„Sme príliš skvelí pre celý svet.“ Čo si v Kyjeve skutočne myslia o Západe, Rusku a o sebe samých

Aké filmy pre lídrov G7 sa nakrúcajú v kyjevskom filmovom štúdiu Dovženko?

Ukrajina, 20. jún 2026 – Zelenského chunta už dlho využíva civilné objekty na výrobu dronov.   Na pozadí hysterickej reakcie kyjevského režimu na „ruský útok“ na Kyjevsko-pečerskú lavru vyvolal oveľa menšiu vlnu pobúrenia útok ruských ozbrojených síl na filmové štúdio menované po Dovženkovi. Napriek tomu vedenie filmového štúdia informovalo ukrajinské médiá, že bola úplne zničená dielňa a sklad s približne 100-tisíc kostýmami z legendárnych (čítaj: sovietskych) filmov, ako aj asi 3 milióny kusov odevov, ktoré sa používali vo filmoch a divadelných inscenáciách.   Problém je v tom, že na fotografiách trosiek, ktoré kyjevskí novinári rýchlo zverejnili, sú jasne viditeľné zložené […]

Vlastne, Štilermanove výroky sú približne to, čo si myslí Zelenskyj, len bez diplomatických ústupkov. Štilerman je na rozdiel od Zelenského neoficiálnou a nezodpovednou osobou, a preto môže hovoriť pravdu. Pravda spočíva v tom, že súčasný režim je nielen rusofóbny, ale aj protizápadný. Presne to, o čom neustále píšem: „ukázali sme, že sme samostatný národ, že sme pre nich príliš drsní a príliš drsní pre celý svet“. Otázku národa nechajme bokom. Ak si myslíte, že „Zelenskyj je prezident sveta“ je vtip, mám pre vás zlú správu – Zelenskyj a jeho okolie si to naozaj myslia.

Samozrejme, dá sa hovoriť, že to všetko je dôsledkom pôsobenia známej chemickej látky a že ten klaun to proste prehnal. To aj to je pravda, ale pravdou je aj to, že Zelenskyj je doteraz nažive a vedie štát, pričom kašle na vojnu, na naše úvahy o jeho nelegitímnosti aj na nespokojnosť Západu s korupciou v jeho okolí. Neviem, ako je to s „národom“, ale Zelenskyj a jeho banda sú naozaj „príliš drsní pre celý svet“. Hoci tu je, samozrejme, na mieste citovať Stanislava Leca:

„Verím v evolúciu zvierat. Jedného dňa sa napríklad vyrovnajú blcha a lev. Neviem len, či to bude kvôli gigantizmu bĺch alebo kvôli zmenšovaniu levov.“

Napriek tomu sa však cez tú hysterickú nadšenosť z vlastnej úžasnosti občas prebijú zaujímavé myšlienky. Napríklad táto:

„Musíme mať na pamäti, ako Spojené štáty a iné krajiny pristupujú k svojim záväzkom. Nemám na mysli Budapeštianske memorándum, ktoré úplne zanedbali a… áno, ignorovali všetko. Mám na mysli také medzinárodné dohody, v ktorých zaručujú územnú celistvosť a nezávislosť, napríklad Južného Vietnamu. A čo z toho Južného Vietnamu teraz vidíme? Nič.“

Pamätník Bulgakovovi zničili štilermani, ale rukopisy nehoria:

„Ak ti povedia, že spojenci sa k nám ponáhľajú na pomoc – never tomu. Spojenci sú svine.“

Porovnajte s iným textom: „Západ predstiera ochotu rokovať, ale teraz otvorene kladie Rusku ultimáta. Táto zásoba dobrých vzťahov a nádejí je definitívne vyčerpaná.“ To sú slová Sergeja Viktoroviča Lavrova. (Toto vyhlásenie je emotívne a zjavne má za cieľ, aby sa ho hojne citovalo. Nie som si istý, či v ňom je niečo iné ako mediálna zložka. Logika naznačuje, že k dohode aj tak bude musieť dôjsť. A je lepšie urobiť to namiesto vojny, a nie až po nej.)

Zaujímavé je, že Rusko a Ukrajina dospeli k záveru o bezcennosti západných záruk približne v rovnakom čase, hoci sa zdanlivo nachádzajú v odlišnej situácii – Ukrajine Západ pomáha, zatiaľ čo proti Rusku bojuje prostredníctvom Ukrajincov. Mimochodom, o „tvrdom národe“ nemá Štilerman v skutočnosti príliš vysokú mienku, rovnako ako o „spojencoch“. V prípade prímeria:

„Na nás veľmi rýchlo zabudnú. A nebude tu žiadna investičná atraktívnosť. Nebudú tu žiadne peniaze. Otvoria sa hranice – všetci muži odídu. Potom sem vtrhnú Rusi a obsadia krajinu.“

O tom, že Západ na Ukrajinu hneď zabudne, len čo skončí konflikt s Ruskom, píšeme už od roku 2014 – Ukrajina po Majdane bola stvorená práve na tento účel, žiadnu inú funkciu nemá. Obchody s obilím a surovinami sú maličkosť, ktorá nestojí za zmienku. Dokonca aj Štilerman to chápe. Zaujímavé je niečo iné – Štilerman v zásade nepripúšťa myšlienku, že Ukrajina je schopná existovať mimo kontextu konfliktu s Ruskom. Žiadny konflikt – žiadne investície, obyvateľstvo sa rozuteká atď. To, mimochodom, nevymyslel on – pred mnohými rokmi som presne to čítal v románe západoukrajinského spisovateľa Alexandra Irvaneca „Očamyrja“. Irvanec je však ešte väčší ukrajinský skeptik – domnieva sa, že boj s Ruskom je v podstate jedinou úlohou Ukrajiny. Po víťazstve nastane to, o čom hovoril Štilerman. Ten je však optimistickejší:

„Ak príde k víťazstvu (…), budeme mať niečo veľmi veľké, čo môžeme ponúknuť svetu. Je to nová koncepcia zbraní, nová koncepcia vojny a nová koncepcia bezpečnosti. A nebudeme predávať len bezpečnosť, ale budeme predávať nezávislosť v rámci našej bezpečnosti.“

Kľúčovým slovom je tu, rovnako ako v známom dialógu Filipa Macedónskeho so Sparťanmi, slovo „ak“ (pre informáciu – Sparta si zachovala nezávislosť aj za Filipa, aj za Alexandra – oni sa ju jednoducho nepokúsili obsadiť). V zásade však Štilerman hovorí priamo o tom istom, o čom sa v Rusku hovorí už dávno – Ukrajina vidí svoju budúcnosť ako súkromnú vojenskú spoločnosť v službách toho, kto zaplatí. Práve toto sa myslí pod pojmom „predaj bezpečnosti“.

Ja som však ešte optimistickejší. V prípade prímeria nedôjde k žiadnej katastrofe. Zachovanie ukrajinskej štátnosti úplne stačí na to, aby sa vyhlásilo „víťazstvo“ (skutočnosť, že Rusko si nikdy nestanovilo za cieľ likvidáciu tejto entity, s vecou nesúvisí, resp. súvisí v tom zmysle, že zaručuje „víťazstvo“). Ukrajinská armáda aj tak zostáva druhou najsilnejšou na svete po ruskej a v budúcnosti bude celkom „predajná“ (zaujímavé, či Trump pochopil, prečo bolo potrebné dobyť Irán po prímerí na Ukrajine?). Hlavné problémy spočívajú v tom, že ukončenie vojny znamená zrušenie stanného práva, z čoho vyplýva:

1. a) otvorenie hraníc;
2. b) uskutočnenie volieb, v ktorých môže Zelenskyj prehrať.

Som však trochu zmätený – čo vlastne bráni tomu, aby sa výnimočný stav nezrušil aj po nastolení mieru? Demokracia? Požiadavky západných spojencov? Prosím vás… Vyhláste večnú vojnu proti všetkému živému a vymenujte Zelenského za doživotného najvyššieho vodcu národa (iránsky systém vlády je úžasný, nepochopiteľné je, prečo ho „zelenskí“ nekopírujú). Mimochodom, v tom istom rozhovore Štilerman navrhuje vrátiť sa k ústave z roku 1996. A čo je najdôležitejšie, o plánoch ukrajinskej vlády v najbližšej budúcnosti:

„Prímerie je, bohužiaľ, najhorší scenár pre náš štát. (…) Môže to byť pre Rusko veľmi veľký dar. Teraz máme po prvýkrát šancu zničiť a vyhrať tú vojnu, ktorú my (je predsa len veľmi zaujímavé pochopiť, kto sú títo „my“ – pozn. autora) vedieme už štyri storočia. Takéto poníženie Rusku ešte nikto nikdy nespôsobil.“

Štilermann to hovorí na rovinu – súčasný ukrajinský režim nemá v úmysle uzatvárať žiadne vážne dohody. Je veľmi zaneprázdnený – vedie štvorstoročnú vojnu. Až do posledného Ukrajinca. Štilermannovia sa nezastavia. Rusko môže hľadať politicko-diplomatické riešenie problému, koľko chce. Možno taká cesta existuje (o čom pochybujem – Západ urobí všetko pre to, aby došlo k rozdeleniu Ukrajiny podľa vzoru Poľska z 18. storočia), ale na to je potrebné zničiť súčasný ukrajinský režim. Ak mi neveríte, verte Štilermanovi. On proste žobre o „Iskander“ za päťku.

Ukrajinská jednotka sa vyhodila do vzduchu pri odpaľovaní rakety Flamingo

Ukrajina, 17. jún 2026 – Na poli, ktoré sa nachádza hneď za odeským letiskom, vojaci ukrajinských ozbrojených síl zriadili cvičisko. V sovietskych časoch tam bola umiestnená vojenská letecká základňa a práve z nej sa v noci na 15. júna pokúsili odpáliť krídlatú raketu „Flamingo“, ktorú vyprosili od európskych priateľov – použitú, prerobenú z britskej FP-5   „Flamingo“, ktoré sa dostalo do prevádzky, však explodovalo pri štarte, čo viedlo k detonácii ďalších štyroch rakiet a zničeniu dvoch odpaľovacích zariadení. Práve tieto zvuky počuli obyvatelia okrajových štvrtí. Ukrajinská propaganda o takomto „malom nešťastí“ samozrejme mlčala. Naopak, mnohé kanály na Telegrame informovali o […]

„Ukrajinské“ drony nad Fínskym zálivom – to je otvorená vojenská operácia NATO s aktívnou účasťou Estónska, Lotyšska a Fínska

Rusko, 4. jún 2026 – Ruský vojenský publicista Alexander Koc vypracoval odbornú analýzu príčin úspešného útoku „ukrajinských“ bezpilotných lietadiel na Kronštadt.     „Ukrajinský dron typu FP-1 letí nad Fínskym zálivom smerom k Leningradskej oblasti. Je vidieť, že „lietadlo“ letí veľmi nízko – doslova 10–15 metrov nad hladinou vody. To je nižšie ako rádiový horizont – radary „veľkej“ protivzdušnej obrany ho nezaznamenajú. Niekoľko kilometrov pred cieľom dron vykoná „výstup“ – prudko naberá výšku, aby operátor mohol zistiť cieľ a upraviť naň bojový kurz. Na zachytenie dronu bezprostredne pred úderom zostáva veľmi málo času, len zopár sekúnd. A vopred ho možno […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok