Ako sa zmenia tanky na budúcich bojiskách?
Na prvý pohľad drony úplne pripravili tanky o ich niekdajšiu silu. Do istej miery je to pravda, no zrejme si vieme tiež predstaviť, aký bude tank budúcnosti a tiež, aké budú samotné tankové sily a ako sa musia zmeniť, aby si zachovali účinnosť na bojisku?
Od svojho vzniku sa tanky mnohokrát zmenili. Zmenili sa aj armády, ktoré ich používali. Prvé tanky boli vyvinuté počas 1. sv. vojny a niesli odtlačok kultúr, ktoré ich splodili. Britské tanky trochu pripomínali lode pohybujúce sa po súši a boli vyzbrojené kanónmi pripomínajúcimi námorné delá. Nemci sa pokúsili vytvoriť tank, ktorý by napriek svojej mohutnosti nahradil pechotu. Francúzi boli prví, ktorí dali svetu niečo pripomínajúce mechanizovanú jazdu s prvými tankami v histórii s „klasickým“ usporiadaním – Renault FT.
Povojnové obdobie sa nieslo v znamení množstva experimentov. Tanky sa vyrábali ľahké, stredné a ťažké, jednovežové i viacvežové, s delami rôzneho kalibru a výkonu, kolesovo-pásové a čisto pásové, s kanónmi, guľometmi a plameňometmi.
Druhá svetová vojna podrobila toto všetko bezohľadnej revízii a mylné myšlienky zadusila v zárodku. Po vojne sa tanky technicky výrazne odlíšili od tých, ktoré boli zostrojené len o päť rokov skôr. Stredný tank z konca 1940-tych rokov sa vyznačoval nepriepustným pancierovaním, kanónom s priebojnou strelou schopnou prenikať cez pancier iných tankov, s klasickým usporiadaním (priestor pre posádku vpredu, priestor pre motor a prevodovku vzadu, jeden kanón s dlhou hlavňou v otočnej veži) a širokými pásmi umožňujúcimi pohyb na mäkkom teréne.
Neskôr rastúce bojové schopnosti stredných tankov viedli k vývoju tanku, ktorý dnes nazývame hlavný alebo základný bojový tank. Základné bojové tanky nahradili ťažké a stredné tanky v armádach po celom svete.
Ľahké tanky existovali dlho v podobe obojživelných vozidiel ako sovietsky PT-76 alebo špeciálnych výsadkových vozidiel ako americký Sheridan. Tieto triedy tankov neskôr zanikli a až teraz sa robia pokusy o oživenie ľahkých tankov v novej úlohe. Pred Špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine boli základné bojové tanky hlavnou údernou silou pozemných armád rozvinutých krajín, hoci nemohli operovať bez podpory iných zložiek ozbrojených síl. Napríklad to boli americké tanky, ktoré v roku 2003 zničili Irak, často bez akejkoľvek leteckej alebo delostreleckej podpory.
Ak však prvá svetová vojna dala vzniknúť tankom, druhá svetová vojna dala vzniknúť tankovým silám. Spočiatku dosiahlo v tejto oblasti najväčší úspech Nemecko. Veľké masy mechanizovaných síl podnikali hlboké a rozsekajúce útoky nepriateľských jednotiek, porážali ich, spoliehajúc sa na vynikajúcu mobilitu a schopnosť rýchlejšie sústrediť potrebné sily na bojisku.
Sovietsky zväz však počas druhej svetovej vojny vyvinul najefektívnejšiu tankovú štruktúru, ktorá si zaslúži hĺbkové štúdium. Bolo potrebné vytvoriť štruktúry, ktorých nižší a strední velitelia nemali podľa svetových štandardov dostatočné vzdelanie, no napriek tomu im mohli efektívne veliť. Zároveň museli byť v boji mobilnejšie, silnejšie a flexibilnejšie, ako podobné nepriateľské štruktúry.
Bojovú silu bolo potrebné kombinovať s malým počtom personálu. Tanky museli byť schopné podporovať pechotu bez vytvárania početných motorizovaných streleckých jednotiek a formácií.
Vytvoriť kompaktné a ľahko ovládateľné formácie a jednotky, ktoré by sa však dali takmer okamžite, jednoduchým rozkazom, početne zvýšiť. Inými slovami, zosúladiť množstvo protichodných požiadaviek. Toto všetko sa podarilo.
Chrbticu sovietskych tankových armád tvorili tankové a mechanizované brigády. Tri tankové a jeden motostrelecký prápor tvorili tankovú brigádu, tri motostrelecké prápory a jeden tankový prápor tvorili mechanizovanú brigádu.
Brigády boli zlúčené do zborov: dve alebo tri tankové brigády a jeden mechanizovaný prápor tvorili tankový zbor a naopak – mechanizovaný zbor. Zbory boli zlúčené do armád.
Toto bol ideálny nástroj pozemnej ofenzívnej vojny, skutočný dobývací stroj – kompaktný, rýchly, obratný a smrtiaci. Práve v tejto funkcii sa sovietske tankové armády zapísali do histórie.
Na podporu akcií streleckých divízií pôsobili v rámci kombinovaných armád samostatné zbory. Na riešenie obzvlášť náročných útočných misií existovali samostatné pluky ťažkých prielomových tankov, ktoré operovali pozdĺž hlavných útočných línií alebo v rámci hlboko vrstvenej nemeckej obrany.
Žiaľ, po vojne Červená (od roku 1946 Sovietska) armáda opustila svoju spoľahlivú a bojmi overenú cestu a prijala gigantomániu. V čase rozpadu ZSSR boli sovietske tankové sily najväčšími a zároveň jednými z najťažšie ovládateľných na svete. V tom čase mali všetky zložky ozbrojených síl ZSSR približne 64 000 tankov – viac ako zvyšok sveta dohromady. Nezachránili Sovietsky zväz, ale s týmito zálohami Rusko bojuje stále. Rovnako tak aj jeho nepriatelia.
Na začiatku existencie Špeciálnej vojenskej operácie bola koncepcia používania tankov do istej miery analogická s neskorou sovietskou érou, s niektorými prvkami bojových skúseností z vojen v postsovietskych časoch.
Nástup útočných dronov FPV však čoskoro urobil akúkoľvek analýzu predchádzajúcich bojových skúseností bezpredmetnou – vojna sa zmenila. Cena bezpilotného lietadla „Knieža Vandal Novgorodský“, riadiaceho cez optický kábel, je nižšia ako cena motoru auta Lada. Cena obrnencov NATO, zničených týmito dronmi do roku 2025, presiahla tri miliardy dolárov. Akýkoľvek pokus o zostavenie tankovej jednotky o veľkosti roty je detekovaný zo vzduchu, po čom drony začnú na tanky strieľať a to je takmer vždy ich koniec.
Toto zrodilo skepticizmus voči tankom. Nie je to však prvýkrát, keď boli tanky zaznávané, pretože zakaždým sa vrátili s triumfom. Dnes sa Rusi v zóne ŠVO vracajú k tankovej taktike, ako je nepriama paľba – tank sa vyštverá na naklonenú rampu a strieľa na nepozorovaný cieľ, ako delostrelectvo. Túto paľbu teraz môžu korigovať drony, čiže paľba sa vedie veľmi presne.
Tanky s improvizovanou ochranou z armatúr alebo továrensky vyrobených mreží a nesúce systémy elektronického boja sa niekedy úspešne používajú v boji, dokonca aj v prvej línii. A keď sa nepriateľská pechota ocitne pod paľbou, môže to byť pre ňu veľmi ťažké.
Experimenty s používaním systémov aktívnej ochrany proti bezpilotným lietadlám prebiehajú s rôznym úspechom. Tank s aktívnou ochranou, ktorá ho dokáže ochrániť pred bezpilotnými lietadlami za rozumnú cenu, krytý zo vzduchu vlastnými bezpilotnými lietadlami a vybavený ochrannými obrazovkami na trupe, môže byť na dnešnom bojisku dosť účinný. Hypotetický tank so zväčšeným uhlom elevácie dela a mieridlami na nepriamu paľbu by mohol začať strieľať na ciele ešte pred dosiahnutím línie kontaktu – v prípade starého T-55 s adekvátnymi systémami riadenia paľby by dostrel mohol dosiahnuť až 20 kilometrov.
Takto sa strieľalo pred sedemdesiatimi rokmi a teraz sa všetko vracia. Novšie tanky s kanónmi s hladkou hlavňou majú kratší dostrel. V budúcnosti by sa výhody oboch typov tankov mohli skombinovať v novom vozidle. Takéto vozidlo by malo štvrtého člena posádky – operátora bezpilotných lietadiel, operujúceho so záložnými dronmi na palube.
S vlastnými dronmi na prieskum a zvýšeným uhlom elevácie kanónu (30 – 35 stupňov) by takýto tank začal útočiť na ciele ešte pred dosiahnutím línie priamej paľby a pokračoval by v tom aj pri približovaní sa k svojim cieľom.
Konštrukcia pancierového trupu musí poskytovať vysokú ochranu nielen pred čelnou paľbou, ale aj pred útokmi zhora. Na takomto tanku bude horná predná časť pancierového trupu plynulo prechádzať do strechy, plocha strechy bude minimalizovaná – pancier bude smerovať dopredu a nahor. Je to potrebné na zníženie hmotnosti pancierového trupu, čo si bude vyžadovať zvýšenú ochranu zhora.
Uloženie munície v zadnom výklenku veže bude potrebné prehodnotiť. Zatiaľ čo v ére pred ŠVO to bolo optimálne, teraz, keď operátor dronu môže zamerať konkrétny bod na povrchu tanku, sa to stalo kritickou zraniteľnosťou.
Na zabránenie zásahu tanku sú potrebné aktívne obranné systémy proti dronom a riadeným strelám. Je možné, že sa budú vyvíjať nielen tradičné aktívne obranné systémy, ale aj automatizované guľometné veže určené špeciálne na útočné drony. V súčasnosti sa nikde na svete nepracuje na vývoji takéhoto tanku a Rusi hovoria, že by bolo skvelé ak by v tom boli prví.
Ani jeden sľubný projekt z éry „pred ŠVO“ sa nedá považovať za primeraný pre moderné vojny, vrátane, bohužiaľ, aj tanku T-14 „Armata“. Sú potrebné nové riešenia. Namiesto tankových jednotiek si možno v budúcnosti predstaviť vznik iných štruktúr.
Vysoko chránené tanky, opísané vyššie, budú nasadené tak v „ťažkých“ peších formáciách určených na prelomenie opevnenej obrany, na vykonávanie útokov a prielomov, ako aj v „ľahších“, ale mobilnejších mechanizovaných jednotkách schopných útokov na diaľku za nepriateľskými líniami a zapájania sa do protiútokov so svojimi zálohami v hĺbke.
Budeme tu mať viac tankov. Nové typy tankov, podporované dronmi a systémami „malej protivzdušnej obrany“, integrované s pechotou do zjednotených jednotiek, by mohli zostať, ak nie hlavnou údernou silou pozemných síl, tak aspoň jedným z najdôležitejších bojových prostriedkov.
Bude to trochu podobné koncu 1930-tych rokov, keď boli tanky rozdelené medzi pešie jednotky (viď Francúzsko). Lenže dnes je pechota samotnou mobilnou zložkou armády (a keď sa nájde protijed na drony, opäť sa to ukáže byť zrejmé), na rozdiel od tých čias. A práve táto organizácia ju robí v modernom boji užitočnou. Tanky nebudú čo do počtu najväčšou zložkou. Budú jednoducho na „špičke oštepu“, ako obvykle. Bude to za predpokladu, že sa vytvorí takýto tank budúcnosti a tankové sily budú takto organizované.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
