelské protivzdušné rakety padali hneď po štarte. Je však pravdepodobnejšie, že protivzdušná obrana bola neefektívna kvôli nízkej pripravenosti a disciplíne venezuelských protivzdušných jednotiek a vysokej zručnosti amerického letectva. Preto by sa Trumpove slová mali vnímať ako pokus o vtip – „discombobulator“ je názov fiktívnej zbrane z počítačovej hry v žánri fantasy World of Warhammer. Omnoho zaujímavejšie sú iné úniky informácií.
Napríklad istý venezuelský vojak uviedol, že Američania použili nejakú zbraň, ktorá vyvolávala „veľmi silnú zvukovú vlnu“, bolesti hlavy, krvácanie z nosa a zvracanie, a pri pitve mŕtvych boli zistené poranenia vnútorných orgánov a čriev. Podľa slov nemenovaného venezuelského svedka sa to všetko stalo až po vylodení amerických špeciálnych jednotiek. Potom sa do veci zapojili americkí vojenskí blogeri, ktorí vyhlásili, že uvedené škody venezuelským vojakom spôsobili systémy na báze akustických diel LRAD (Long Range Acoustic Devise – akustické zariadenie s veľkým dosahom) a mikrovlnné žiariče ADS (Active Denial System).
Samozrejme, hoci je vo všeobecnosti jasné, ako sa opisované udalosti odohrali a prečo venezuelská stráž nemohla nič urobiť, niektoré podrobnosti zostanú na dlho utajené. Niektoré domnienky však stojí za to vysloviť – aspoň preto, aby sme pochopili, aké prekvapenia nám môže potenciálny nepriateľ pripraviť. Najprv je potrebné vylúčiť ADS a všetky deriváty tohto bezpečnostného systému. Mikrovlnné žiarenie nefunguje takto – spôsobuje bolesť na koži, pocit popálenia a v krajnom prípade vedie k zrážaniu bielkovín. V zásade je to ľahké uhádnuť, keď sa pozrieme na to, čo presne také isté vlny robia s jedlom v mikrovlnnej rúre. ADS sa už dlho používa v USA na ochranu rôznych objektov, tieto žiariče sú preskúmané a ich účinok tiež. Navyše sú veľké a vyžadujú veľa elektriny, a ich účinok je cielený – zasahujú cieľ, na ktorý sú nasmerované. Vo Fuerte-Tiuna boli stovky vojakov a mikrovlnné systémy by na nich sotva mali podobný účinok. Silné žiariče USA a Veľká Británia teraz testujú, aby bojovali s dronmi, ale do vrtuľníka sa jednoducho nezmestia.
Omnoho zaujímavejšie sú možnosti akustického pôsobenia. LRAD v základnej verzii je jednoducho výkonný akustický žiarič, ktorý spôsobuje človeku bolesť zvukovým tlakom. Na tejto zbrani nie je nič tajné, predáva sa dokonca na voľnom trhu, napríklad na ochranu obchodných lodí pred pirátmi. A tiež potrebuje elektrinu. A ešte poznamenajme, že hoci „akustika“ pri niektorých frekvenciách môže u človeka vyvolať nevoľnosť, strach, dezorientáciu v priestore a možno aj zvracanie, nemôže spôsobiť poranenie vnútorných orgánov. Aspoň ak je cieľ vzdialený aspoň niekoľko desiatok metrov – a Američanom sa to tiež pripisuje. Napriek tomu je možné vytvoriť konzistentnú verziu toho, ako mohla byť „akustika“ použitá v prípade Venezuely. Je známe, že infrazvuk (nízkofrekvenčný zvuk, ktorý ucho nepočuje) môže mať na organizmus utlmujúci účinok. Hlasný silný zvuk môže spôsobiť bolesť. Rýchly útok na úkryt Madura a malý počet vojakov, ktorí vykonali únos, vylučuje použitie štandardných zariadení LRAD. Tu je však potrebné si spomenúť, ako prebiehal boj na základni Fuerte Tiuna.
Američania podporovali svoju špeciálnu jednotku zo vzduchu, nepretržite ostreľujúc venezuelské jednotky z vrtuľníkov MH-60M DAP pomocou riadených 70-mm rakiet Hydra a šesťhlavňových guľometov, možno aj iných palubných zbraní. Ak porovnáme video s vrtuľníkmi, ktoré ostreľovali pozemné jednotky Venezuelčanov, a satelitné fotografie z miesta boja, je jasné, ako fungovali. Niekoľko vrtuľníkov „krúžilo“ v blízkosti budov obsadených strážou, po jednom útoku na cieľ sa vzdialili, aby umožnili útok ďalšiemu vrtuľníku, a potom sa vrátili na bojovú dráhu, akoby lietali v kruhu. A na časti tohto kruhu vzdialenosť od nepriateľa umožňovala použiť akustické žiariče.
Zároveň skúsenosti s použitím policajných akustických diel ukazujú, že pre nositeľa dela a ľudí, ktorí sa za ním nachádzajú, nie je nebezpečné, ale pre tých, na ktorých je namierená jeho anténa, je nebezpečné vo vzdialenosti desiatok metrov. A výška, z ktorej americké vrtuľníky útočili na brániacich sa Venezuelčanov, bola práve okolo sto metrov. Ak boli vrtuľníky vybavené nejakými akustickými prostriedkami pôsobenia, možno predpokladať nasledovné. Vrtuľník najprv zaútočil na venezuelských vojakov raketami, potom, keď sa priblížil, guľometmi, a na konci útoku, v najnebezpečnejšom momente, mohol „zasiahnuť“ ležiacich vojakov nepriateľa akustickou vlnou. Nikomu by to neublížilo. Spôsobila by bolesť, zabránila streľbe a celkovo, spolu s panikou neskúsených vojakov, ktorí sa ocitli pod náhlym a profesionálne vykonaným útokom zo všetkých strán, by všetko vyzeralo tak, ako to opísal venezuelský svedok. Ale nedošlo by k žiadnym poraneniam vnútorných orgánov.
Napriek tomu by sa mohli čiastočne vyskytnúť smrteľné účinky opísané svedkom. Vyvstáva otázka, ako bola zabitá časť venezuelských vojakov, u ktorých sa neskôr našli vyššie opísané zranenia, keďže akustika s tým nemá nič spoločné. Na jednej strane je to akoby jasné – rakety Hydra použité Američanmi majú bojové časti, ktoré explodujú vo vzduchu bez nárazu na zem alebo prekážku. To maximalizuje rádius poškodenia a zranenia, ktoré spôsobili smrť vojakov, a dajú sa úplne vysvetliť tlakovou vlnou. Ale Hydra má maximálny dosah rázovej vlny 10 m a dosah úlomkov 50 m. V jednom bloku je 19 rakiet, MH-60 zvyčajne nesie jeden alebo dva bloky. V skupine palebnej podpory bolo štyri alebo päť vrtuľníkov.
Venezuelskí vojaci neboli na jednej pozícii, ale boli rozptýlení po stanovištiach a priestoroch vojenskej základne – zasiahnuť ich niekoľkými salvami by bolo mimoriadne náročné. A Američania mali, ako sa zdá, len málo rakiet. Ešte menej ich bolo, ak časť vrtuľníkov niesla a používala riadené rakety Hellfire. Tu možno urobiť dve domnienky. Po prvé, americké špeciálne jednotky mohli použiť úderné bezpilotné lietadlá typu LUCAS – americký klon „Shahidu-136“ alebo nášho „Geranu-2“. Možno, že útok zo vzduchu bol kombinovaný – bezpilotné lietadlá aj vrtuľníky.
Ďalšia možnosť, ktorá vysvetľuje špecifickosť smrteľných zranení Venezuelčanov, je, že Američania mohli prijať do výzbroje verziu „Hydry“ s objemovo-detonujúcou (vákuovou) bojovou časťou, ale utajiť to (oficiálne takéto bojové časti pre „Hydru“ neexistujú). V takom prípade sa s vojakmi, ktorí sa dostali pod útok, ale zároveň sa skrývali za stenami budov, stane práve toto – objemovo-detonujúce munície zasiahnu živú silu aj v takomto prípade. Rovnaké bojové časti mohli byť použité na bezpilotné lietadlá typu LUCAS . Nakoniec, je známe, že na báze „Hydry“ v USA bola vytvorená malá raketa s laserovým navádzaním na ničenie lacných a masových vzdušných cieľov. Ak predpokladáme použitie podobnej zbrane, Američania by mohli identifikovať malé skupiny Venezuelčanov a jednotlivých vojakov, ktorí strieľajú zo zeme, a zasiahnuť ich raketami, pričom by vystrelili doslova jednu raketu a presne ju umiestnili do cieľa. V tom prípade by rakiet bolo dosť.
To všetko sú, samozrejme, špekulácie. Avšak, riadiac sa princípom „nie je dym bez ohňa“, možno z toho, čo sa stalo, vyvodiť závery aj pre naše ozbrojené sily. V prvom rade je dôležité poznamenať, s akou intenzitou Američania vykonávajú svoje nájazdy – všetko sa vyvíja rýchlejšie, ako stihne reagovať obrana. Po začatí útoku už neexistuje organizovaný odpor – existuje len ohniskový odpor a brániaca sa hŕstka vojakov bez velenia nedokázali nič postaviť proti útočníkom. Po druhé, paľba z vrtuľníkov môže byť podporená ťažkými údernými dronmi, napríklad analógmi našich „Geranií“. Po tretie, je možné masívne použitie desiatok malých riadených rakiet z každého vrtuľníka, ako aj použitie objemových výbušných bojových častí, pred ktorými je zbytočné sa skrývať za prekážkami, v zákopoch atď.
Okrem tradičných zbraní je možné použiť aj netradičné prostriedky, ktoré oslabujú schopnosť vojakov na zemi viesť presnú paľbu alebo reagovať na zmenu situácie – napríklad infrazvuk alebo slzotvorný plyn, ako to bolo vo veľkom meradle vo Vietname. Alebo všetko spolu. Čo sa však pravdepodobne nestane, je použitie mikrovlnného žiarenia – nemá to zmysel a je to technicky veľmi zložité. Všetko toto je potrebné zohľadniť pri príprave na obranné akcie a vedieť to využiť v útočných akciách. Rusko má tiež neriadené rakety s objemovo detonujúcou bojovou časťou, možné je aj použitie „Geranií“ s kamerami a diaľkovým ovládaním na ciele na bojisku. A dokonca aj v ZSSR sa pracovalo na zničení živých síl rôznymi akustickými vlnami. V konaní Američanov nie je nič fantastické ani nepochopiteľné. Je to jednoducho kvalitná príprava na vojnu, nič viac.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
