.
Aktuality, Bezpečnosť,

„Veľká trojka“ nahnala strach globalistom. Čoho sa majú báť?

▶ ❚❚ ↻

Na tŕnistej ceste k multipolárnemu svetu.


 

Už samotné stretnutie Vladimíra Putina, Si Ťin-pchinga a Donalda Trumpa v rámci samitu APEC v čínskom Šen-čene a ochota hľadať kompromisné riešenia mierového spolunažívania v podmienkach konfliktu dlhodobých záujmov vystrašili zástancov horúcej a studenej vojny na Západe, ktorí sa zasadzujú za zachovanie neokoloniálneho svetového poriadku.

 

Nemenej veľké rozhorčenie globalistov a stúpencov vojny vyvolala Trumpova komunikácia s Putinom, ktorá bola navonok zdvorilá a v ktorej ho nazval „priateľom“. Trump dokonca zopakoval mem, ktorý v marci 2023 zaznel z úst predsedu Si na záver návštevy v Moskve: „Teraz prebiehajú zmeny, aké tu neboli už 100 rokov.“ Následne čínsky líder povedal Putinovi:

„Keď sme spolu, poháňame tieto zmeny… Dávaj na seba pozor, drahý priateľ.“

 

Teraz sa aj Trump preslávil pamätnou frázou, akoby ju „skopíroval“ z nedávneho dialógu medzi Si a Putinom: „Naozaj tvoríme históriu a na nás leží osobitná zodpovednosť za udržanie otvoreného dialógu.“ U neokonzervatívcov na oboch stranách Atlantiku mohlo celkom oprávnene vzniknúť podozrenie, že 47. prezident USA poľavil a nechal sa vtiahnuť do dialógu s dvoma veľmocami, ktoré z mnohých dôvodov nemajú dôvod dôverovať štátu, ktorý za 250 rokov svojej existencie nebol vo vojnovom stave so svojimi susedmi na planéte len 20 rokov.

 

Panika na „Titanicu“

Známy rusofób a zároveň poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski vyjadril emocionálny šok svojich stúpencov z toho, čo videli v spravodajských reportážach zo Šen-čenu. Citát, ktorý ho sám usvedčuje:

„To, ako tento človek (máme na mysli prezidenta USA. – V. M.) objíma Putina a nazýva ho priateľom, vyvoláva u nás určité obavy… Lebo vzniká otázka: ku komu má bližšie – k Putinovi alebo k nášmu prezidentovi? A čo možno podnikne, ak to zájde do krajnosti? Ktorého priateľa si vyberie?“

 

Najviac znepokojení možnosťou dokonca aj situatívnej a podmienečnej dohody troch lídrov sú práve európski politici. Presnejšie povedané, tí z nich, ktorí sa zaviazali k nadradenému cieľu „poraziť“ Rusko a majú neochvejný zámer bojovať za to až do posledného Ukrajinca. Neprítomnosť akéhokoľvek zástupcu Európskej únie v Šen-čene – tejto aliancie, ktorá je svojou povahou čoraz viac vojenská a svojou rétorikou bojovná a ktorá si nárokuje určitú „strategickú autonómiu“ – poukázala na jej skutočnú geopolitickú váhu a miesto v hierarchii centier moci.

 

„Hlavnou obeťou je však Európa,“ konštatuje turecký denník Hürriyet. „Nikto sa o ňu už nezaujíma: politické a sociálne krízy, verejné protesty robia tento kontinent nezaujímavým pre veľmoci a Európa, rovnako ako pred 81 rokmi, zostáva mimo rokovacieho procesu. Lenže teraz už ani nie je jeho témou.“

Počas samitu APEC sa objavil článok doživotného člena Rockefellerovej Rady pre medzinárodné vzťahy (CFR) Andrewa Michta pre Atlantic Council, ktorý nám pripomína, s kým máme do činenia. Rusko, tvrdí pán Michta, zostáva nepriateľom Ameriky nie kvôli „nedorozumeniu alebo nesprávnym prioritám nejakej predchádzajúcej administratívy“, ale z geografických a strategických dôvodov. Inými slovami, Rusko je pre USA večným nepriateľom na veky vekov.

 

Rusofób z presvedčenia sa obáva, že Rusko „bude môcť nadobudnúť kontrolu nad Euráziou a dominovať v Európe, čím odoberie USA prístup ku globálnym zdrojom, obchodným trasám a regiónom, ktoré predstavujú oporné body národnej bezpečnosti“. Upresníme: Američan sa zasadzuje za „prístup ku globálnym zdrojom“, ktoré nepatria USA, rovnako ako za kontrolu nad medzinárodnými obchodnými trasami, ktoré tiež nie sú majetkom USA, a to najlepšie ilustruje neokoloniálny prístup a imperiálne myslenie pána Michta a jeho stúpencov.

 

Trojstranné rokovania a jadrová trojica

Za hlavnú tému trojstranného samitu bol vyhlásený osud jadrových zbraní. Záujem Moskvy o diskusiu na túto mimoriadne aktuálnu tému – ako to vnímame my – obmedzenie priestoru pre dobrovoľné či nedobrovoľné použitie jadrových zbraní Američanmi alebo Európanmi – je zrejmý. Predpokladajme, že ak by náhodou (aj keď je pravdepodobnosť malá) horúce hlavy v Trumpovom tíme pod vplyvom proizraelského lobingu rozhodli použiť proti Iránu jadrovú palicu, dôsledky pre celý región, ktorý leží v „mäkkom podbrušku“ Ruska, by boli katastrofálne.

 

Rovnako apokalyptické budú aj dôsledky útoku európskeho „NATO 3.0“ (podľa modelu Elbridgea Colbyho, námestníka ministra obrany USA). V takomto prípade bude Rusko možno musieť vyrovnávať prevahu agresora prichádzajúceho zo Západu v oblasti konvenčných zložiek ozbrojených síl a výzbroje pomocou svojej jadrovej trojice. Washington mal a naďalej má svoj vlastný zištný zámer: zmraziť proces modernizácie a kvantitatívneho rozširovania jadrového potenciálu Číny. Pomery jadrových hlavíc sú v súčasnosti nasledovné: Rusko – približne 5 400, USA – 5 000, Čína – okolo 620.

 

Je zrejmé, že Číňania na pozadí pravidelných vyhlásení washingtonských politikov a stratégov o nevyhnutnosti veľkej vojny s nimi, uvedomujúc si, že sa nachádzajú v režime „doháňania“ svojich ozbrojených síl, nikdy s takýmto zmrazením nesúhlasia. Nie je náhodou, že predseda ČĽR v Šen-čene predniesol trojčlennú formulu na vyriešenie tohto problému. Jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nemala by sa rozpútať. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabránenie jadrovej vojne a dodržiavať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT). Jadrové zbrane musia byť úplne zakázané a zničené.

 

Aj keby sa postoj Pekingu zmiernil, čo je však pochybné, v tomto kontexte by bolo na mieste, aby Moskva trvala na tom, aby sa do celkového hodnotenia zahrnuli jadrové kapacity Francúzska a Veľkej Británie, hoci v Paríži a Londýne tvrdohlavo predstierajú, že sa ich to netýka. Vzhľadom na zásadnú nezlučiteľnosť východiskových pozícií sa dalo vopred očakávať, že formulácie o pripravenosti troch strán zaoberať sa touto problematikou v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti budú veľmi neurčité. A tak sa aj stalo. V štvrtom bode deklarácie sa uvádza: „Tri krajiny budú viesť dialóg o znižovaní jadrových rizík a predchádzaní šíreniu jadrových zbraní.“

 

Väčšie porozumenie by podľa môjho názoru mohol vyvolať návrh zaviesť kontrolu nad využívaním umelej inteligencie (AI) vo vojenskej sfére, k čomu podnietil šokujúci prípad zabitia 160 dievčat v základnej škole v meste Minabe na juhu Iránu počas agresie Izraela a USA, keď rozhodnutie o útoku prijali Američania na základe odporúčania umelej inteligencie zabudovanej do systémov Maven Smart Systems (MSS) spoločnosti Palantir.

 

Potom, čo práve Spojené štáty roztrhali a hodili do koša kľúčové dokumenty o obmedzení zbrojného preteku a udržiavaní rovnováhy síl, ktoré boli vyvrcholením náročných rokovacích maratónov, prezident Trump sa zdanlivo úprimne snažil vytvoriť nové ochranné mechanizmy, ktoré by zabránili nekontrolovateľnému prerastaniu regionálnych a lokálnych konfliktov do celosvetovej masakry s jadrovými podtónmi. Rád by som tomu veril.

 

Na jednej schôdzke sa nedá dohodnúť

Na vytvorenie aspoň obrysov budúceho svetového poriadku, po čom bude možné dohodnúť sa na ich konkrétnom obsahu, je potrebný čas. Trhlinu v skale je možné a potrebné prekonať jedným, ale v žiadnom prípade nie niekoľkými skokmi. V diplomacii je naopak potrebné postupovať krok za krokom (step by step), ako keby ste pri prechádzaní močiarom pomocou dlhej tyče najprv zisťovali hĺbku a potom si vykladali cestu z drevených klád.

 

Spomeňme si na históriu dohadovania sa o vymedzení sfér vplyvu, ako aj o pravidlách mierovej súťaže, čím sa postupne zaoberali vodcovia protinacistickej koalície v zložení Sovietskeho zväzu, USA a Britského impéria v priebehu a na konci druhej svetovej vojny. Bolo potrebné usporiadať tri kľúčové konferencie: v Teheráne (od 28. novembra do 1. decembra 1943), v Jalte (4.–11. februára 1945) a v Postupime (od 17. júla do 2. augusta 1945). Dohodnúť sa na všetkom naraz nebolo možné. Proces hľadania kompromisov bol veľmi náročný a predovšetkým postupný.

 

V Teheráne riešili Josif Stalin, Franklin Roosevelt a Winston Churchill predovšetkým operačno-taktické úlohy zamerané na porážku vtedajšieho spoločného nepriateľa. Hlavnou témou bolo otvorenie „druhého frontu“ prostredníctvom vylodenia anglosaských spojencov v severnej Francúzsku. Všeobecne však prerokovali budúci status takmer porazeného nacistického Nemecka, oslobodeného Poľska a Európy ako celku.

V Jalte vymedzili podmienené okupačné zóny a udelili právo veta stálym členom Bezpečnostnej rady vznikajúcej univerzálnej medzinárodnej organizácie s názvom OSN. Podľa takmer jednomyseľného názoru historikov práve na Kryme títo traja lídri v podstate spečatili rozdelenie Európy na sovietsku a západnú sféru vplyvu.

 

V máji roku 1945 sa Winston Churchill, premiér v tom čase ešte nerozpadnutej Britskej ríše, vyjadril v pamätnom priznaní: „…táto atmosféra zdanlivo (!) bezhraničného úspechu bola pre mňa tým najnešťastnejším obdobím. Chodil som medzi oslavujúcimi davmi alebo sedel za stolom, zdobeným blahoželaniami a požehnaniami zo všetkých častí veľkej aliancie, s ťažkým srdcom a utláčaný zlými predtuchami.“

 

V záverečnej fáze zmluvnej inštitucionalizácie novej rovnováhy síl v Európe a vo svete sa na konferencii v Postupime dospelo k náročnému, ale nevyhnutnému kompromisu v takých „otravných“, ako by to vyjadril Churchill, ako sú systém evidencie, kontroly a riadenia denacifikovaného Nemecka, vyplácanie reparácií a stanovenie nových štátnych hraníc. Bolo ťažké odolať pokušeniu porovnať stretnutie trojice Si, Trumpa a Putina s predobrazom neformálnej trojstrannej aliancie, akou sa v 40. rokoch minulého storočia javilo situatívne spojenectvo Stalina, Roosevelta a Churchilla. V skutočnosti je takáto historická paralela naivná a dokonca nebezpečná.

 

Jednopolárny svet ticho zanikol

Dnes majú Rusko, Čína a USA, ktoré stelesňujú tri odlišné civilizačné modely rozvoja a myslenia, svoje vlastné dlhodobé záujmy, ktoré sa buď nezhodujú, alebo sa zhodujú len čiastočne, čo môže viesť k uvedomeniu si, že je vhodné riadiť sa jednotnými pravidlami spolunažívania. „Strategické partnerstvo“, ktoré vyhlásili Rusko a Čína, je bezpochyby vzájomne výhodné. Opiera sa aj o paradigmu, ktorú už formuloval Machiavelli: múdry vládca si vyberá priateľov čo najbližšie a nepriateľov čo najďalej.

 

Čo však nezmenšuje cynický pragmatizmus susedov Ruska, ktorí sa nehanbia predávať technologicky vyspelé výrobky dvojakého určenia žoldnierskej armáde NATO, bojujúcej proti Rusku na ukrajinskom bojisku, a zároveň od neho nakupujú energetické suroviny so zľavou. Napriek tomu je to najlepšia forma vzájomných vzťahov v porovnaní s nevyhlásenou studenou vojnou medzi Amerikou a Čínou, ktorá má potenciál neoprávnene prerásť do priameho ozbrojeného konfliktu, aj keď sa tomu vo Washingtone aj v Pekingu snažia vyhnúť.

 

Hlavný záver denníka The Wall Street Journal (WSJ), ktorý je hlásnou trúbou nadnárodných podnikateľských kruhov, na základe výsledkov samitu v Šen-čene: prvé stretnutie troch lídrov za jedným stolom v histórii slúži ako „dôkaz obmedzenosti snáh západných krajín o izoláciu Ruska“ a, čo je najdôležitejšie, „je ďalším znakom konca jednopólového svetového poriadku, v ktorom dominovali Spojené štáty“. Na druhej strane americký časopis Responsible Statecraft, ktorý si nárokuje objektívnosť, vynáša nad samitom nasledujúci verdikt: „Rubikon bol prekročený“, čo znamená, že „Amerika sa zmieruje s myšlienkou multipolárneho sveta“.

 

Šen-čen – 26 nie je Teherán – 43 ani Jalta – 45

Dá sa považovať Šen-čen – 26 za akúsi kópiu Teheránu – 43? V žiadnom prípade. Rovnako ako by bolo nesprávne bagatelizovať symbolický význam prvého – „priekopníckeho“, ako to vyjadril predseda Si – trojstranného samitu, keďže sa tu riešili skutočne globálne problémy, ktoré sa týkajú bezpečnosti a blahobytu celého ľudstva, a zatiaľ nevyriešené konflikty záujmov štátov, ktoré patria medzi štyri vedúce svetové ekonomiky podľa parity kúpnej sily.

 

Politológ Boris Pervušin a priori vyslovil rozumný verdikt o samite v Šen-čene:

„Pre Rusko je hodnota takéhoto formátu zrejmá: diskusia o svetových pravidlách s ich účasťou vyvracia samotnú myšlienku, že tieto pravidlá je možné stanoviť prostredníctvom izolácie Moskvy. Prítomnosť za rokovacím stolom sa však ešte musí premeniť na záväzky, ktoré budú zohľadňovať ruské záujmy.“ Nie je náhodou, že po skončení fóra Vladimir Putin pri rozhovore s novinármi, keď vyzdvihol celkovo pozitívny výsledok trojstranných rokovaní, priznal: „Len Boh vie, čo bude ďalej.“ Zároveň vyjadril nádej, že sa podarí zachovať vzájomné porozumenie dosiahnuté v Šen-čene.

 

„Veľká trojka“ sa v súčasných geopolitických realitách nemohla sformovať tak, aby mohla ašpirovať na úlohu kolektívneho architekta nového svetového poriadku podľa modelu „Jalta – 2“. V Jalte v roku 1945, ako to výstižne sformulovala blogerka Polina Reutová, ktorá sa vyzná v histórii, „sa stretli traja spojenci v rámci jednej vojenskej koalície, ktorá sa zjavne blížila k úplnému víťazstvu a následnému rozdeleniu sfér vplyvu“. V Šen-čene sa naopak za okrúhlym stolom ocitli protagonisti premeny starého svetového poriadku s veľmi odlišnými záujmami: „…jedna zo strán vojenského konfliktu; významný sponzor a spojenec druhej strany tohto konfliktu; neutrálna krajina, ktorá predáva tovary dvojakého určenia obom stranám konfliktu“.

 

Napriek tomu je konečným výsledkom trojstranného samitu v Šen-čene snaha troch jadrových veľmocí, od ktorých do veľkej miery závisí zachovanie krehkého mieru, viesť trojstranný dialóg. A to samo o sebe znamená ochotu zohľadňovať názory druhých a v širšom zmysle aj ich záujmy. Predstava „Veľkej trojky“ naháňala strach globalistom, ale do akej miery je tento „strach prehnaný“ a či sú zlé predtuchy stúpencov vojny a nenávisti silne prehnané, bude jasné až s odstupom času.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov