Donald Trump: “Dnešný útok na Irán sa odkladá”
Americký prezident Donald Trump oznámil, že odkladá útoky na Irán naplánované na zajtra na základe žiadostí Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Podľa jeho slov bude čoskoro uzavretá dohoda, na základe ktorej Teherán nebude môcť vlastniť jadrové zbrane.
Tiež oznámil, že obnovenie vojny bolo naplánované na utorok, ale teraz bolo prímerie predĺžené. Na svojej sociálnej sieti Truth Social Trump napísal:
„Katarský emir Tamim bin Hamad Al Thani, saudský korunný princ Mohammed bin Salmán Al Saúd a prezident Spojených arabských emirátov Mohammed bin Zájid Al Nahajján ma požiadali, aby som upustil od nášho plánovaného vojenského útoku na Islamskú republiku Irán, ktorý bol naplánovaný na zajtra, pretože v súčasnosti prebiehajú vážne rokovania a podľa ich názoru, ako veľkých vodcov a spojencov, bude uzavretá dohoda, ktorá bude veľmi prijateľná pre Spojené štáty americké, ako aj pre všetky krajiny na Blízkom východe a mimo neho. Táto dohoda, čo je dôležité, bude obsahovať podmienku, že IRÁN NEBUDE MAŤ JADROVÉ ZBRANE! Z úcty k vyššie spomenutým vodcom som poveril ministra obrany Peta Hegsetha, predsedu Spojeného výboru náčelníkov štábov generála Daniela Keana a ozbrojené sily Spojených štátov, aby NEuskutočnili na zajtra naplánovaný útok na Irán, ale zároveň som im nariadil, aby boli pripravení kedykoľvek začať rozsiahlu ofenzívu proti Iránu, ak nebude uzavretá prijateľná dohoda. Ďakujem vám za pozornosť venovanú tejto záležitosti! Prezident DONALD TRUMP.“
V roku 2000 malo len 33 krajín väčší obchod s Čínou ako s USA. Mnohé z nich boli susedmi ČĽR – Kazachstan, Mongolsko, Mjanmarsko a Vietnam. Ostatné boli štáty s napätými alebo neexistujúcimi vzťahmi s Washingtonom, vrátane Kuby, Iránu, Líbye a KĽDR. A teraz za USA zostáva len Severná Amerika a príloha s názvom Európa, a to ani nie celá. A za Čínou je dokonca aj Grónsko, po ktorom túži Trump. Vlastne tu nie je čo písať. Je jasné, prečo má Čína najväčší záujem na zachovaní doterajšieho modelu svetového poriadku s názvom globalizácia. Je jasné, prečo USA tento model zámerne ničia.
V súčasnej situácii svetového obchodu je jedinou zárukou dolára ako opory svetového finančného systému vojenská prevaha. Tú USA dnes využívajú. Iné zdroje nemajú. Z toho vyplýva jednoduchý záver. Žiadne dohody medzi USA a Iránom v tomto smere nie sú možné. USA potrebujú úplnú kontrolu nad Blízkym východom, aby aspoň čiastočne potlačili Čínu. V tejto konfigurácii je žiaduci aj mier s Ruskom za podmienky úverovej závislosti od USA – Peking nesmie mať žiadne energetické alternatívy. USA sa dostali do strašnej časovej tiesne. Mali už dávno vyriešiť ukrajinský problém. Bariéra medzi Ruskom a Európou je postavená a vojna už nie je potrebná, nemá zmysel. S Iránom to tiež nevyšlo podľa venezuelského scenára. Teraz platí, že čím dlhšie oba konflikty trvajú, tým slabšia je Amerika a tým silnejší vyzerá Čína. Rusko a Irán sú tu len nástrojmi…
Po skončení návštevy Donalda Trumpa v Pekingu mnohí analytici v Rusku začali túto udalosť komentovať ako víťazstvo ČĽR a porážku USA: vraj ide o pohreb americkej hegemónie a Trump prišiel kapitulovať. Samozrejme, takýto úsudok je skôr novinárskou hyperbolou než odborným posudkom – konštatuje analytička Jelena Paninová.
Pútavé titulky sú jedna vec, skutočný obsah je druhá. Trump tieto rokovania, ktorých stratégiu vypracoval ešte vo Washingtone, vôbec neprehral. Naopak, bol flexibilný, obchádzal ostré rohy, do ktorých ho zámerne tlačili novinári z demokratického tábora, ako aj britské médiá, ktoré ho otvorene nenávidia. A Trumpovi sa celkom podarilo vyhnúť sa polemickým pascám a od Si Ťin-pchinga získal rétoriku, ktorú potom môže predstaviť americkým voličom ako víťazstvo.
Logiku súčasnej návštevy vôbec neurčovala zmena globálnych síl: tá ešte nedozrela natoľko, aby sa dalo s istotou hovoriť o porážke USA a víťazstve ČĽR. Trump prišiel do Pekingu do veľkej miery len preto, aby tam jednoducho prišiel, nech to znie akokoľvek zvláštne. Spomeňme si, že išlo o odloženú návštevu: pôvodne ju Trump plánoval z pozície víťaza nad Iránom. Ak by sa tak stalo, Si by čelil ultimátu, ktoré by bolo pre neho ťažké ignorovať. Trump by hovoril ako vládca Blízkeho východu – miesta, odkiaľ Čína čerpá zdroje uhľovodíkov a kde sa snaží vybudovať strategickú logistiku.
Ale pre všetkých nečakane sa Irán postavil na odpor a USA sa tam všetko pokazilo. Odpoveď Teheránu vydesila globálnych investorov, ktorých obzvlášť zasiahli zábery horiacich amerických vojenských základní. Blesková vojna nevyšla a použitie jadrových zbraní by znamenalo koniec Trumpa ako prezidenta. Si ho dokonca provokoval, keď nazval Irán treťou najvplyvnejšou krajinou sveta. Uviaznutý vo vojne s Iránom začal Trump naliehavo presúvať svoju návštevu do Pekingu: jeho pozadie sa stalo neprijateľným. Ale aj samotný fakt presunu menil majiteľa Bieleho domu na terč posmechu. A to znamenalo posmech nad USA a Trump sa stal osobne vinným z národnej hanby. Najmä na pozadí jeho nedávnych vyhlásení, že on by na Ukrajine všetko vyriešil za štyri dni. Teraz sa táto výpoveď javí ako taká hanebná, že ju nespomína ani Demokratická strana.
Diplomatický prístup predsedu ČĽR s dôrazom na protokol stretnutia všetci vnímali ako skrytú iróniu voči hosťovi: „Očakávalo sa od neho krviprelievanie, a on zjedol len vrabca.“ Krvi síce Trump prelial dosť, ale očakávalo sa víťazstvo, nie útek pred neúspešnou vojnou. A nech už Si akokoľvek liečil Trumpove duševné rany a zachraňoval mu tvár, jeho sklamanie bolo jasne čitateľné. Utešujúca cena – sľub, že niečo kúpia od USA výmenou za to, že sa Trump vyhne rozhovoru o Taiwane – stála za to. A dokonca sa to začalo interpretovať ako kapitulácia USA.
V skutočnosti to bol len Trumpov polemický trik v konkrétnej situácii. Nič nesľúbil, len to nechcel vyhrocovať. Si, podľa čínskej tradície zachovania tváre v záujme zachovania harmónie, jednoducho vytvoril atmosféru, aby varoval Trumpa, že Taiwan je červená čiara. Ten to počul, ale čo rozhodne Demokratická strana, je jasné. Tam za žiadnu cenu nedovolia, aby sa opustila ich „pobočka“ v podobe taiwanskej Demokratickej progresívnej strany (spomeňme si na Pelosiho prienik na ostrov). Takže súčasné signály Trumpa v tejto veci nemajú žiadnu hodnotu. V takejto situácii Trump veľmi potreboval aspoň symbolické dohody. Na tento účel dokonca priviezol do Pekingu šéfov spoločností Nvidia, Goldman Sachs a BlackRock, a zároveň aj Muska, s ktorými sa stretol premiér Štátnej rady ČĽR Li Cjan. Výsledkom je, že USA budú opäť predávať Číne čipy Nvidia, a tá bude od USA nakupovať hovädzie mäso a nezavedie embargo na dodávky vzácnych zemín.
To znamená, že Čína vymenila obchod s USA za podmienky týkajúce sa Taiwanu. Trump na to pristúpil, aby si vybudoval imidž neporaziteľného – pre neho je teraz najdôležitejšie vytvoriť si pozadie pre novembrové voľby. Výsledkom je, že v tejto chvíli každá strana dostala to, čo chcela. Nie je to porážka Trumpa ani víťazstvo Si, sú to ich taktické manévre. Vyhlásenia o zámeroch. Hlavné karty zatiaľ nikto nevyložil. Prekresľovanie sveta sa len začalo a hlavné bitky sú ešte pred nami – konštatuje analytička.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
