Valentin Katasonov: Umelá inteligencia môže človeka zabíjať pomaly, ale iste
Nahradia roboty ľudí?
Umelá inteligencia (AI) sa rýchlo stáva súčasťou života každého človeka a celého ľudstva. Mnohým však tento víťazný postup AI nespôsobuje radosť, ale skôr obavy a dokonca strach. Odborníci hovoria nielen o výhodách, ale aj o nevýhodách nekontrolovaného rozvoja technológií umelej inteligencie. Spomínajú sa najrôznejšie nevýhody:
Po prvé, AI môžu využívať nečestní ľudia, ktorí pomocou týchto technológií môžu ubližovať iným ľuďom. Napríklad im môžu kradnúť peniaze z účtov alebo podvádzať, nútiť ich dobrovoľne odovzdať peniaze a iný majetok.
Po druhé, umelá inteligencia sa môže mýliť. Napríklad môže v medicíne stanoviť nesprávne diagnózy. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre zdravie a život človeka. Existuje už dosť veľa príkladov chýb umelej inteligencie, ktorá sa používa v právnej praxi, pri zabezpečovaní verejného poriadku, vo vojenskej oblasti a pod.
Po tretie, umelá inteligencia sa môže používať (a už sa používa) na vytváranie nových druhov zbraní, vrátane zbraní hromadného ničenia. Prísne vzaté, umelá inteligencia je sama osebe zbraňou hromadného ničenia. Je schopná najmä blokovať činnosť podnikov a fungovanie ekonomickej infraštruktúry celých štátov.
Po štvrté, je možný scenár vývoja udalostí, ktorý sa nazýva „vzbura strojov“. Roboty sa stanú „inteligentnejšími“ ako človek, prestanú sa mu podriaďovať a začnú vojnu proti ľuďom. Všetko toto bolo opísané v dielach autorov sci-fi, ale dnes sa to už stáva skutočnosťou: zaznamenávajú sa početné prípady, keď sa umelá inteligencia vymyká spod kontroly ľudského operátora.
Po piate, človek, ktorý začne nadmerne využívať umelú inteligenciu, nepozorovateľne intelektuálne upadá. V sci-fi literatúre bol tento fenomén opísaný. Dnes však vidíme náznaky toho, že predpovede autorov sci-fi o možnej mentálnej degradácii homo sapiens sa už napĺňajú.
Po šieste, tí, ktorí ovládajú umelú inteligenciu, sa ju snažia využiť na získanie kontroly nad svetom. A na to je potrebné úplne „preinštalovať“ vedomie ľudí na planéte. Umelá inteligencia sa už používa na vnucovanie ľudstvu ideológie, ktorá v človeku formuje mentalitu otroka. Pozri môj článok: „Hrozby umelej inteligencie: masové klamstvo a „preinštalovanie“ ľudského vedomia“.
Po siedme, stroje postupne nahrádzajú nielen duševnú, ale aj fyzickú činnosť človeka. Predovšetkým jeho pracovnú činnosť. Dnes v továrňach a kanceláriách začína pracovať robot namiesto človeka. Niektorí v tomto fenoméne vidia výhody, naplnenie dávneho sna ľudstva oslobodiť sa od povinnosti pracovať. A niektorí to naopak považujú za hrozbu, pretože práca je vnímaná nielen ako povinnosť a sociálna funkcia, ale aj ako podmienka existencie druhu homo sapiens.
Umelá inteligencia teda predstavuje pre človeka a ľudstvo množstvo hrozieb. Realizácia niektorých z nich môže viesť k okamžitému zániku ľudstva. Napríklad roboty, ktoré vyhlásili ľuďom vojnu, zničia ľudstvo na planéte pomocou nového vírusu, ktorý vytvorili. Takýto scenár považuje za veľmi pravdepodobný najmä Geoffrey Hinton, jeden z otcov-zakladateľov umelej inteligencie, ktorý dnes považuje umelú inteligenciu za oveľa väčšiu hrozbu pre ľudstvo než dokonca jadrové zbrane. Existujú však aj dlhodobé hrozby, ktoré pôsobia nepozorovateľne a postupne. Prispievajú k degradácii homo sapiens ako druhu a menia životné prostredie človeka nepriaznivým smerom. Nahradenie človeka robotmi v pracovnej činnosti je jednou z najzreteľnejších dlhodobých hrozieb umelej inteligencie. Chcel by som sa na ňu podrobnejšie zamerať.
Dnes svet (s malými výnimkami) funguje podľa modelu spoločnosti, ktorý sa bežne nazýva „kapitalizmus“. Tento model opísal už pred viac ako sto päťdesiatimi rokmi Karl Marx vo svojom zásadnom diele „Kapitál“. V ňom pomerne presvedčivo (na príklade vtedajšieho skutočne existujúceho anglického kapitalizmu) ukázal, že kapitalizmus nevyhnutne vedie k nezamestnanosti. A v dnešnom kapitalizme pozorujeme fenomén nezamestnanosti. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) bude v roku 2026 celkový počet nezamestnaných vo svete predstavovať 186 miliónov ľudí a globálna miera nezamestnanosti sa odhaduje na 4,9 %. V predchádzajúcich rokoch bolo nezamestnaných aj viac ako 200 miliónov. A to sú štatistiky založené na oficiálnych číslach členských štátov OSN. Existuje ešte skrytá nezamestnanosť. Ak ju zohľadníme, skutočná nezamestnanosť vo svete presahuje 10 percent.
Vlády mnohých krajín vyhlasujú, že bojujú proti nezamestnanosti. A sľubujú, že ju čoskoro úplne odstránia. Ale to je otvorená demagógia. Je to v rozpore nielen s logikou Karla Marxa, ale aj so záujmami kapitalistov: potrebujú takzvanú „rezervnú armádu pracovnej sily“, ktorej existencia im umožňuje znižovať cenu (mzdu) pracovnej sily. Avšak už pred Marxom existovali ľudia, ktorí sa domnievali, že stroje môžu vytlačiť ľudí z výroby a pripraviť ich o mzdu a prostriedky na živobytie. V tejto súvislosti sa často spomínajú luddisti – účastníci spontánnych protestov v prvej štvrtine 19. storočia v Anglicku, ktorí vystupovali proti zavádzaniu strojov v priebehu priemyselnej revolúcie. Domnievali sa, že stroje vytláčajú ľudí z výroby, čo vedie k technologickej nezamestnanosti a zhoršeniu pracovných podmienok.
Marx tiež veril, že stroje budú postupne vytláčať živú prácu (nazýval to zvýšením „technickej“ a „hodnotovej štruktúry kapitálu“). Od povstania luddistov uplynuli približne dve storočia, ale k radikálnemu vytlačeniu človeka strojmi vo výrobe zatiaľ nedošlo. Nezamestnanosť existovala vždy, ale k prechodu na úplnú alebo čiastočnú ekonomiku bez ľudí nedošlo. Ekonómovia, historici a filozofi to vysvetľujú tým, že uvoľnenie pracovných síl v dôsledku mechanizácie a automatizácie v niektorých odvetviach bolo kompenzované vznikom dopytu po pracovnej sile v nových odvetviach. Objavili sa teórie, ktoré dokazujú, že vedecko-technický pokrok a rozvoj výrobných síl budú likvidovať pracovné miesta v niektorých odvetviach a vytvárať nové pracovné miesta v iných. A že nezamestnanosť nebude presahovať rozumné hodnoty (teda, že rezervná armáda pracovnej sily v miernej veľkosti je pre ekonomiku dokonca potrebná).
Takéto teórie sa skutočne potvrdzovali v reálnom živote. Samozrejme, počas kríz dochádzalo k prudkým nárastom nezamestnanosti (najmä počas takzvanej Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia). Cyklický vývoj kapitalizmu však viedol k tomu, že po recesii nasledovalo oživenie a hospodársky rast; ukazovatele nezamestnanosti sa opäť vracali na predkrízové úrovne. Zdá sa však, že éra doterajšieho kapitalizmu, ktorý existoval približne štyri storočia, dnes končí. Umelá inteligencia podľa názoru niektorých odborníkov radikálne mení kapitalizmus. Podľa názoru iných ho úplne ničí.
O týchto nadchádzajúcich radikálnych zmenách nehovoria len akademickí profesori, ale aj predstavitelia odvetvia umelej inteligencie. Generálny riaditeľ poprednej americkej spoločnosti v oblasti umelej inteligencie OpenAI, Sam Altman, sa tak v marci tohto roku na samite BlackRock dotkol témy rastúceho skepticizmu verejnosti voči umelej inteligencii. Konkrétne priznal, že umelá inteligencia radikálne mení tradičnú rovnováhu medzi prácou a kapitálom. Jednoducho povedané, umelá inteligencia hrozí rýchlym a nezvratným nárastom nezamestnanosti. Čo čaká ľudstvo už v najbližšej budúcnosti, Sam Altman nevie. A ak chýba pochopenie budúcnosti, nie je jasné, ako konať v prítomnosti.
„Keby existovalo jednoduché všeobecne prijateľné riešenie, už by sme ho našli. Takže si myslím, že nikto nevie, čo robiť,“ vyhlásil šéf OpenAI. Sam Altman priznal, že aj vo svojej vlastnej spoločnosti začalo vedenie uprednostňovať nákup nových počítačov pred najímaním zamestnancov, a to aj vysoko kvalifikovaných. Altman poznamenal, že pozná podnikateľov v oblasti umelej inteligencie a IT (informačných technológií), ktorí zakladajú startupy s „nulovým počtom zamestnancov“. A pritom startupy tradične vždy priťahovali tých najkreatívnejších odborníkov. Tu sú čísla za prvý štvrťrok tohto roka: 78 557 IT špecialistov v USA prišlo o prácu. Takmer polovica z nich bola nahradená umelou inteligenciou. A nejde len o ďalšiu vlnu prepúšťania, je to začiatok systémovej poruchy, ktorá sa bude sama o sebe zrýchľovať.
Osobitnú pozornosť si zaslúži štúdia s názvom „The AI Layoff Trap“ („Pasca prepúšťania spôsobená umelou inteligenciou“), ktorá bola uverejnená v marci tohto roku. Jej autormi sú americkí ekonómovia Brett Hemenway-Falk (Pensylvánska univerzita) a Jerry Zukalas (Bostonská univerzita). V článku sa rozoberá problém hromadného nahrádzania pracovníkov umelou inteligenciou. Takéto nahradenie znižuje náklady a zvyšuje zisk. Zároveň však ničí svojich budúcich zákazníkov – nezamestnaní nemôžu utrácať peniaze. Ak jedna spoločnosť neautomatizuje procesy, predbehnú ju konkurenti. Preto sú všetci nútení prepúšťať ľudí, hoci si uvedomujú, že v konečnom dôsledku celkový dopyt v ekonomike klesne. Uvediem úryvok z práce:
„Každá spoločnosť, ktorá automatizuje výrobu, dosahuje úspory nákladov, ale ničí dopyt zo strany prepustených ľudí. Ak je na trhu 20 firiem, automatizácia prináša úspory len tej spoločnosti, ktorá ju zaviedla, a stratený dopyt sa rozdelí medzi všetky ostatné. V dôsledku toho každá spoločnosť koná racionálne pre seba, ale spoločne vytvárajú „závod v automatizácii“, pričom znižujú počet zamestnancov ďaleko za hranice optimálnej úrovne pre všetkých účastníkov, vrátane seba samých.“
Procesy nahrádzania ľudí strojmi opísané v článku nie sú záležitosťou zajtrajška, ale dneška: „Čísla už hovoria samy za seba: v roku 2025 prišlo o prácu viac ako 100 000 technických špecialistov, pričom vo viac ako polovici prípadov bola ako príčina uvedená umelá inteligencia.“ Autori analyzovali možnosti ochrany pred takýmito dôsledkami umelej inteligencie. Medzi nimi je zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, prerozdelenie pracovnej sily pri aktívnom zásahu štátu, zavedenie dane z kapitálu (a teda aj z umelej inteligencie ako kľúčovej zložky kapitálu) a bezpodmienečný základný príjem (BZP). Žiadna z týchto možností podľa autorov nezachráni ekonomiku ani ľudí. Jediná „slamka“, ktorej sa autori navrhujú chytiť, aby ekonomika a ľudia neklesli na dno, je daň z operácií umelej inteligencie: „Jediný spôsob, ako napraviť toto skreslenie, je daň z automatizácie, poplatok za každú vykonanú úlohu, ktorý núti firmy zohľadniť stratený dopyt skôr, než obmedzia výrobu.“
V iných publikáciách som narazil na ďalšie návrhy na ochranu ekonomiky a ľudí pred umelou inteligenciou. Napríklad predčasný odchod zamestnanca do dôchodku, ak ho nahradí robot. Alebo prechod zamestnanca na krátky a mimoriadne krátky pracovný týždeň. Takéto návrhy sú však polovičatými opatreniami. Existuje veľké množstvo zoznamov povolaní a činností, pri ktorých sa už v najbližšej budúcnosti očakáva masívne nahrádzanie ľudí robotmi. Ani Medzinárodný menový fond (MMF) sa tejto pálčivej téme nevyhol; minulý rok varoval, že na celom svete budú štyri z desiatich pracovných miest ohrozené v dôsledku rozvoja umelej inteligencie. Zoznam MMF sa takmer úplne zhoduje so zoznamom, ktorý zostavila spoločnosť Microsoft. Tá preskúmala 200 000 anonymných chatov pomocou chatbota Bing a takisto zostavila zoznam 40 povolaní, ktoré môžu v najbližšej dobe zaniknúť. Uvediem len hornú časť tohto zoznamu: prekladatelia, historici, sprievodný personál pre cestujúcich; telefonisti; spisovatelia, pracovníci zákazníckeho servisu…
Dnes by ľudia (najmä mladí) radi vedeli, ktoré profesie a druhy práce sú menej náchylné na vplyv umelej inteligencie. Spoločnosť Microsoft zostavila zoznam 40 pozícií. Tu je horná časť tohto zoznamu: obsluha pilótovacích strojov, obsluha zemných strojov, obsluha železničných ukladacích strojov, pokrývači, izbové slúžky a upratovačky, betonári a finišeri betónu, montéri oceľových konštrukcií, stavební robotníci… Pesimisti, ktorí komentujú podobné zoznamy, tvrdia, že platia len na najbližších 5–10 rokov. Optimisti hovoria, že na 20 rokov. V zásade nie je žiadny rozdiel. Ľudstvo zatiaľ nemá žiadnu jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať „nový úžasný svet“ umelej inteligencie. Pocit úzkosti a strachu však pretrváva a dokonca narastá.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
