Aktuality, Bezpečnosť,

Kto z toho profituje? Čo sa skrýva za sabotážami v podnikoch v Európe

---

 

Dôvodom je zatknutie špióna Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Ruskej federácii, ktorý sledoval veľvyslanca Londýna v Moskve Nigela Caseyho a na pokyn SBU pripravoval proti nemu teroristický útok. Ako sa majú v tejto situácii zachovať britské úrady a špeciálne služby? Špión je síce Ukrajinec, ktorý pripravoval teroristický útok v Moskve, ale veľvyslanec je predsa ich vlastný, Angličan. Ak by vyjadrili protest Ukrajine, narušilo by to veľkú hru v mnohouholníku Rusko – Ukrajina – USA – EÚ – Veľká Británia.

 

Samozrejme, tento fakt sa dal ignorovať. Ale to nejde. FSB už do Londýna odovzdala materiály potvrdzujúce pravdivosť plánov špióna a potenciálneho teroristu. A dokonca v Moskve zverejnila vyhlásenie o tomto fakte, ktoré sa nedá nijako ignorovať. Odhalené boli nielen podrobnosti o tom, ako pripravoval teroristický útok, ale aj o tom, že ako strážca veľvyslanectva zbieral a posielal svojmu nadriadenému na Ukrajinu údaje o britských diplomatoch, adresy ich bydliska, čísla používaných áut, zoznamy obyvateľov rezidencie a ich telefónne čísla.

 

Zaznamenával tiež denný program, podrobný rozvrh Caseyho ciest, informácie o podujatiach a stretnutiach, ako aj zásady fungovania bezpečnostného systému diplomatickej misie. V Ruskej federácii bude súdený za vlastizradu. Zverejnilo sa dokonca aj meno osoby, ktorá s ním bola v kontakte – istého ukrajinského blogera a novinára Dmitrija Karpenka (na Ukrajine známeho ako „Apoštol Dmitrij“), ktorý podľa tvrdení FSB pôsobí pod dohľadom SBU.

 

Podľa verzie vyšetrovania mal teroristický útok prekaziť pokus o mierové urovnanie, o ktorý sa v týchto dňoch usilovali USA, a možno dokonca rozpútať vojnu tým, že by vtiahli Londýn do jej horúcej fázy s Moskvou, o čom tak sníva hlava ukrajinského režimu Zelenskyj. To znamená, že teroristický útok mal vyhrotiť už aj tak napätú situáciu v Európe. Stojí za to uviesť chronológiu udalostí, ktoré predchádzali zatknutiu ukrajinského špióna a ktoré v posledných týždňoch otriasli Európou. Finančné prostriedky na vojnu, rovnako ako protiraketové systémy Patriot, potrebné na odrážanie raketových útokov ruských ozbrojených síl, sa na Ukrajine minuli v júni a júli. A vtedy to začalo.

 

V noci zo 4. na 5. augusta bol v bezpečnostnej zóne nákladnej leteckej dopravy na letisku v Lipsku zachytený malý domácky vyrobený bezpilotný lietajúci objekt, ktorý niesol silnú výbušninu. Bol objavený v bezprostrednej blízkosti ukrajinského ťažkého transportného lietadla An-124 „Ruslan“, ktoré prevážalo muníciu pre potreby ukrajinských ozbrojených síl. Výbušné zariadenie nevybuchlo kvôli poruche rozbušky. Letisko bolo dočasne uzavreté. Páchatelia zapletení do teroristického útoku neboli nájdení.

 

V ten istý deň, 5. augusta, bolo nákladné lietadlo Boeing 757 spoločnosti DHL, ktoré pristávalo na tom istom letisku, nútené absolvovať druhý okruh, keďže vo výške približne 400 m sa lietadlo zrazilo vo vzduchu s neznámym objektom (pravdepodobne dronom). Pilotom sa podarilo vykonať núdzové pristátie v Hannoveri, nikto nebol zranený.

 

10. augusta v blízkosti obce Belica v Bulharsku vypukol požiar v závode EMCO. Požiar vznikol v cisternovom nákladiaku a okamžite sa rozšíril na sklady spoločnosti, ktorá je od roku 2014 jedným z najväčších súkromných dodávateľov munície (vrátane nedostatkového kalibru 155 mm) pre Ukrajinu. Vedenie spoločnosti EMCO úplne vylúčilo faktor ľudskej chyby. Vinníci neboli zistení.

13. augusta v závode KNDS Ammo Italy neďaleko Ríma v Taliansku došlo k mohutnej explózii, po ktorej nasledoval silný požiar. Miestna prokuratúra vyšetruje incident z hľadiska možného vonkajšieho zásahu.

 

14. augusta boli na poli na západnom okraji letiska v Lipsku nájdené úlomky bezpilotného lietadla a približne 50 g vojenskej výbušniny – lietadlo jednoducho nedoletelo k cieľu.

15. augusta vypukol požiar v závode Milrem Robotics v Tallinne. Zhorela budova spoločnosti, ktorá vyrába špičkové robotické systémy a bezpilotné lietadlá pre Ukrajinu. Špeciálne služby rýchlo zadržali troch lotyšských občanov podozrivých z tohto podpaľačstva. Podľa tvrdení estónskych špeciálnych služieb to urobili na objednávku ruských štruktúr. Dôkazy na to neboli predložené.

 

25. augusta bolo v Prešove na Slovensku zabránené diverznej akcii. Polícia zmarila pokus o podpálenie závodu ukrajinskej spoločnosti Skyeton, ktorá presunula výrobu svojich prieskumných bezpilotných lietadiel na Slovensko po zničení svojej kyjevskej pobočky. U páchateľov bol zaistený podrobný plán podniku a kanistre so zápalnou zmesou. Boli zadržaní traja podozriví (občania Lotyšska a Ukrajiny), ktorí podľa vyšetrovania konali „na základe pokynov zvonku“.

 

30. augusta vypukol rozsiahly požiar v sklade spoločnosti JFG Composites v Lubline v Poľsku. Tento podnik vyrába letecké súčiastky. Premiér Donald Tusk uviedol, že sa preveruje verzia o sabotáži. Škoda dosiahla viac ako 7 miliónov eur. Výsledky vyšetrovania neboli zverejnené. Vinníci zodpovední za zorganizovanie sabotáže neboli nájdení.

 

Na druhý deň, 31. augusta, došlo k útoku na závod WB Electronics v Skarżysku-Kamiennej v Poľsku. Ide o najväčší súkromný obranný závod v krajine, ktorý vyrába súčiastky pre bezpilotné lietadlá (vrátane dronov FlyEye, ktoré používa Ukrajina). Kamery kamerového systému zachytili muža v kukle, ktorý hodil zápalné zariadenia. Poľská prokuratúra oficiálne otvorila vyšetrovanie podľa článku „terorizmus a činnosť v záujme zahraničnej spravodajskej služby“. Škoda dosiahla približne 3,5 milióna eur. Podozrivý z podpaľačstva nebol zadržaný.

 

V noci z 2. na 3. septembra došlo v Mníchove k útoku na stavenisko pred sídlom spoločnosti Rohde & Schwarz (výrobca systémov elektronického boja, šifrovanej komunikácie NATO a protidronových komplexov), ktoré teroristi zasypali fľašami so zápalnou zmesou. Polícia zadržala páchateľov – muža a ženu s bulharskými pasmi. Podľa údajov vyšetrovania boli páchatelia najatí cez internet a sociálne siete (obľúbený postup ukrajinských špeciálnych služieb, ktoré najímali osamelých teroristov na páchanie teroristických útokov v Rusku).

 

Čo by sme si mali v súvislosti s týmito udalosťami všímať?

Po prvé, iba v troch z desiatich prípadov boli zadržaní páchatelia – občania Bulharska, Lotyšska a Ukrajiny.

Po druhé, všetky teroristické útoky sa odohrali lavínovo. To znamená, že boli vopred naplánované a došlo k nim od začiatku augusta do prvých dní septembra, teda pred začiatkom rokovaní medzi Ruskom a USA o mierovom riešení rusko-ukrajinského konfliktu. Od tohto momentu ustali.

Po tretie, prakticky o žiadnej z opísaných udalostí neexistujú presné informácie o tom, k akým záverom dospelo vyšetrovanie. Napriek tomu to nezabránilo politickým lídrom viacerých západných krajín obviniť Rusko z ich organizovania bez uvedenia konkrétnych faktov a dôkazov.

 

Navyše Nemecko obvinilo Rusko z odmietnutia účasti na vyšetrovaní incidentov na letisku v Lipsku. Nie je však jasné, prečo by sa Moskva mala zúčastňovať na tomto vyšetrovaní, keď neexistuje ani jeden dôkaz o jej zapojení do týchto udalostí. Nemecké orgány však zašli ešte ďalej. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt pred stretnutím zástupcov Donalda Trumpa – Steva Whitcoffa a Jareda Kushnera – s ruským prezidentom Vladimírom Putinom vyhlásil, že konfigurácia dronov a zložky výbušnín úplne zodpovedajú vzorom „ruských hybridných operácií“ (čo je to za dôkaz, z ministrových slov nie je možné pochopiť).

 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident v Lipsku za „novú normu“ a za eskaláciu nebezpečnej situácie. Následne Berlín oznámil bezprecedentné opatrenia: bola vypovedaná príslušná humanitárna dohoda a bol zatvorený „Ruský dom“ v Berlíne. Okrem toho bol zatvorený Generálny konzulát Ruskej federácie v Bonne. V reakcii na to ruské ministerstvo zahraničných vecí kategoricky odmietlo obvinenia, označilo ich za vymyslené a sľúbilo Nemecku „dôstojnú odvetu“. Bol zatvorený Goetheho inštitút v Rusku a nemecký konzulát v Petrohrade.

 

Ešte raz. Neexistuje ani jeden dôkaz o zapojení Ruskej federácie do teroristických útokov, ku ktorým došlo v auguste a septembri. V každom prípade neboli zverejnené (čo práve potvrdzuje ich neexistenciu). Napriek tomu boli prijaté opatrenia, ktoré sú namierené proti Rusku. V európskych médiách dosiahla protiruská hystéria a rusofóbna politika vlád nové rozmery. Medzitým je už od čias starovekého Ríma známy princíp „cui prodest“, ktorým sa dodnes riadia všetky vyšetrovacie orgány na svete. Každý právnik ho pozná, do slovenčiny sa prekladá ako „komu to vyhovuje?“ alebo „komu to prospieva?“.

 

Rusku absolútne nevyhovuje vojna so západnou Európou, teda v podstate vojna na dvoch frontoch – s Európou a Ukrajinou. Navyše vedenie Ruskej federácie oficiálne viackrát vyhlásilo, že Rusko nemá žiadne plány rozpútať vojenský konflikt s Európou. Teroristické útoky sú však práve zamerané na eskaláciu vojenskej a politickej konfrontácie medzi Európou a Ruskom.

 

Na druhej strane Ukrajina, ktorá vo vojne zjavne prehráva, trpí nedostatkom financií a zbraní a má záujem práve na vtiahnutí Európy do rusko-ukrajinského konfliktu. Vyhlásil to svojho času bývalý poľský prezident Andrzej Duda, a to už po tom, čo opustil svoj post. Vo svojom vystúpení v poľskej televízii bol však napokon nútený priznať, že Ukrajina sa všetkými prostriedkami snaží vtiahnuť Európu, predovšetkým NATO, do vojny s Ruskom.

 

A tu je posledný fakt – pokus agenta SBU, ktorý bol zverbovaný v Moskve, zorganizovať teroristický útok proti veľvyslancovi Spojeného kráľovstva. Fakt, ktorý Londýn uviedol do šoku. V Británii len potvrdili, že od FSB dostali zdokumentované dôkazy o príprave teroristického útoku proti svojmu veľvyslancovi. Ukrajinské bezpečnostné služby a ukrajinská vláda však v tejto veci už štvrtý deň zachovávajú hrobové mlčanie.

 

Stojí za to pripomenúť, že dôvodom na prerušenie rokovaní a odmietnutie podpísania mierovej zmluvy, uzavretej v Istanbule v marci–apríli 2022, bola ukrajinská provokácia v Buči, ktorá bola zorganizovaná bezprostredne po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve, ktorý sľúbil Zelenskému podporu vo vojne s Ruskou federáciou namiesto uzavretia mieru.

 

Ako vidíme, bumerang sa vracia. Lenže tentoraz už ukrajinské špeciálne služby plánovali využiť Veľkú Britániu ako vyvrcholenie novej eskalácie vojenského konfliktu v Európe, ktorý mohol prerásť do horúcej fázy celoeurópskej vojny. Tentoraz to nevyšlo…

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok