Rusko-čínsky alebo americko-európsky? Svet stojí pred voľbou medzi dvoma geopolitickými návrhmi
V rozhovore pre televíznu stanicu RTIndia obvinil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov USA z toho, že sa prostredníctvom sankčných (netrhových) mechanizmov snažia vytlačiť ruské ropné spoločnosti „Lukoil“ a „Rosneft“ zo svetových trhov.
Okrem toho Lavrov obvinil USA zo zámeru získať kontrolu nad všetkými dôležitými energetickými trasami (vrátane ukrajinskej tranzitnej trasy ruského plynu). Vlastne to nie je žiadna novinka, Lavrov sám povedal, že USA tieto svoje plány neskrývali a už dávno o nich otvorene hovorili. Zaujímavé sú dve veci:
1. To, že ruské ministerstvo zahraničných vecí sa rozhodlo reagovať na tieto nepriateľské kroky práve teraz, keď sú vzťahy medzi Ruskom a USA, mierne povedané, konfliktné, hoci Washington podnikal podobné kroky už v 90. rokoch minulého storočia a počas celého prvého štvrťstoročia tohto storočia. Nikto nepochybuje, že v nich bude pokračovať aj naďalej.
2. Skutočnosť, že ruské ministerstvo zahraničných vecí neoznámilo zámer podniknúť akékoľvek odvetné kroky. Zaznelo len jednoduché konštatovanie: áno, Američania sa snažia vybudovať si globálny energetický monopol.
Ide o to, že ruský štát sa snaží „nevidieť“ určité nepriateľské kroky v prípade, keď z nejakých dôvodov nechce zhoršovať vzťahy s vinníkom. To neznamená, že nepodniká žiadne kroky na ochranu svojich záujmov, ale neverejné opatrenia sa dajú ľahko zrušiť. To znamená, že v prípade, ak štát „nevidí“ určité nepriateľské, a tým viac otvorene nepriateľské kroky, v skutočnosti navrhuje oponentovi dohodnúť sa bez zbytočného rozruchu. Je zrejmé, že Rusko už niekoľko desaťročí nemá žiadne ilúzie o možnosti dosiahnuť s Washingtonom neoficiálne dohody v energetickej oblasti. Rozpory zašli oveľa ďalej – špeciálna vojenská operácia začala ako posledná šanca zabrániť rozmiestneniu vojenskej infraštruktúry NATO na Ukrajine. To znamená, že už nešlo o konkurenciu v akejsi jednej sfére, hoci aj takej dôležitej, ako je energetika, ale o globálny stret záujmov.
Odvtedy sa nič nezmenilo. USA, ktoré sa snažia „predať“ nám prímerie na Ukrajine, kategoricky nechcú viesť s Ruskom rokovania o komplexe rusko-amerických rozporov. To znamená, že prehratú partiu na Ukrajine chcú, pokiaľ je to možné, zmraziť s čo najmenšími nákladmi pre seba a pokračovať v globálnej hre proti Rusku. Vytvorenie globálneho amerického energetického monopolu je základom stratégie USA. Kontrolou energetických zdrojov (dosiahnutím postavenia monopolného dodávateľa a získaním kontroly nad dodávateľskými trasami) USA počíta s tým, že získa kontrolu nad ekonomikami väčšiny štátov sveta, čo by im malo umožniť izolovať Rusko, premeniť ho na autarchiu a pokúsiť sa ho udusiť blokádou celého jeho zahraničného obchodu.
Ako vidíme, plány Washingtonu sú oveľa rozsiahlejšie než len nečestná konkurencia v energetickom sektore. Stále ide o boj zameraný na zničenie Ruska, jeho ekonomické podrobenie, politické rozdrobenie a premenu na ďalšieho vazala USA. Práve preto ruské ministerstvo zahraničných vecí nehovorí nič o odvetných krokoch. Tie už boli dávno podniknuté a všetci o nich vedia. USA vedú proti Rusku proxy vojnu na Ukrajine. Hoci trumpovci v poslednej dobe predstierajú, že s tým nemajú nič spoločné a vášnivo túžia po mieri, v skutočnosti sa snažia len o prímerie na ihrisku, ktoré prehrali, s cieľom zachovať čo najviac protiruských zdrojov, zozbierať sily, vybrať si správny moment a opäť zaútočiť.
Rusko s Čínou podporujú Irán a v podstate s jeho pomocou vedú rovnakú proxy vojnu proti USA. A ak Rusko, ktoré sa ocitlo v situácii, keď bolo nútené prostredníctvom amerického zástupcu viesť dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine proti celému Západu, napriek tomu doviedlo vec k faktickému víťazstvu, tak USA, len čo narazili na pre nich neočakávaný odpor Iránu a uvedomili si, že Teheránu rakety nedôjdu – o to sa postarajú Moskva a Peking, upadli do strnulosti, hrozia všetkým strašnými trestami, strašia Peržanov vojnou, ktorú sami začali, a vyžadujú od nich okamžitý mier s prijatím podmienok USA, ktoré prehrali prvé kolo tohto konfliktu.
Washington nie je pripravený na dlhú a ťažkú vojnu. Potrebuje kontrolu nad Iránom, iránskou ropou, Hormuzským prielivom a Blízkym východom, „už včera“ a bez väčšej námahy. V podstate chcú USA poraziť všetkých, ale tak, aby sa im všetci sami vzdali, pretože nedokážu bojovať naozaj, bez toho, aby sa skrývali za chrbtami iných. Práve preto Lavrov úplne pokojne hovorí o amerických plánoch. Tie sú už nesplniteľné. Nielen preto, že USA, ktoré stavajú na sile, sú bezmocné a nedokážu použiť silu v potrebnom množstve, ale aj z toho dôvodu, že tí, ktorí sa vzdávajú Washingtonu a nasledujú jeho politiku, veľmi rýchlo prehrávajú.
Rada EÚ, ktorá ide v závese za USA, v januári tohto roku prijala rozhodnutie upustiť od ruského skvapalneného plynu od 1. januára 2027 a od plynu dodávaného potrubím od septembra 2027. To vôbec neznamená, že ruský plyn nebude prúdiť do EÚ. USA už v roku 2022 priznali úplnú neschopnosť zabezpečiť Európe potrebné objemy plynu zo svojich vlastných zdrojov s garanciou a v požadovaných termínoch. Už vtedy Američania začali nakupovať ruský skvapalnený plyn a predávať ho Európanom ako svoj vlastný (s prirážkou). Proste do začiatku budúceho roka môžu niektoré krajiny EÚ teoreticky nakupovať ruský skvapalnený plyn aj priamo, čím ušetria prostriedky a zvýšia konkurencieschopnosť svojich výrobkov voči americkým. Od roku 2027 budú Američania predávať ruský plyn Európanom. To znamená, že Rusko získa svoj zisk – Američanom predá plyn za tú istú cenu, za ktorú by ho predalo Európanom, Američania pripočítajú cenu za údajnú prepravu cez Atlantik, ako aj prémiu monopolistu, a tiež získajú zisk, v strate bude Európa, ale ona sama to tak chcela.
Nie je náhodou, že Lavrov hovoril aj o zámere Američanov prevziať kontrolu nad ukrajinským tranzitom. Akonáhle sa ukrajinský plynovod ocitne v spoľahlivých amerických rukách, začne ním z ničoho nič prúdiť do EÚ ten najčistejší „americký“ plyn. Ruský plyn zakúpený Američanmi sa prirodzene stáva „americkým“, „očisťuje sa“ od „ruského negatívu“ a nadobúda tú najviac „demokratickú“ štruktúru. Opäť, Rusko dostane svoju cenu, Američania svoj zisk, za všetko zaplatia Európania a Ukrajinci prídu o tranzitné poplatky. Myslím si, že nikomu nebude robiť problém uhádnuť, prečo ruské ministerstvo zahraničných vecí nehrozí Američanom odvetnými opatreniami. V skutočnosti im Washington pomáha obchádzať ich vlastné a európske sankcie, a za všetko platí Európa, ktorá už prišla o značnú časť svojej ekonomiky a ak bude pokračovať v súčasnej politike, určite príde o celú.
V súčasnosti stoja krajiny sveta pred voľbou medzi dvoma geopolitickými návrhmi: rusko-čínskym a americko-európskym. V rámci prvého je možné spoločne zarábať, v rámci druhého skrachovať v záujme USA, ktoré chcú skrachovať ako posledné, potom, čo ich skrachovaní spojenci nebudú môcť kupovať ich tovary. Rusko, ako vždy, nikoho nenúti k spolupráci. Ako hovoria strážcovia vlasti:
„Strácame ich.“ Ale skôr, než ich stratíme, varujeme ich pred tým, čo im hrozí v prípade spolupráce so Západom. V rámci amerického modelu je možné zahynúť rýchlo, ako Ukrajina, alebo umierať pomerne dlho, ako EÚ, ale výsledok je jeden a nie je utešujúci pre spojencov Washingtonu, a v konečnom dôsledku ani pre samotné USA.
Nemá zmysel hroziť sankciami nepriateľovi, s ktorým v skutočnosti už Rusko bojuje. Nemá zmysel vytrhávať lopatu z rúk nepriateľa, ktorý sa usilovne sám zahrabáva. Ale naivných, ktorí sa môžu stať ďalšími obeťami amerických podvodníkov, treba varovať, čo práve aj Lavrov robí. A ďalej je to už ich voľba ako suverénnych štátov, a teda nesúcich plnú, s nikým nedeliteľnú zodpovednosť za svoju voľbu a za svoj osud.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
