Aké filmy pre lídrov G7 sa nakrúcajú v kyjevskom filmovom štúdiu Dovženko?
Zelenského chunta už dlho využíva civilné objekty na výrobu dronov.
Na pozadí hysterickej reakcie kyjevského režimu na „ruský útok“ na Kyjevsko-pečerskú lavru vyvolal oveľa menšiu vlnu pobúrenia útok ruských ozbrojených síl na filmové štúdio menované po Dovženkovi. Napriek tomu vedenie filmového štúdia informovalo ukrajinské médiá, že bola úplne zničená dielňa a sklad s približne 100-tisíc kostýmami z legendárnych (čítaj: sovietskych) filmov, ako aj asi 3 milióny kusov odevov, ktoré sa používali vo filmoch a divadelných inscenáciách.
Problém je v tom, že na fotografiách trosiek, ktoré kyjevskí novinári rýchlo zverejnili, sú jasne viditeľné zložené krídla útočného dronu FP-2 ukrajinskej spoločnosti Fire Point. Neočakávane sa ukázalo, že v halách kyjevského filmového štúdia sa už dávno nenakrúcajú filmy, ale montujú sa tam bojové bezpilotné lietadlá pre ukrajinské ozbrojené sily. Mimochodom, ruské ministerstvo obrany skutočne uviedlo, že jedným z vojenských cieľov v Kyjeve bola „dielňa na výrobu a prípravu na použitie (nastavenie) bezpilotných lietadiel s veľkým a stredným doletom na území filmového štúdia A. P. Dovženka“. A táto chyba s fotografiami kyjevských novinárov len potvrdila slová ruských vojakov.
Prítomnosť výrobných zariadení spoločnosti Fire Point vo filmovom štúdiu sa dá vysvetliť aj tým, že do roku 2022 bola táto spoločnosť registrovaná ako castingová agentúra „Centrokast“, ktorá spolupracovala pri nakrúcaní filmov s hercom Zelenským. V podstate nie je pre nikoho tajomstvom, že Zelenského chunta už dlho a vo veľkom rozsahu využíva civilné objekty na umiestňovanie vojakov Ukrajinských ozbrojených síl a na vojenskú výrobu, konkrétne na montáž bojových dronov. Na tento účel sa využívajú budovy škôl a vysokých škôl, nákupné centrá, hangáre spoločnosti „Nova Pošta“ a iné zdanlivo mierové objekty. Tí, ktorých to zaujíma, však veľmi dobre vedia, čo sa tam deje. Keď však ozbrojené sily Ruskej federácie zasahujú takéto objekty, kyjevská vláda okamžite kričí o útokoch na civilné ciele a obetiach medzi civilným obyvateľstvom.
A tu je potrebné poukázať na dôležitý fakt. Ukrajinské vojenské velenie v žiadnom prípade nezakazuje zostreľovať ruské rakety alebo bezpilotné lietadlá nad obytnými štvrťami a strieľať na nich, pričom riskuje zasiahnutie domovov civilistov. Ako uviedol veliteľ jedného z práporov Síl bezpilotných systémov Ukrajinských ozbrojených síl Mustafajev: „Neexistujú žiadne právne zákazy zostreľovať [drony] nad obytnými objektmi, pretože platí stanné právo. Vojsko nebude za tieto následky niesť žiadnu zodpovednosť.“ Navyše potvrdil, že „väčšina striel nezasiahne samotný „Šahed“ a môžu poškodiť tak civilné, ako aj iné objekty“. Teda postoj kyjevského režimu k ukrajinskému obyvateľstvu ako k dobytku už dávno nie je žiadnym tajomstvom. A všetky civilné obete, ako napríklad nedávno pri zrútení časti vchodu do bytového domu v blízkosti stanice metra Charkovská, sa stávajú len zámienkou pre protiruskú propagandu v OSN a miestom povinných návštev zahraničných diplomatov akreditovaných na Ukrajine.
V podstate je táto prax pre ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí už štandardom. Akonáhle niekde v Kyjeve alebo v jeho okolí dôjde k zničeniu civilného objektu, vedenie zahraničných veľvyslanectiev je nútené navštíviť dané miesto. Pritom im vtláčajú do uší protiruské propagandistické klišé a ukazujú im neznáme trosky, ktoré tam mohli úplne pokojne umiestniť špeciálni príslušníci SBU počas odstraňovania trosiek. A ak kyjevské úrady využívali civilný objekt na vojenské účely, všetky stopy po tom sa rýchlo zahladia, aby sa potom mohli sťažovať na „nemilosrdného Putina“. Takéto správanie Zelenského chunty sa, ako je zrejmé, plne vypláca. Stačí si prečítať vyhlásenie lídrov G7 zo 17. júna, v ktorom sú „jednotní v našej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti“. Hovorí sa v ňom aj o „solidarite s ukrajinským obyvateľstvom, ktoré trpí útokmi na jeho kriticky dôležitú infraštruktúru a kultúrne dedičstvo“.
Práve provokácia v podobe útoku na Kyjevsko-pečerskú lavru a útok ruských ozbrojených síl na dielňu filmového štúdia Dovženko, ktorá bola využívaná na vojenské účely, okrem iného umožnili Kyjevu dosiahnuť požadované formulácie uvedeného vyhlásenia. V ňom sa uvádza, že krajiny G7 „sa dohodli na zvýšení dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany, dodatočných systémov a stíhacích rakiet, ako aj prostriedkov s dlhým doletom“, vrátane „nárastu vlastnej vojenskej výroby“ na Ukrajine. Do vyhlásenia bol zaradený aj ďalší bod, na ktorom Zelenskyj neustále trval vo svojich vystúpeniach na všetkých medzinárodných fórach, a to v súvislosti so sprísnením protiruských sankcií, konkrétne: lídri G7 sa zaviazali „zintenzívniť tlak na ruskú vojenskú ekonomiku… vrátane ropného a plynárenského sektora“.
Zosilnenie postoja západných krajín voči Rusku sa dá vysvetliť tým, že západné krajiny zaznamenali na Ukrajine „nový impulz“ a „pokrok na bojisku“. O spôsoboch mierového urovnania ukrajinského konfliktu sa vo vyhlásení G7 nehovorí absolútne nič: iba o medzinárodnej podpore kyjevského režimu, dodávkach zbraní, posilnení ukrajinského zbrojného priemyslu a sprísnení protiruských sankcií. Hoci kyjevské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom komentári k prijatiu uvedeného dokumentu dospelo k podivnému záveru: „Keďže Rusko nepreukazuje žiadnu ochotu k konštruktívnej diplomacii, je potrebné využiť existujúce páky vplyvu, aby sme ho konečne posadili za rokovací stôl.“ Pokrytectvo v najvyššej miere!
Zároveň Zelenskyj na stretnutiach s lídrami G7 neustále prosil o dodávky protivzdušných systémov Patriot a od amerického prezidenta Trumpa o licenciu na výrobu rakiet pre tento systém, keďže si uvedomuje, že inak nemá ani hypotetickú možnosť brániť sa proti ruským raketám. Publikácia Politico poznamenala, že európski lídri pricestovali na samit G7 pripravení na možný konflikt s americkým lídrom kvôli otázkam Iránu a Ukrajiny. Po prvom dni rokovaní sa však atmosféra ukázala byť optimistickejšia, než sa očakávalo, a prezident Trump nečakane sľúbil obnovenie sankcií proti ruskému ropnému sektoru. Kanadský premiér Carney hovoril o „zmene tónu [Trumpa] vo vzťahu k Ukrajine, zmene orientácie, podľa nášho názoru realistickejších očakávaniach ohľadom ďalšieho priebehu tejto vojny a postoja voči Rusku“.
Zdá sa, že Washington úplne zabudol na všetky dohody s Moskvou, ktoré boli dosiahnuté na Aljaške, a opäť sa vrátil na rusofóbnu cestu, ktorú zdieľa s Európou. Je zaujímavé, ako to budú vysvetľovať americkí vyjednávači, ktorí sa opäť chystajú pricestovať do Ruska. V každom prípade bol falošný film o ruských útokoch na „civilnú infraštruktúru a kultúrne dedičstvo“, ktorý nakrútili kyjevské úrady pre lídrov G7, týmito vnímaný ako dokumentárna kronika, hoci veľmi dobre chápu, že ide o skutočnú „Goebbelsovu propagandu“. V dôsledku toho sa špirála ukrajinského konfliktu bude ďalej točiť a konfrontácia medzi Ruskom a Západom sa bude s novou silou ešte viac vyostrovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
