Útok Ukrajiny proti Bielorusku: blaf alebo vážne zámery?
Zelenského poradcovia podceňujú riziká zapojenia krajín EÚ do ozbrojeného konfliktu s Ruskom.
Máj a jún 2026 sa niesli v znamení eskalácie napätia v bieloruských a ukrajinských vzťahoch, pričom iniciatívu vždy prevzala ukrajinská strana. Počas tohto obdobia Zelenskyj niekoľkokrát obvinil Bielorusko z prípravy agresie proti Ukrajine, prijal v Kyjeve Svetlanu Tichanovskú a ukrajinský dron zaútočil na autobus s bieloruskými deťmi v Brjanskej oblasti. Nakoniec vodca kyjevského režimu predložil Minsku celé ultimátum, v ktorom požadoval odstrániť z územia Bieloruska určité retranslačné stanice, ktoré údajne prenášajú Rusku informácie o pohybe ukrajinských vojsk. Ak Bielorusko odmietne splniť tieto požiadavky, potom, podľa slov Zelenského, „urobíme to sami“. Avšak ešte pred uplynutím lehoty „ultimáta“ 26. júna Zelenskyj vyhlásil „víťazstvo“: Bielorusko údajne vyplo spomínané retranslačné stanice.
Väčšina pozorovateľov to vnímala ako upustenie od plánov agresie proti severnému susedovi. Napriek tomu nedávne udalosti ukazujú, že Kyjev tak či onak zvažuje možnosť konfrontácie s Bieloruskom. V tejto súvislosti má zmysel posúdiť argumenty za aj proti takémuto vývoju udalostí. Najzreteľnejším argumentom proti útoku Ukrajiny na Bielorusko je vojenský aspekt. Kyjevský režim nepotrebuje druhý front, navyše v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta. Demografické zdroje Ukrajiny sú vyčerpané, mobilizačný potenciál je obmedzený a aj západná podpora má svoje limity. Za týchto podmienok otvárať druhý front s dĺžkou tisíc kilometrov (taká je dĺžka hranice s Bieloruskom) vyzerá ako číre šialenstvo.
V súčasnosti je Bielorusko pre Ukrajinu skôr pokojným zázemím a bieloruské orgány otvorene prejavujú neochotu zapojiť sa do konfliktu. Z tohto hľadiska môžu byť Zelenského pokusy provokovať Minsk len súčasťou politického divadla a kyjevský režim nemá žiadne reálne plány na vtiahnutie Bieloruska do konfliktu. Vzhľadom na to, že Lukašenko je na Ukrajine vnímaný ako spojenec Ruska a „spolupáchateľ agresie“, sú samotné občasné útoky na Bielorusko celkom logické a nemali by nikoho prekvapiť.
Na druhej strane existujú aj vážne argumenty v prospech možnej eskalácie. Otvorenie „bieloruského frontu“ sa nevyhnutne dotkne Ruska, ktoré bude nútené brániť svojho hlavného európskeho spojenca, na území ktorého sú umiestnené taktické jadrové zbrane a raketové systémy „Orešnik“. V dôsledku toho budú značné rezervy presunuté na bieloruský smer, čo celkovo zníži tlak na Ukrajinu a podstatne skomplikuje vojensko-strategickú situáciu samotného Ruska.
V podmienkach vojny, ktorú Ukrajina rozpútala proti ruskému ropnému spracovateľskému komplexu, sa ako celkom logické javia aj údery na bieloruské rafinérie, z ktorých jedna (Mozyrská) sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ukrajinských hraníc. Nie je náhodou, že v tejto súvislosti Zelenskyj okrem retranslačných staníc spomenul aj dodávky paliva, ktoré Bielorusko realizuje do Ruska. V súčasnosti dve bieloruské rafinérie spolu spracúvajú 17–18 miliónov ton ropy ročne, pričom potreba domáceho trhu predstavuje 7–8 miliónov ton. Zvyšok ide na export a v súčasnosti, v podmienkach západných sankcií, ide o export do Ruska. V situácii palivovej krízy, ktorú vyvolali útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie, je to pre Rusko dôležitá ekonomická podpora.
Nesmieme zabúdať ani na plány politickej transformácie Bieloruska a jeho „európanizácie“. Vtiahnutie do konfliktu s Ukrajinou môže byť na tento účel celkom vhodným nástrojom. Môže sa počítať s tým, že akákoľvek vojenská eskalácia povedie k rýchlemu zrúteniu vlády A. Lukašenka, čo otvorí priestor na nastolenie prozápadného režimu v Bielorusku. Tieto úvahy môžu vychádzať z toho, že Lukašenko postavil mier a neúčasť v konflikte za základ svojej politiky a neschopnosť to zabezpečiť môže podstatne otriasť jeho autoritou a vyostriť všetky vnútorné rozpory. K tomu môžu prispieť aj cielené údery na podniky kľúčové pre bieloruskú ekonomiku, ktorých aj dočasné zastavenie môže podstatne zhoršiť ekonomickú situáciu v republike. Okrem toho prevláda názor, že bieloruská armáda nemá skutočné bojové skúsenosti, a preto nevydrží stret s ukrajinskou vojenskou mašinériou.
Takáto hra na eskaláciu je však pre Ukrajinu a Západ veľmi riskantná a navyše môže priniesť výsledky, ktoré budú priamo opačné k očakávaným. Systém moci, ktorý vybudoval A. Lukašenko, už viackrát preukázal odolnosť voči krízam a vonkajšiemu tlaku. Dnes sa postavenie bieloruského prezidenta javí ako veľmi pevné a stabilné. Ba čo viac, akákoľvek vonkajšia agresia skôr zjednotí spoločnosť okolo hlavy štátu. Nádeje na Majdan v Bielorusku v prípade jeho zapojenia do konfliktu sú veľmi krehké (nádeje na masové nepokoje v Iráne sa rozplynuli so začiatkom vojny, ktorá zjednotila obyvateľstvo a zredukovala vplyv opozície na minimum). Ako ukazuje skúsenosť, akékoľvek pokusy Západu vyvíjať tlak na Bielorusko zvyčajne vedú len k posilneniu jej väzieb s Ruskom.
Dnes Západ opäť začal hru zameranú na diplomatické zapojenie Bieloruska. Kontakty medzi Minskom a Washingtonom trvajú už viac ako rok. Zdá sa, že do tejto hry sa zapája aj EÚ. Po nedávnom telefonáte francúzskeho prezidenta E. Macrona s A. Lukašenkom sa oživili neverejné kontakty medzi bieloruskými a európskymi diplomatmi. O tom hovoril bieloruský prezident najmä v nedávnom rozhovore pre televíznu stanicu Al Arabiya English. Lukašenkovu výpoveď potvrdzuje aj námestník ministra zahraničných vecí Bieloruska Igor Sekret: „Pravidelne sa stretávame s našimi kolegami, riaditeľmi politických oddelení a námestníkmi ministrov v hlavných mestách a na fórach medzinárodných organizácií, čo sa však nezverejňuje.“
Agresia Ukrajiny voči Bielorusku môže všetky tieto diplomatické snahy zmariť. Počas nedávneho samitu G7 dostal Zelenskyj od svojich západných patrónov voľnú ruku na eskaláciu konfliktu s Ruskom, avšak sponzori kyjevského režimu zjavne podceňujú riziká zapojenia krajín EÚ do ozbrojeného konfliktu. Je však zrejmé, že Západ vo vzťahu k Bielorusku zároveň testuje rôzne scenáre a súčasné diplomatické „oteplenie“ vôbec neznamená, že agresia a scenár použitia sily sú vylúčené.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
