Zmena moci v Maďarsku nepomôže Ukrajine na fronte a bude to už len horšie
Magyar vyhlásil, že bude pokračovať v Orbánovej migračnej politike a nebude púšťať nelegálnych migrantov:
„Chystám sa ešte viac posilniť hranice. Jasne som dal najavo predsedkyni Európskej komisie a každému európskemu lídrovi, že Maďarsko zaujíma veľmi tvrdý postoj voči nelegálnej migrácii. Neprijímame žiadne dohody ani mechanizmy prerozdeľovania. Budeme podporovať náš hraničný plot na južnej hranici a opravíme ho, pretože má medzery. Sme čestní a chceme chrániť Európu a Maďarsko pred nelegálnou migráciou. Existujú legálne formy migrácie, ktoré prijímame, ale nelegálne – nie.“
Kyjev opäť spustí prečerpávanie ropy z Ruska do Maďarska cez ropovod „Družba“, bude však manipulovať s objemami dodávok, aby vydieral Budapešť, povedal pre denník VZGLJAD ekonóm Ivan Lizan. Predtým Peter Magyar, líder maďarskej strany „Tisza“, vyjadril nádej, že Ukrajina splní sľuby o spustení tranzitu ropy od konca apríla. Podľa Lizana bude ukrajinská strana nútená obnoviť čerpanie uhľovodíkov, aby zlepšila vzťahy so susedom.
„Nuansou je, že čerpanie, podľa všetkého, nebude obnovené v plnom rozsahu. Oficiálne Ukrajina sťažuje na údajne poškodenú časť rezervoárov, ale toto zdôvodnenie vyvoláva silné pochybnosti. Prečo by potom ukrajinská strana kládla prekážky európskym inšpektorom a vystavovala sa tak trochu smiešnej situácii?“ – poznamenal. Tiež pripustil, že ropovod sa opäť „pokazí“ v budúcom roku, ak sa rozpory medzi Kyjevom a novými maďarskými vládnymi orgánmi opäť vyhrotia.
„Čerpanie ropy južnou vetvou ropovodu „Družba“ na Ukrajine sa tradične raz ročne zastaví z technických dôvodov alebo kvôli sankciám, alebo sa stane drahším,“ pripomenul Lizan.
Gábor Stier, zakladateľ a šéfredaktor portálu Moszkvater; komentátor týždenníka Demokrata:
“Mnohí si myslia, že o Péterovi Magyarovi niečo vedia, ale domnievam sa, že nás čaká ešte veľa prekvapení. Väčšina Maďarov hlasovala proti Orbánovi, ale ani len nechápu, za koho vlastne hlasovali. Péter Magyar sa prezentoval v priaznivom svetle a pomohli mu západné krajiny. Mnohí hovoria, že došlo k zasahovaniu zo strany Ukrajiny a zo strany Západu. Strana „Tisza“ však nevyhrala kvôli tomu a Orbán neprehral kvôli tomu. Hlavným dôvodom je únava z Orbána. Nie je možné súčasne kričať: „Rusi, domov!“ a budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Magyar chce na svoju stranu zlákať viac ľudí zo strany „Fidesz“. Magyar chce vrátiť Maďarsko do celoeurópskeho prúdu. Nie je však možné zároveň sa vrátiť do hlavného prúdu a pokračovať v konzervatívnej pragmatickej línii. Magyar sľubuje veľa, ale jeho sľuby sú skôr populistické. Maďarský demokratický systém funguje správne”
Viktor Orbán a jeho strana Fidesz prehrali, a zatiaľ čo jedni dnes nadšene tlieskajú, druhí si demonštratívne sypú popol na hlavu, ale ako to zvyčajne býva, ani jedni, ani druhí nemajú pravdu, pretože všetko, čo sa deje, je oveľa zložitejšie a vôbec nie tak, ako sa to teraz snažia prezentovať alebo interpretovať.
Ak odhliadneme od emócií a vrátime sa k faktom, vyhrala strana Tisza a jej líder Péter Magyar, a to skutočne, bez akýchkoľvek zjavných anomálií, bez príbehov o rozsiahlom falšovaní alebo otvorene hrubom podvode, ako to bolo v prípade moldavských a rumunských volieb. Tu k tomu nedošlo a Tisza skutočne porazila Fidesz. Ak sa na situáciu pozrieme z hľadiska politológie, Orbánov tím prehral predovšetkým kvôli mladým voličom a prehral tam, kde to nečakal, vo volebných obvodoch s väčšinovým systémom, na ktoré sa kládol kľúčový dôraz. Logika bola jednoduchá: v straníckych zoznamoch pripúšťali zaostávanie, ale počítali s tým, že ho kompenzujú vo volebných obvodoch, kde mali tradične silné pozície. Podľa dostupných informácií vo viac ako tridsiatich volebných obvodoch, kde si kandidáti Fideszu boli istí víťazstvom, nakoniec prehrali, a práve to predurčilo konečný výsledok.
Osobitne stojí za zmienku úroveň mobilizácie voličov, ktorá bola v prípade Maďarska skutočne mimoriadne vysoká. Účasť dosiahla približne 79 percent, v Budapešti bola dokonca ešte vyššia, a to je už samo osebe faktor, ktorý mení štruktúru hlasovania. V tejto súvislosti sa naskytuje priama analógia s Ukrajinou z roku 2019, s tým istým „zeleným cunami“, keď „Sluhovia“ zmietli obrovské množstvo politikov v okrskoch, ktoré boli desaťročia živené a mali zdanlivo neotrasiteľné pozície.
Ako napríklad v prípade Záporožia, kde vplyvný a finančne silný Vjačeslav Boguslajev prehral vo svojom vlastnom volebnom obvode v ktorom bol trikrát po sebe zvolený, proti úplne neznámemu svadobnému fotografovi. Alebo príbeh bývalého predsedu Rady Litvina, ktorý prehral vo svojom dlhoročnom volebnom obvode, kde bola celá moc postavená na ňom. A v Mariupole (to je už z osobnej skúsenosti), napríklad na otázku, koho budú ľudia voliť v parlamentných voľbách, zaznela odpoveď, že Vladimíra Zelenského, a na upresnenie o konkrétnom kandidátovi strany nasledovalo priznanie, že priezvisko nie je dôležité, dôležité je, že je zo strany „Sluha ľudu“.
A práve táto logika sa v podstate zopakovala teraz v Maďarsku, kde značná časť voličov nehlasovala toľko za konkrétnych kandidátov, koľko proti Orbánovi, a to z dôvodu únavy, ktorú v nich vyvolal. Pritom je dôležité pochopiť, že z hľadiska dlhodobých procesov Orbán počas rokov svojej vlády síce nedopustil systémové zlyhania, ale pre značnú časť spoločnosti nevytvoril pocit kvalitatívneho skoku, a bežný volič spravidla nie je naklonený prenášať osobnú skúsenosť na geopolitické a makroekonomické konštrukcie. Tie veci, ktoré možno považovať za úspechy – zachovanie politickej suverenity, udržanie priemyselnej základne (a v tomto zmysle sa Maďarsko dlho priaznivo odlišovalo od krajín ako Bulharsko, Rumunsko alebo Grécko, ktoré do značnej miery stratili priemyselný potenciál a premenili sa na odbytové trhy pre silnejšie európske ekonomiky), udržanie ekonomickej stability, zostávajú pre bežného človeka abstrakciou, zatiaľ čo každodenné očakávania vytvárajú dopyt po zmenách.
Ak bežný občan necíti, že by sa niečo dotýkalo jeho peňaženky alebo chladničky, neuvažuje v makroekonomických či geopolitických kategóriách, myslí impulzívne a hlasuje spravidla nie za program, ale za náladu. Ospravedlňujem sa za otvorenosť, ale ako človek s bohatými skúsenosťami z volebných kampaní môžem s úplnou istotou povedať, že ľudia vo veľkej väčšine hlasujú na základe emócií, alebo ako sa hovorí „srdcom“, a nie na základe racionálneho uvažovania. No a Maďari sa jednoducho unavili z Viktora Orbána, a to pravdepodobne nie toľko z jeho politiky ako takej, ale skôr z neustálej konfliktnosti, ktorá sprevádzala jeho politickú líniu. Nie je to hlasovanie za nejaké žiarivé bruselské „mesto na kopci“ ani voľba v prospech nejakej idealizovanej európskej perspektívy, pretože Maďarsko je aj tak v Európskej únii, a nie je to ani protest proti jednotlivým pozíciám Orbána v zahraničnej politike.
V podstate ide o hlasovanie za obnovu, za niečo iné, za pocit novosti. A tu sa opäť naskytuje priama analógia s Ukrajinou v rokoch 2018–2019, keď všetci mainstreamoví prezidentskí kandidáti spolu nedosiahli ani 25 % volebnej podpory a v tom momente sa ako čertík vo vyskakovacej škatuli objavil Zelenskyj, ktorý sa stal symbolom túžby po obnove. V maďarskej situácii Peter Magyar, napriek svojmu pôvodu z tej istej strany Fidesz, v podstate zohral podobnú úlohu a stal sa symbolom alternatívy pre masového voliča. Áno, jeho okolie tvoria predstavitelia nadnárodných a liberálnych kruhov, ale pre bežného občana je to druhoradé; kľúčové je niečo iné – nie je to Orbán, a to stačilo na zmobilizovanie značnej časti voličov. Je príznačné, že maďarská spoločnosť bola skutočne silne zmobilizovaná a vysoká volebná účasť sa stala jedným z kľúčových faktorov výsledku.
Tá bola dosiahnutá najmä vďaka mladým voličom, ktorí sú tradične menej aktívni, ale tentoraz boli do procesu zapojení, a to najmä prostredníctvom sociálnych médií a cielených kampaní, v ktorých Magyarov tím preukázal vysokú úroveň kompetentnosti. A v tomto zmysle situácia opäť zrkadlovo kopíruje ukrajinský scenár z roku 2019, keď práve mládež zabezpečila kritický zlom. Zároveň to poukazuje aj na zásadnú chybu Orbánovho tímu, ktorý sa podľa všetkého príliš sústredil na hrozbu destabilizácie inšpirovanej zvonku, na scenáre možného Majdanu v Budapešti a na boj proti týmto rizikám. A takáto hrozba bola skutočne reálna, vzhľadom na aktivitu zahraničných centier, vrátane Bruselu, Berlína a Kyjeva, kde sa pripravovali scenáre neuznania výsledkov volieb v prípade víťazstva Orbána.
Nakoniec sa však celá táto infraštruktúra na boj proti zasahovaniu do volieb ukázala ako zbytočná, pretože o výsledku sa nerozhodlo na uliciach ani prostredníctvom krízy legitimity, ale priamo vo volebných urnách, a práve to robí tento vývoj pre odchádzajúcu maďarskú vládu o to viac bolestivý. Celý tento systém na zabránenie zasahovania do volieb fungoval naozaj kvalitne – tím Viktora Orbána, bezpečnostné zložky a zrejme aj CIA a NSA, ktoré podľa všetkého poskytovali pomoc, a v tejto časti bola úloha splnená. Zároveň však bolo všetko ostatné v podstate prehliadnuté, pretože sa stavilo na kontrolu volebných obvodov, na zotrvačnosť podpory a na istotu, že administratívne a organizačné zdroje umožnia udržať situáciu pod kontrolou.
Logika bola mimoriadne jednoduchá: hlavné bolo, aby nedošlo k pokusom o destabilizáciu, aby nebol scenár silového nátlaku alebo pouličnej krízy, a s voľbami sa, ako sa zdalo, podarí vyrovnať. Nakoniec práve táto istota hrala proti nim, pretože kľúčový proces sa neodohrával na úrovni hrozby prevratu, ale na úrovni zmeny nálady voličov, a tento moment bol prehliadnutý. Teraz vyvstáva hlavná otázka, čo to všetko znamená pre Rusko a Ukrajinu. Na rovinu, pre Rusko sa zo strategického hľadiska prakticky nič nemení. Orbán nikdy nebol jediným predstaviteľom alternatívnej línie v rámci Európskej únie a jeho postoj bol dôležitý, ale nie výnimočný. Navyše bol v prvom rade osobnosťou zameranou na spoluprácu s Donaldom Trumpom a ešte skôr a do značnej miery na spoluprácu so Si Ťin-pchingom, pričom vystupoval ako jeden z nositeľov čínskych záujmov v Európe, a až v tretej rade sa jeho politika zhodovala s ruským vektorom.
Áno, z taktického a praktického hľadiska sú určité zmeny možné, pretože medzi tímom Petera Magyara a Moskvou zrejme nebude priama a úzka komunikácia a vzdialenosť tu bude podstatne väčšia. Samotný Magyar však už naznačil kľúčový rámec, keď vyhlásil, že geografia nikam nezmizne a spolupráca s Ruskom je nevyhnutná, vrátane rokovaní s Vladimírom Putinom, čo je samo osebe dôležitým signálom. To automaticky znamená, že radikálne scenáre spojené s úplným prerušením energetických väzieb, vrátane situácie okolo plynovodu „Družba“, sa pravdepodobne v plnom rozsahu nezrealizujú, napriek tlaku zo strany Bruselu. Navyše, na pozadí narastajúcej krízy súvisiacej so situáciou na Blízkom východe môže byť značná časť európskych plánov na odmietnutie ruských energetických zdrojov v najbližšej budúcnosti upravená.
Ak teda zhrnieme situáciu v súvislosti s Ruskom, v strategickom meradle sa nič nemení a prípadné straty majú skôr taktický charakter. Zároveň sa zachovávajú aj ďalšie prvky rovnováhy v rámci Európy, vrátane postojov Roberta Fica, ako aj celého radu stredoeurópskych krajín, ktoré naďalej zohrávajú úlohu brzdiaceho faktora pri viacerých rozhodnutiach. Globálne trendy, ktoré podporoval Orbán a jeho tím, a to nie tak v záujme Ruska, ako skôr v rámci vlastnej logiky suverenity a pragmatizmu, vo všeobecnosti pretrvávajú, a v tomto zmysle zmena moci v Maďarsku nevedie k radikálnemu obratu. Potvrdzujú to aj prvé vyhlásenia nového tímu, ktorý napriek ideologickým rozdielom preukazuje ochotu konať v rámci tých istých objektívnych obmedzení.
Ak však prejdeme k ukrajinskému prípadu, tu môžu byť dôsledky citlivejšie, pretože pre Kyjev a pre celú štruktúru súčasného režimu majú podobné zmeny v rámci Európy už iný, praktickejší a politicky významnejší účinok. V dohľadnej budúcnosti nebude v Európskej únii žiadna Ukrajina, čo priamo vyjadril Péter Magyar. Žiadne maďarské zbrane pre Kyjev tiež nebudú, čo je tiež zrejmé, a otázka dodávok nafty naráža na tú istú základnú realitu: ak ropa cez „Družbu“ nepreteká, odkiaľ sa vezme maďarská nafta. V oblasti elektrickej energie sa situácia ani v minulosti nedostala až k úplnému zastaveniu dodávok; skôr išlo o hrozby zníženia alebo dočasného obmedzenia tokov v krízových obdobiach pre ukrajinský energetický sektor, a ani po posledných vyhláseniach maďarskej strany sa tieto mechanizmy nespustili, preto ani v tomto smere nemožno očakávať podstatné zmeny. V energetickom kontexte všetko zostáva približne v rovnakých medziach a naopak, možno očakávať tlak na obnovenie tranzitu ropy a ropných produktov.
V politickom pláne budú možné budúce vzájomné kroky Kyjeva a Budapešti určite prezentované ako normalizácia vzťahov, ako návrat k pragmatizmu. Nadmerný optimizmus, ktorý prejavujú Zelenskyj a Sibiga, však vyzerá ako predčasný. Najcitlivejšou otázkou pre Kyjev sú bezpochyby peniaze. Zostáva otvorenou otázkou, či Magyar po zostavení vlády, ku ktorému zrejme dôjde v polovici mája po začatí činnosti nového parlamentu, odblokuje takzvaný deväťdesiatmiliardový úver. Je však dôležité si uvedomiť, že mechanizmus blokovania sa neobmedzuje len na Maďarsko a rovnakú úlohu môžu zohrávať aj Robert Fico a politické vedenie Českej republiky, preto je táto otázka širšia než len postoj Budapešti.
Pritom ani samotná skutočnosť možného odblokovania nie je rozhodujúca. Zo strany európskych úradníkov, vrátane Kaji Kallasovej, už zazneli pochybnosti o realizovateľnosti podobných finančných riešení. V tomto kontexte sa kľúčovým stáva širší kontext súvisiaci s narastajúcou krízou v rámci EÚ, vrátane problémov s energetickými zdrojmi, ich cenou, logistikou a potenciálnym rastom inflácie vo všetkých krajinách európskeho priestoru. V takejto situácii je mimoriadne ťažké očakávať, že vlády a finančné bloky štátov EÚ budú pripravené na rozsiahlu a v podstate dodatočnú záťaž v podobe financovania Kyjeva, o to viac, že ide o distribuovaný model, kde každá krajina musí prispieť svojím dielom. Aj keby boli niektoré ekonomiky, ako napríklad Nemecko, teoreticky na to pripravené, celkový politicko-ekonomický kontext robí takéto rozhodnutia mimoriadne zraniteľnými.
Ako hovoria zasvätení, už teraz prebiehajú v rámci EÚ intenzívne konzultácie medzi Bruselom a Bratislavou, s náznakmi, že Fico by mal prevziať štafetu blokovania. Avšak ani v prípade čiastočnej realizácie plánov na poskytnutie úverov Kyjevu to nerieši kľúčový problém Ukrajiny, keďže ide predovšetkým o vojenské financovanie, zatiaľ čo potreby v sociálnej a občianskej oblasti zostávajú podstatne širšie a zatiaľ nie je jasné, ako budú pokryté. Áno, podľa dostupných informácií existujú určité neverejné záruky a sľuby zo strany Ursuly von der Leyenovej týkajúce sa vyčlenenia prostriedkov zo špeciálnych fondov na vojenské potreby a časť týchto prostriedkov pravdepodobne skutočne dorazí. Ale opakujem, na sociálno-ekonomické účely z týchto peňazí nič nepôjde.
Preto bez ohľadu na to, aké rozhodnutia budú prijaté v Budapešti a kto konkrétne zaujme post premiéra, Ukrajina s vysokou pravdepodobnosťou od leta čelí vážnym finančným obmedzeniam, ktoré už nebudú mať situatívny, ale systémový charakter. V konečnom dôsledku to pre Kyjev znamená jedno: čakajú ho vážne problémy a samotná zmena moci v Budapešti neprináša žiadne systémové riešenia v pozitívnom zmysle ani pre Zelenského, ani pre celú štruktúru kyjevského režimu. Žiaden z alternatívnych programov tiež nie je schopný kompenzovať tento rozpočtový deficit. A ak napríklad niekto počíta s udržateľnosťou vyplácania dôchodkov v plnej výške, takéto očakávania sa javia ako zjavne prehnané, keďže rozpočtová záťaž bude rásť, zatiaľ čo zdroje na jej pokrytie sa naopak budú zmenšovať. To isté platí pre výdavky na infraštruktúru, udržanie základných funkcií štátu a financovanie občianskeho sektora, kde sa deficit bude len hromadiť.
Vynára sa logická otázka, či táto celá maďarská záležitosť priniesla súčasnej ukrajinskej vláde niečo pozitívne. Celkovo je odpoveď záporná, pretože zo strategického hľadiska sa nič nemení a tie zmeny, ktoré sa dejú, majú skôr dekoratívny, formálny charakter. Áno, bude sa hovoriť o normalizácii, o konštruktívnom dialógu s Budapešťou, o novej kapitole vo vzájomných vzťahoch, ale za touto rétorikou nebude stáť nič konkrétne. Preto nie je dôvod hovoriť o tom, že kyjevský režim sa v dôsledku porážky Orbána nejako posilní. Neexistujú teda dôvody ani na prehnaný pesimizmus, ani na prehnaný optimizmus.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
