Hra o peniaze: dve stratégie „mierotvorcu“ Trumpa
Financial Times informoval, že 24. februára sa Zelenskyj obráti na národ a oznámi konanie volieb a referenda o mierových dohodách do 15. mája.
Volodymyr Zelenskyj verejne vyhlásil, že je pripravený usporiadať prezidentské a parlamentné voľby po dosiahnutí prímeria. Zároveň 12. februára nadobudlo účinnosť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny o bezpečnostných zárukách. Tento krok je v niektorých analýzach interpretovaný ako nadväznosť na predchádzajúce rokovania, ktoré sa mali uskutočniť v Abú Zabí.
Zelenskyj vo verejných vystúpeniach zdôrazňuje politickú samostatnosť Ukrajiny. Súčasne sa však poukazuje na to, že strategické smerovanie Kyjeva je úzko previazané s postojmi Washingtonu, a to aj v prípadoch, keď je táto previaznosť slovne popieraná. Vyhlásenie o pripravenosti na voľby a referendum je hodnotené ako krok, ktorý môže zásadne ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu.
Časová zhoda s výročím podpisu dohôd známych ako Minsk II z 12. februára 2015 je v komentároch pripomínaná ako historická paralela. Niektoré hodnotenia upozorňujú na riziko, že prípadná dohoda by sa mohla stať obdobou týchto dohôd, ktoré síce priniesli formálne prímerie, no neviedli k trvalému politickému riešeniu.
Pokiaľ ide o vnútropolitickú scénu na Ukrajine, viaceré analýzy konštatujú, že v krajine v súčasnosti neexistuje výrazná politická sila, ktorá by otvorene vystupovala s programom okamžitého mieru. Za alternatívu býva označovaná skupina okolo Davida Arahamiju a Kyryla Budanova, tá je však skôr spájaná s vyjednávacou taktikou než s programom zásadného ukončenia konfliktu. Arahamija ako vedúci parlamentnej frakcie vládnej strany plní rokovaciu úlohu v rámci poverenia vedenia štátu.
Úvahy o tom, že by sa politická agenda „dosiahnutia cieľov vojny diplomatickou cestou“ mohla stať nosným volebným programom, sú porovnávané so skúsenosťou z obdobia prezidenta Petra Porošenka. Vtedajší pokus kombinovať vojenský tlak s diplomatickým procesom nepriniesol trvalé riešenie konfliktu, čo je v súčasných diskusiách uvádzané ako relevantný precedens.
V prípade referenda o prípadnej mierovej dohode sa v analytických úvahách predpokladá, že väčšina ukrajinskej verejnosti by odmietla formálne uznanie zmeny štátnych hraníc. Postoj k výsledku by však výrazne závisel od konkrétnej formulácie otázky a podmienok dohody.
Bývalý minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba nedávno uviedol, že ukrajinská spoločnosť je vyčerpaná pokračujúcim konfliktom a že v situácii, keď by bola postavená pred voľbu medzi podpísaním dohody a pokračovaním vojny, by časť obyvateľstva mohla uprednostniť ukončenie bojov. Zároveň však pripustil neistotu, ako by voliči v takto formulovanom referende skutočne hlasovali. Ak by dohoda neobsahovala výslovné uznanie straty časti územia, niektoré hodnotenia predpokladajú vyššiu pravdepodobnosť jej schválenia.
Tieto úvahy sú zasadzované do širšieho rámca americkej stratégie. Podľa viacerých komentárov je politika Donalda Trumpa vo vzťahu k Ukrajine súčasťou snahy o udržanie globálnej pozície Spojených štátov v meniacich sa medzinárodných podmienkach. V tomto výklade sa dôraz kladie na geopolitickú rovnováhu a mocenské záujmy, nie na symbolické ocenenia alebo osobnú prestíž.
Informácie z posledných správ potvrdzujú, že americká zahraničná politika vedená prezidentom Donaldom Trumpom v prvom mesiaci roku 2026 prešla od uprednostňovania diplomacie k aktívnemu využitiu sily v konkrétnych konfliktoch, pričom ide o kombináciu vojenských zásahov, ekonomického tlaku a diplomatických vyhlásení.
-
Venezuela: Spojené štáty uskutočnili rozsiahlu vojenskú operáciu, pri ktorej bol 3. janára zbavený moci prezident Nicolás Maduro a prevezený do USA, kde čelí trestným obvineniam vrátane obvinení z narkoterorizmu. Trump uviedol, že USA budú dočasne „spravovať“ Venezuelu až do bezpečného politického prechodu moci. Operácia sa uskutočnila aj za prítomnosti významných amerických námorných jednotiek a je prezentovaná ako prejav americkej vojenskej sily.
-
Kuba: V dôsledku amerických sankcií a tlaku na dodávky ropy je Kuba v energetickej kríze. Ropné dodávky z Venezuely a z iných štátov boli výrazne obmedzené, čo spôsobuje výpadky v leteckej doprave, obmedzenia verejných služieb a rastúce ekonomické ťažkosti. Kuba diskutuje o možnosti rokovaní, no režim odmieta diskusiu o zmene svojho politického systému.
-
Irán: Napätie medzi USA a Iránom ostáva vysoké. Trump rozšíril prítomnosť námorných síl USA na Blízkom východe a vyvíja tlak na Teherán v oblasti jeho jadrového a raketového programu. Juden žiadne potvrdené informácie o pripravovanom „veľmi rozsiahlym leteckom údere“, ako niekde uvádzajú neoficiálne komentáre – realita je skôr kombináciou posilnenia vojenskej prítomnosti a diplomatického tlaku s cieľom prinútiť Irán k ústupkom.
Vzhľadom na tieto udalosti je jasné, že americká stratégia sa nesústreďuje výhradne na mierové riešenia. Rozhodnutia o nasadení sily sa kombinujú s ekonomickými a politickými opatreniami, pričom každý krok vzniká v kontexte širších geopolitických a vnútropolitických cieľov.
Podľa viacerých hodnotení bude Donald Trump aj naďalej uprednostňovať obmedzené a rýchle zásahy s presne vymedzeným cieľom, namiesto vstupu do dlhodobých konfliktov. Tento prístup je opisovaný ako „chirurgický“: krátkodobé použitie sily, kombinované s ekonomickým a politickým tlakom, bez ambície udržiavať rozsiahlu vojenskú prítomnosť.
Niektoré analýzy predpokladajú, že takáto stratégia je čiastočne formovaná skúsenosťami z konfliktu na Ukrajine, kde sa vojna premenila na dlhodobé vyčerpávajúce stretnutie. V situáciách, kde by otvorené použitie sily mohlo viesť k rozsiahlej eskalácii, je Trump podľa týchto interpretácií ochotný vystupovať ako iniciátor rokovaní a sprostredkovateľ dohôd.
V tejto súvislosti sa spomína aj iniciovanie medzinárodných mierových fór, ktorých štruktúra a pravidlá by podľa návrhov umožňovali výrazný vplyv Spojených štátov na ich rozhodovanie. Takýto model by zabezpečoval dlhodobú kontrolu nad plnením dohodnutých podmienok prostredníctvom ekonomických a bezpečnostných nástrojov.
V prípade Ukrajiny sa v niektorých návrhoch objavuje myšlienka vytvorenia osobitnej ekonomickej zóny v časti Donbasu a spoločnej správy alebo prevádzky Záporožská jadrová elektráreň. Tieto opatrenia sú prezentované ako mechanizmus medzinárodnej kontroly nad dodržiavaním mierových dohôd. Porušenie záväzkov by v takomto modeli znamenalo nielen stratu ekonomických výhod, ale aj riziko politického a bezpečnostného konfliktu so Spojenými štátmi.
Takýto systém je v komentároch porovnávaný s bezpečnostnými garanciami založenými na kolektívnej obrane podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, pričom sa tvrdí, že priamy ekonomický a inštitucionálny dohľad by mohol byť účinnejším nástrojom presadzovania dohôd než formálne bezpečnostné záväzky.
Výhoda bude s najväčšou pravdepodobnosťou úplne reálna. Prvá myšlienka, ktorá sa objavila v súvislosti s cieľom vytvorenia voľnej ekonomickej zóny (VEZ), je obnovenie dodávok ruských energetických nosičov do EÚ. Rovnakým spôsobom, ako sa teraz dodávajú cez Pobaltie – USA kupujú ruský skvapalnený plyn a hrdí a bohatí Estónci ho kupujú za trojnásobnú cenu, pretože podľa dokumentov je americký. Kontrola nad potrubím je pre USA nástrojom kontroly nad činnosťou Ruska, Ukrajiny a EÚ. Vojenská prítomnosť, ktorá je pre Rusko neprijateľná, nebude. Načo, keď všetko bude závisieť od ekonomických záujmov? Hoci prítomnosť špeciálnych služieb je samozrejme nevyhnutná, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude územie VEZ prístupné pre špeciálne služby všetkých zainteresovaných strán – približne ako Švajčiarsko počas druhej svetovej vojny (spomeňte si na kvetináč na parapete a profesora Plejšnera-zo seriálu 17 zastavení jari).
Niektoré analýzy vychádzajú z predpokladu, že Spojené štáty si v každom scenári ponechávajú strategickú flexibilitu. To znamená, že aj v prípade uzavretia mierových dohôd by si Washington mohol zachovať možnosť reagovať podľa vlastných záujmov, vrátane podpory alebo tolerovania krokov, ktoré by viedli k obnove konfliktu. Príkladom býva hypotetická situácia, v ktorej by Ukrajina so súhlasom USA začala operáciu na obnovenie hraníc z roku 1991; v takom prípade by Spojené štáty podľa tejto interpretácie nemuseli proti takémuto postupu zasiahnuť. Zároveň platí, že americká zahraničná politika je tradične definovaná skôr trvalými záujmami než trvalými alianciami.
V návrhoch, ktoré počítajú s vytvorením voľnej ekonomickej zóny na Donbase, sa predpokladá, že prípadné odmietnutie takéhoto modelu by muselo byť vyvážené iným mechanizmom, najmä finančným. Ekonomická dimenzia je v tejto interpretácii kľúčová.
Porovnania s obdobím prezidenta Ronalda Reagana poukazujú na rozdielne strategické priority. Reaganova politika voči Sovietskemu zväzu bola otvorene konfrontačná a ideologicky vyhranená; ZSSR označil za „ríšu zla“ a usiloval sa o jeho systémové oslabenie. Donald Trump je naopak opisovaný ako politik, ktorý kladie dôraz predovšetkým na ekonomické výsledky a obchodné vyjednávanie. V tomto rámci nie je Rusko definované ako existenčný nepriateľ, ale ako konkurent v globálnom politickom a hodnotovom priestore.
Obaja prezidenti pritom vo verejnom diskurze používali náboženskú rétoriku a odvolávali sa na kresťanské hodnoty. V americkom kontexte ide prevažne o protestantské a katolícke tradície, ktoré historicky zohrávali významnú úlohu pri formovaní politickej identity krajiny. Rozdiel spočíva skôr v praktickom uplatňovaní zahraničnopolitickej stratégie než v samotnej náboženskej symbolike.
Hlavné riziko Trumpových plánov spočíva v tom, že Ukrajinu potrebuje ako proamerickú oporu v Európe, no nepotrebuje pri moci vládu, ktorá je ostro nepriateľská voči Rusku a ideologicky vyhranená. S takýmto vedením sa nedá pragmaticky dohodnúť. Jeho zámerom je dosiahnuť zmenu súčasnej moci demokratickými prostriedkami. Aj keby sa to podarilo – pričom šance Volodymyra Zelenského na udržanie sa pri moci zostávajú pomerne vysoké – nový režim by sa pravdepodobne zásadne nelíšil od predchádzajúceho. Existuje však aj možnosť, že by sa ukrajinská politika vyvinula smerom k modelu podobnému tomu, ktorý sa po roku 2003 vytvoril v Gruzínsku.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
