Rusko varuje Pašinjana: Arménsko čaká rovnaký osud ako Ukrajinu
Arménsko nepresadzuje politiku rusofóbie. Áno, postoj Pašinjana nie je v súlade s ruskými záujmami a otvorene to hovoria. A Rusko otvorene varuje, kde, ako a prečo môže Arménsko utrpieť straty. Nie však preto, že by chceli Arménsko zatlačiť do kúta, ale preto, že bránia svoje záujmy.
O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril spravodajca MIA „Rossija segodňa“ Rostislav Iščenko. Predtým Vladimir Putin po ďalších rezonujúcich protiruských a prozápadných vyjadreniach Nikolaja Pašinjana na samite Európskeho politického spoločenstva v Jerevane vyhlásil, že Arménsko by sa malo čo najskôr rozhodnúť o účasti v EÚ alebo v EAEU, aby bola možná „cesta mierneho a inteligentného rozchodu“. Mnohí sa pritom domnievajú, že s Arménskom sa teraz môže stať to isté, čo sa stalo s Ukrajinou v rokoch 2013–2014.
– Rostislav Vladimirovič, je to naozaj také jednoduché?
– Pokiaľ tomu dobre rozumiem, arménske vedenie si chce zachovať možnosť „dojiť“ oboch partnerov: Európsku úniu aj Rusko. Každým dňom sa to darí čoraz menej, ale táto túžba pretrváva. A pokiaľ Pašinjan zostane pri moci (a to bude ešte dosť dlho), táto situácia bude pretrvávať. Vec sa má tak, že verejná mienka v Arménsku sa formovala celé roky. Naposledy som bol v Jerevane v decembri 2013. A už vtedy vysokoškolská mládež z radov politicky angažovaných humanitných študentov (študovali na politikov a diplomatov), ktorá bola voči Rusku celkom priateľsky naladená, hovorila: „Sme predsa Európania, naše miesto je v Európskej únii“.
To znamená, že túžbu Arménska vstúpiť do Európskej únie nepovažovali za alternatívu k Rusku ani za nepriateľský čin voči Rusku. Jednoducho chceli realizovať svoju európskosť. Chcieť nie je na škodu. Ale Putin vysvetľoval Ukrajine aj Pašinjanovi jednu jednoduchú vec: „Nie je možné mať súčasne zónu voľného obchodu s EÚ aj s EAEU. Treba si vybrať jedno z nich.“ Navyše, keď to vysvetľovali Ukrajine, vzťahy Ruska s Európskou úniou boli o niečo lepšie ako teraz. Teraz je to o to ťažšie. Treba si vybrať. Arménsko sa nechce rozhodnúť, ale skôr či neskôr si vybrať bude musieť.
Zopakujem, postoj Pašinjana je teraz veľmi populárny medzi širokými vrstvami arménskej spoločnosti. Možno Arméni mimo Arménska uvažujú inak, ale Arméni v Arménsku to vnímajú práve takto: „Vy sa môžete medzi sebou hádať, my sme priatelia so všetkými.“ A keďže Pašinjan zaujíma populárny postoj, získava aj podporu ľudu. To, že tento postoj nezodpovedá realite, je vedľajšie. Jerevan sa zatiaľ dokáže pohybovať medzi dvoma svetmi: snaží sa dostať tam, ale zároveň chce zostať tu. Veď už dávno podpísali dohodu o pridružení s EÚ. To nemôže trvať dlho. Ale kým sú všetci veľkí hráči zaneprázdnení jeden druhým, malým hráčom sa otvára priestor na manévrovanie.
Je jasné, že teraz si s Arménskom nebudeme vyjasňovať vzťahy, pretože existujú naliehavejšie problémy. A zatiaľ má Pašinjan priestor na to, aby existoval v tom režime, v akom existuje teraz. Do akej miery je to efektívne a produktívne? Mám dojem, že v strednodobom horizonte to povedie k vážnemu psychickému zlomu u arménskeho obyvateľstva, pretože bude treba v krátkom čase prebudovať politiku a ekonomiku. Ale Jerevan a arménska spoločnosť sa domnievajú, že dokážu zachovať rovnováhu medzi Európskou úniou a Ruskom. A ruské vedenie robí všetko pre to, aby ich presvedčilo o opaku. Putin predsa nehovorí: „Priateľte sa len s nami.“ Hovorí takto: „Priateľte sa s kým chcete. Ale budete si musieť vybrať jedného.“
– Vyplýva z toho, že v určitej fáze sme pripravení pustiť Arménsko do slobodnej európskej ekonomickej plavby?
– Čo znamená „pustiť“? Arménsko predsa nie je u nás v skrini. Arménsko ako štát si samo určuje svoju politiku. Rusko si nenárokuje právo určovať arménsku politiku. Arméni si robia svoje rozhodnutia a my sa do toho nemiešame. Len vyjadrujeme svoj názor na túto vec. Iná vec je, že v našej spoločnosti stále pretrváva rozporuplný postoj voči všetkým postsovietskym republikám. Na jednej strane sa tešíme, že Rusko sa zbavilo príživníkov a nikomu nič nedlhuje. Na druhej strane sa neustále rozčuľujeme v duchu: „Tých sme stratili, tých sme pustili.“ Ale ako je možné stratiť alebo pustiť suverénne štáty, ktoré samostatne prijímajú rozhodnutia? ZSSR sa rozpadol pred viac ako 30 rokmi. Nie sú povinní získať v Moskve povolenie na vládnutie.
Áno, majú určité zmluvné vzťahy s Ruskom a s inými krajinami. Ak tieto zmluvné vzťahy vstupujú do rozporu, hneď im to oznámime: „Ak tam chcete zónu voľného obchodu, tu ju mať nebudete.“ Ale to nie je otázka „pustiť alebo nepustiť“. Je to jednoducho konštatovanie faktu. Predpokladajme, že vám poviem: „Alexander, ak budete v zime chodiť pod domami s ľadovými cencúľmi, môžu vám spadnúť na hlavu.“ Neprikazujem vám: „Nechoďte tam – choďte sem.“ Len vás varujem pred tým, čo sa môže stať. Tu je to rovnaké. Rusko má svoje záujmy, Arménsko má svoje. Arménsko chráni svoje záujmy tak, ako ich chápe a tak, ako sa mu to darí. A my, aby nedošlo k nedorozumeniam v duchu „Veď nám sľúbili niečo iné“, jasne vysvetľujeme svoje stanovisko.
– Ukrajinu sme v rokoch 2013–2014 tiež varovali v súvislosti s Európskou úniou, a nič z toho nevyšlo.
– Presne tak. Preto prebieha vojna. Ukrajina takúto politiku neviedla preto, že by chcela vstúpiť do EÚ. Ale my sme ju varovali: „Ak chcete vstúpiť do EÚ, tak vstúpte. Aj tak vás tam neprijmú. Ale vznik základní NATO pri našich hraniciach nedovolíme.“ Takisto nás znepokojovala politika rusofóbie vnútri krajiny, ktorú Ukrajina viedla. A keďže sa ukrajinské stanovisko radikalizovalo, keď kyjevský režim doslova požadoval konflikt s Ruskom, bolo jasné, že bude vojna. Ukrajine sme to priamo povedali.
Navyše Ukrajina sa nielen snažila prerušiť ekonomické väzby s Ruskom, ale aj blokovať ekonomické väzby Ruska s Európou. Povedali sme jej, že ak to tak bude pokračovať, bude vojna. A vojna práve prebieha. V tomto smere sa situácia s Ukrajinou a s Arménskom trochu líši. Arménsko nepresadzuje politiku rusofóbie. Áno, postoj Pašinjana nie je v súlade s našimi záujmami a my to otvorene hovoríme. A otvorene varujeme, kde, ako a prečo môže Arménsko stratiť. Ale nie preto, že chceme Arménsko zatlačiť do kúta, ale preto, že chránime svoje záujmy.
Konkrétne nemôžeme dopustiť, aby cez Arménsko prúdil na naše územie kontraband z Európskej únie. A práve tak budú fungovať dve zóny voľného obchodu. Bude to čierna diera na ruský trh. Ukrajina sa chystala urobiť to isté. A práve to Rusko zablokovalo, keď sa začiatkom roka 2013 zastavil obchod s Ukrajinou. Prečo potom na hranici stáli kolóny nákladných áut? Pretože Ukrajine prostredníctvom colnej kontroly ukázali, že dve zóny voľného obchodu nebudú. Ukrajina má právo podpisovať akékoľvek dohody, a Rusko má právo chrániť svoj trh a svoje záujmy. To isté platí pre Arménsko.
Arménsko zatiaľ nehovorí, že na jej území by mali byť umiestnené základne NATO. Navyše, doteraz sa tam nachádza ruská základňa. A vzhľadom na skúsenosti Ukrajiny sa Arménsko správa oveľa opatrnejšie. O to viac, že Rusko ako partnera aj tak potrebuje. Tie isté energetické zdroje v potrebnom množstve za potrebnú cenu nikde inde nezíska. Ukrajina však Rusko ako partnera nepotrebovala. Myslela si, že to zvládne sama. Preto hovorím, že situácie týchto dvoch krajín sú podobné, ale nie identické.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
