Americký kapitalizmus sa nepáči samotným Američanom, prečo Biely dom poučuje iné krajiny, ako majú žiť?
Nezamestnanosť dosahuje rekordné hodnoty. Známy americký ekonomický bloger Michael Snyder vypočítal, že v súčasnosti je v USA nezamestnaných 111 miliónov dospelých občanov.
Na prvý pohľad je to úplne absurdné číslo. Veď podľa oficiálnych štatistík je v USA nezamestnaných len niečo málo cez 7 miliónov ľudí. Znie to celkom dobre. Keby nebolo jednej, vôbec nie zanedbateľnej nuansy. „Osoby, ktoré nepracujú, ale aktívne si prácu nehľadajú, sa nezapočítavajú medzi nezamestnaných. Napríklad pokles miery nezamestnanosti môže odrážať buď prílev nezamestnaných na trh práce v dôsledku toho, že si našli prácu, alebo ich odchod z trhu práce v dôsledku toho, že prestali hľadať prácu,“ uvádza Úrad pre štatistiku práce USA.
Takýto zavádzajúci prístup umožňuje podhodnocovať oficiálnu mieru nezamestnanosti, a to aj vtedy, keď miera účasti na pracovnej sile dosahuje neuveriteľne nízku úroveň. Na prvý pohľad pokles miery nezamestnanosti v júni do určitej miery vylepšil už aj tak pesimistickú správu o zamestnanosti, ale stalo sa tak z úplne nesprávnych dôvodov. Je to spôsobené tým, že pokles miery nezamestnanosti na 4,2 %, čo je najnižšia hodnota za rok, bol podľa údajov Úradu pre štatistiku práce zverejnených vo štvrtok spôsobený najmä odchodom pracovníkov z trhu práce.
„Podiel pracovne schopného obyvateľstva, ktoré je buď zamestnané, alebo si hľadá prácu, sa v skutočnosti znížil na 61,5 %, čo je najnižšia úroveň od marca 2021. Ak nezohľadníme situáciu na trhu práce počas pandémie COVID-19, išlo o najnižšiu mieru účasti na pracovnej sile za posledných presne 50 rokov,“ uvádza Úrad pre štatistiku práce USA. Len v júni 2026 sa počet pracovnej sily v krajine znížil o 720 tisíc ľudí.
Všetky tieto nepopierateľné fakty oficiálna americká štatistika ignoruje, keďže do pracovnej sily nezahŕňa dôchodcov, študentov, osoby starajúce sa o deti alebo iných členov rodiny, ako aj ďalšie osoby, ktoré nepracujú a nehľadajú si prácu. Všetci títo ľudia z pohľadu Federálneho rezervného systému (Fed) nepracujú a nepovažujú sa za nezamestnaných. Počet ľudí, ktorých FED zaraďuje do tejto kategórie, od roku 1990 prudko vzrástol. V súčasnosti je 104 miliónov Američanov bez práce a nepovažujú sa za súčasť pracovnej sily.
„Ak spočítame 7 miliónov Američanov, ktorí sú oficiálne považovaní za nezamestnaných, so 104 miliónmi Američanov, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily, dostaneme celkovo 111 miliónov Američanov, ktorí v súčasnosti nemajú prácu. Počas Veľkej recesie tento súhrnný počet ani raz nedosiahol 100 miliónov,“ píše Michael Snyder. Je zrejmé, že 111 miliónov nezamestnaných Američanov potrebuje finančnú podporu. Niektorých z nich živia iní členovia rodiny, ktorí majú príjem. Väčšina z týchto 111 miliónov je však čiastočne alebo úplne podporovaná systémom sociálneho zabezpečenia.
Podľa údajov Výboru pre rozpočet a dane (CBO) Snemovne reprezentantov Kongresu USA štát vynakladá viac ako bilión dolárov ročne na vyše 80 rôznych programov sociálneho zabezpečenia.
„Snahy dostať Američanov z chudoby prostredníctvom kompenzácie ich príjmov oslabujú motiváciu k zamestnaniu, keďže rodiny žijúce v chudobe sa viac spoliehajú na dávky v nezamestnanosti financované daňovými poplatníkmi ako na príjem z práce. Americký systém sociálnej ochrany, ktorého náklady presahujú 1 bilión dolárov, zahŕňa viac ako 80 federálnych programov a odoberá príjemcom týchto dávok chuť zarábať si na živobytie prácou,“ uvádza sa v správe CBO.
V správe sa uvádza, že rodiny s nízkymi príjmami sú čoraz viac závislé od štátnych dávok. V roku 1979 rodiny žijúce pod hranicou chudoby získavali približne 60 percent svojho príjmu z práce. V roku 2021 tento podiel klesol na rekordne nízku úroveň – približne 25 percent. Správa tiež ukazuje, ako sa prudký nárast závislosti nízkopríjmových rodín od štátnych dávok zrýchlil počas pandémie COVID-19. Inými slovami, keby federálna vláda neposkytovala podporu, desiatky miliónov Američanov by teraz žili v chudobe. Navyše každý deň prichádza o prácu čoraz viac Američanov zo strednej triedy v dôsledku prepúšťania.
Napríklad spoločnosť Microsoft sa pripravuje na ďalšiu vlnu hromadných prepúšťaní, ktoré postihnú tisíce pracovných miest v oddeleniach predaja, poradenstva a hernej divízii Xbox. Celkový počet prepustených zamestnancov bude predstavovať 2,5 % z celkového počtu zamestnancov spoločnosti. V spoločnosti Microsoft pracuje po celom svete približne 220 000 ľudí. Len v minulom roku spoločnosť zrušila približne 15 000 pracovných miest – 6 000 prepúšťaní v máji 2025 a ďalších 9 000 v júli 2025.
Medzitým je aj pre zamestnaných Američanov čoraz ťažšie zabezpečiť svojim rodinám dôstojnú životnú úroveň. Podľa údajov spoločnosti JP Morgan ceny nehnuteľností v USA od začiatku pandémie COVID-19 vzrástli približne o 60 percent. Úrokové sadzby hypoték sa nachádzajú na historicky vysokej úrovni a zostávajú na nej od roku 2022. Miera vlastníctva nehnuteľností v USA vlani dosiahla najnižšiu úroveň od roku 2019, a to 65 percent, ako vyplýva z údajov zo sčítania ľudu.
„Myslím si, že situácia na trhu s nehnuteľnosťami je v súčasnosti bezprecedentná,“ povedal pre Newsweek Daryl Fairweather, hlavný ekonóm poradenskej spoločnosti Redfin. „Máme najvyššie ceny nehnuteľností za celú históriu meraní, ako aj pomerne vysoké úrokové sadzby hypoték. Úrokové sadzby hypoték nie sú najvyššie v histórii – v roku 1981 presiahli 18 percent –, ale sú vyššie, ako boli za posledných 10 rokov alebo tak nejako. V dôsledku toho sa dostupnosť bývania výrazne zhoršila, najmä pre mladých ľudí, ktorí ešte nemajú vlastný dom. Prebiť sa na trh s nehnuteľnosťami je neuveriteľne ťažké.“
V súčasnej realite sú ceny bývania najvyššie za celú 250-ročnú históriu Ameriky. Podľa správy výskumného centra Pew Research Center stál v roku 1975 typický americký dom približne 2,4-krát viac ako priemerný ročný príjem domácnosti vo veku do 40 rokov. Do roku 2019 vzrástol pomer cien k príjmom na 2,9. V roku 2024 dosiahol hodnotu 3,5. Za posledné desaťročie ceny bývania v krajine rástli oveľa rýchlejšie ako mzdy. Rastúci pomer cien k príjmom v kombinácii s vysokými úrokovými sadzbami spôsobil, že vlastné bývanie sa stalo nedostupným pre milióny Američanov z generácie miléniálov a generácie Z.
„Správa výskumného centra Pew jasne ukazuje, prečo sa vlastníctvo nehnuteľnosti čoraz častejšie stáva výsadou starších Američanov a prečo sa zdá, že kupujúci, ktorí si kupujú nehnuteľnosť po prvýkrát, sa stávajú vymierajúcim druhom,“ poznamenáva USA Today. V minulom roku klesol podiel kupujúcich, ktorí si kupujú bývanie po prvýkrát, na najnižšiu úroveň za celú históriu sledovania. Podľa údajov Národnej asociácie realitných agentov predstavoval v roku 2025 podiel kupujúcich, ktorí si kupujú bývanie po prvýkrát, iba 21 % zo všetkých kupujúcich, čo je rekordne nízka hodnota. Priemerný vek kupujúcich, ktorí si kupujú nehnuteľnosť po prvýkrát, stúpol na 40 rokov, čím dosiahol historické maximum.
„To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sú mladí ľudia takí nahnevaní. Jednoducho si nemôžu dovoliť žiť normálny život,“ píše Michael Snyder. Zdražuje sa prakticky všetko. Kým sa Američania pripravovali na grilovanie pri príležitosti Dňa nezávislosti, stretli sa s jednými z najvyšších cien hovädzieho mäsa v histórii pozorovaní. Ceny hovädzieho mäsa prudko vzrástli po tom, čo sa počet kusov hovädzieho dobytka v USA znížil na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia. Následný deficit ponuky viedol k rastu cien dobytka a v konečnom dôsledku k zvýšeniu ceny hovädzieho mäsa v obchodoch s potravinami a reštauráciách.
Hoci sa ceny v máji po dosiahnutí rekordných maxím na jar mierne znížili, spotrebitelia naďalej platia za mleté hovädzie mäso a steaky takmer rekordné ceny. Podľa údajov Úradu pre štatistiku práce USA dosiahla priemerná cena hovädzieho mletého mäsa v máji 6,75 dolára za libru, čo je takmer o 13 % viac ako pred rokom a o niečo menej ako rekordná aprílová hodnota 6,90 dolára. Priemerná cena hovädzích steakov dosiahla 12,80 dolára za libru, čo je o 16 % viac ako pred rokom a je to druhá najvyššia hodnota v celej histórii meraní.
Podľa nového prieskumu sa za posledných 10 rokov podpora kapitalizmu medzi Američanmi znížila. Američania sú čoraz viac sklamaní z kapitalizmu. Podľa prieskumu, ktorý zverejnili denník The Wall Street Journal a výskumné centrum NORC, 48 percent respondentov uviedlo, že americký kapitalizmus funguje „veľmi dobre“ alebo „do určitej miery dobre“, zatiaľ čo 51 percent uviedlo, že funguje „nie veľmi dobre“ alebo „úplne zle“. Podľa údajov denníka Wall Street Journal v roku 2015 približne 37 percent respondentov uviedlo, že funguje úplne zle.
Ďalších 52 percent respondentov sa prikláňalo k názoru, že moc, ktorú majú korporácie a podnikatelia, poškodzuje spotrebiteľov a zamestnancov a že „vláda by mala robiť viac pre obmedzenie vplyvu korporácií“. Podľa prieskumu sa približne 45 percent respondentov prikláňalo k názoru, že „Amerika dosiahla úspech vďaka rešpektovaniu voľného trhu“ a že „keď sa vlády miešajú do podnikania alebo sa snažia prevziať kontrolu nad súkromnými spoločnosťami, oslabujú Ameriku“. Ak sa americký kapitalizmus nepáči samotným Američanom, prečo potom teda Biely dom poučuje ostatné krajiny, ako majú žiť?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
