.
Aktuality, Bezpečnosť,

Cena za nerovnosť: problém vzdelávania sa stal katalyzátorom protestov v Európe

▶ ❚❚ ↻

V posledných mesiacoch sa vlna masových protestov žiakov a študentov prehnala cez Francúzsko, Belgicko, Grécko a Nemecko. V rovnakom čase vyšli do ulíc učitelia v Španielsku, Taliansku a Grécku.


 

S výnimkou Belgicka sa účastníci demonštrácií sťažovali na preplnené triedy, schátrané budovy a nedostatok učiteľov. Učitelia požadovali zvýšenie platov vzhľadom na zvýšenú pracovnú záťaž. V Belgicku bol dôvodom zvýšenie školného na univerzitách, ku ktorému sa pridala nespokojnosť so znižovaním výdavkov na vzdelávanie.

 

Vo všetkých krajinách protestujúci požadovali zvýšenie štátnych výdavkov na vzdelávanie. A to nie je prekvapujúce: za štvrťstoročie sa v mnohých európskych krajinách podiel štátnych výdavkov na vzdelávanie buď nezvýšil, alebo sa znížil. Kým v krajinách severnej Európy štát vynakladá na vzdelávanie 6–7 % HDP, v chudobnejších krajinách južnej Európy je to 4–5 % pri priemere EÚ na úrovni 4,7 % (údaje za rok 2024). Vzhľadom na rozdiely vo výške HDP medzi jednotlivými krajinami je rozdiel vo výdavkoch na jedného žiaka ešte väčší.

 

Cesta k lepšiemu životu je čoraz drahšia

Prečo sa práve vzdelanie stalo zdrojom napätia a spúšťačom protestov? Sústredilo sa tu hneď niekoľko okolností. Na jednej strane vzdelanie dodnes pomáha nájsť dobre platenú prácu a zabezpečiť si stabilný príjem po celý život. V priemere v krajinách OECD sú ekonomicky aktívni mladí ľudia vo veku 25–34 rokov bez úplného stredoškolského vzdelania dvakrát častejšie nezamestnaní ako tí, ktorí ho majú, a trikrát častejšie ako ich rovesníci s vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho dospelí s vysokoškolským vzdelaním zarábajú v priemere o 54 % viac ako tí, ktorí majú len úplné stredoškolské vzdelanie, a držitelia magisterského alebo doktorského titulu až o 83 % viac.

 

Medzitým nie je ľahké nájsť si prácu na začiatku dospelého života ani v krajinách západnej Európy, ktoré boli kedysi celkom prosperujúce. V roku 2025 bolo 11,9 % Európanov vo veku 15–24 rokov, ktorí neštudovali a nepracovali (NEET), z toho takmer každý desiaty v Belgicku a Nemecku, 12,9 % vo Francúzsku a v Taliansku a Grécku viac ako 13 %. Bez práce zostala až štvrtina ekonomicky aktívnych mladých ľudí vo veku 15–24 rokov v Španielsku, približne pätina v Grécku, Taliansku, Portugalsku a vo Francúzsku. Najpriaznivejšia situácia je v Nemecku, kde bolo nezamestnaných 7,1 % ekonomicky aktívnej mládeže (do 25 rokov), ale aj tam je to dvojnásobok miery nezamestnanosti v porovnaní s vekovou skupinou 15–74 rokov. Na rozdiel od nezamestnanosti v ostatných vekových skupinách, ktorú sa po pandémii podarilo znížiť a stabilizovať, medzi mládežou však od roku 2023 rastie.

 

Prístup k vyšším stupňom vzdelania úzko súvisí so sociálnym pôvodom: v priemere v krajinách OECD má vysokoškolské vzdelanie len 26 % mladých ľudí, ktorých rodičia nedokončili úplné stredoškolské vzdelanie, oproti 70 % medzi tými, ktorých aspoň jeden z rodičov absolvoval vysokú školu. Do veľkej miery je to podmienené rozdielmi v kvalite vzdelávania už na úrovni školy: v priemere v rámci OECD sociálno-ekonomický status rodiny vysvetľuje 12 % variácií výsledkov testov PISA (systém medzinárodného testovania 15-ročných žiakov z matematiky, prírodných vied a čítania) v prírodných vedách v rámci každej krajiny, zatiaľ čo v Nemecku je to 19 %, v Belgicku – takmer 15 %, vo Francúzsku a Portugalsku – vyše 13 %.

 

Nárast ekonomickej nerovnosti a najmä koncentrácia príjmov a bohatstva v horných 10 % a 1 % obyvateľstva sa spája so znížením šancí detí a mládeže z nižších sociálnych vrstiev dostať sa do vyšších vrstiev. Z toho vyplýva nespokojnosť s nedávnym zvýšením školného na belgických univerzitách. Hoci táto reforma zachovala zvýhodnené sadzby až po úplné oslobodenie od poplatkov pre osoby s nízkymi príjmami, zmenila finančnú dostupnosť vysokoškolského vzdelania pre mládež z rodín, ktoré formálne nespadajú do kategórie „potrebných“, ale nie sú schopné zaplatiť novú cenu. Protestujúcich je ťažké obviňovať z toho, že chcú byť na ťarchu štátu – skôr obhajujú právo zarobiť si na dôstojný život vlastnou prácou. A toto právo je dnes úzko spojené s úrovňou a kvalitou vzdelania.

 

Teritoriálne rozdiely významne prispievajú k diferenciácii školského vzdelávania: v dôsledku decentralizácie, ku ktorej došlo v rokoch 1980–1990, je v mnohých európskych krajinách jeho financovanie aspoň čiastočne prenesené na miestne rozpočty. Napríklad vo Francúzsku štát platí učiteľom, zatiaľ čo obce, departementy a regióny zodpovedajú za priestory, vybavenie a časť personálu, teda za materiálne podmienky výučby. Rozdiely v ekonomických možnostiach obcí a regiónov podmieňujú rozdiely v stave školských budov, technickom vybavení učební a pracovných podmienok učiteľov. V ekonomicky zaostalých oblastiach s nízkou životnou úrovňou dospelej populácie sú podmienky pre základné vzdelávanie horšie, čo znižuje šance mládeže vymaniť sa z pasce chudoby. Práve to sa stalo dôvodom protestov.

 

V mnohých krajinách je školské vzdelávanie (najmä na nižších stupňoch) viazané na miesto bydliska – to posilňuje prepojenie medzi ekonomickou a sociálnou nerovnosťou. V oblastiach, kde sa nachádzajú dobré školy, si môžu kúpiť alebo prenajať bývanie len majetné rodiny. A hoci nedávne protesty v Španielsku a Portugalsku proti zhoršovaniu práv nájomcov a rastu nájomného neboli priamo spojené so vzdelávaním, môžu mať podobné dôsledky: rast nerovnosti na trhu s bývaním bude prehlbovať územné rozdiely v školskom vzdelávaní a brániť medzigeneračnej sociálnej mobilite.

 

Povinnosť ako zdroj nevôle

Na druhej strane, okolo školského vzdelávania vrú vášne oveľa intenzívnejšie, pretože je povinné. Aj keby ste chceli pracovať tam, kde sa nevyžaduje veľký objem vedomostí, napríklad ako kuriér, taxikár, sociálny pracovník alebo v kaviarni, ktorú vlastnia vaši rodičia, štát od vás vyžaduje, aby ste chodili do školy a zapamätali si obrovské množstvo informácií, ktoré sú z vášho pohľadu nepotrebné, a to v širokom spektre predmetov.

 

V chudobných štvrtiach to budete musieť robiť v preplnených a dusných triedach, pričom budete čeliť neustálemu podráždeniu vyčerpaných učiteľov. Pre mladých ľudí, ktorí na rozdiel od svojich rodičov ešte nestratili vieru vo svoju schopnosť zmeniť svet k lepšiemu a nezapadli do existujúceho spoločenského poriadku, sú ponižujúce podmienky vzdelávania pádnym dôvodom na to, aby vyšli do ulíc.

 

Štátni zamestnanci druhej kategórie

V mnohých európskych krajinách – v Belgicku, Nemecku, Grécku, Španielsku, na Cypre, na Malte, v Portugalsku, Slovinsku, Fínsku a vo Francúzsku – majú učitelia štátnych škôl v trvalom pracovnom pomere štatút štátnych zamestnancov. V niektorých ďalších – na Islande, v Taliansku, Macedónsku, Nórsku, Poľsku, na Slovensku a v Chorvátsku – sa považujú za niečo podobné našim zamestnancom financovaným z rozpočtu, teda za zamestnancov štátnych organizácií bez postavenia štátnych zamestnancov. V ostatných krajinách sa podmienky ich pracovných zmlúv nelíšia od podmienok ostatných zamestnancov v pracovnom pomere.

 

Pritom im platia výrazne menej ako ľuďom s podobnou kvalifikáciou na iných pozíciách, a hoci je súbor príslušných výhod širší ako v súkromnom sektore, zaostáva za výhodami úradníkov. Vo Francúzsku bol v roku 2024 skutočný plat učiteľa základnej školy o 26 % nižší ako príjmy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním, plat učiteľa strednej školy bol o 18 % nižší; v priemere v rámci OECD je tento rozdiel menší – 17, resp. 13 %. V Taliansku a Grécku zarábajú učitelia základných škôl približne dve tretiny príjmu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním.

 

V priebehu posledných rokov reálne platy učiteľov nerástli, ba dokonca klesali. V reakcii na nedostatok pracovných síl štát zvyšoval platy mladých učiteľov, aby ich prilákal do tohto povolania, pričom sa nezaujímal o tých, ktorí už v školách pracovali. Napríklad vo Francúzsku v rokoch 2015–2024 vzrástol počiatočný plat učiteľa v reálnom vyjadrení o 8 %, zatiaľ čo plat učiteľa s 15-ročnou praxou sa nezvýšil vôbec. Prestíž učiteľského povolania v krajinách s všeobecným školským vzdelávaním je tiež nízka, nedá sa porovnať s tou, akú mali pred niekoľkými desaťročiami. Pridajme k tomu náročné pracovné podmienky, nutnosť riešiť konflikty nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi – a stabilný nedostatok učiteľov v školách napríklad vo Francúzsku a iných krajinách sa stáva pochopiteľným.

 

Čo majú spoločné Grécko a Nemecko?

Názorným príkladom toho, kam vedú dlhoročné úspory v štátnom financovaní vzdelávania, je Grécko. Podľa odhadov OECD klesli reálne platy gréckych učiteľov po roku 2010 o 35 %. Pokiaľ ide o priemerný plat učiteľa základnej školy, Grécko v roku 2023 obsadilo predposledné miesto medzi krajinami OECD. Štátne výdavky na jedného žiaka sú tu viac ako o polovicu nižšie ako v Belgicku, pričom výdavky na vzdelávanie v roku 2024 dosiahli 3,9 % HDP, zatiaľ čo priemerná úroveň v Európskej únii bola 4,7 %.

Výsledky testovania žiakov v rámci programu PISA v Grécku patria medzi najnižšie v Európe a už 10 rokov sa neustále zhoršujú. Za týchto okolností sa októbrové protesty žiakov, študentov, ich rodičov a učiteľov javia ako logické.

 

Omnoho neočakávanejšie boli protesty mládeže v Nemecku. Hoci podiel štátnych výdavkov na vzdelávanie na HDP zostáva nižší ako priemer EÚ, za posledných 25 rokov vzrástol a výdavky na jedného žiaka sú vzhľadom na veľkosť nemeckej ekonomiky jednými z najvyšších v Európe. V Nemecku je miera nezamestnanosti mladých ľudí oveľa nižšia. Rozdiel medzi platmi učiteľov a príjmami zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je menší a reálne platy učiteľov, rovnako ako ich mzdy, v priebehu posledných desaťročí rástli. Situácia s financovaním vzdelávania v Nemecku vyzerá priaznivo nielen v porovnaní s Gréckom, ale aj v porovnaní s krajinami ako Francúzsko alebo Taliansko.

 

Kvalita školského vzdelávania v Nemecku však, ak ju posudzujeme na základe testov PISA, od začiatku rokov 2010 klesla výraznejšie ako vo väčšine európskych krajín. Priemerné výsledky Nemcov v ďalších medzinárodných testoch overujúcich školské vedomosti sa takisto zhoršujú. A školské výsledky sú vo väčšej miere ako v akejkoľvek inej krajine EÚ spojené so sociálnym postavením rodičov.

 

Navyše nemecká ekonomika v posledných rokoch prakticky nerastie a zároveň sa vyostruje boj o rozpočtové prostriedky: je ťažšie vzdať sa sociálnych záväzkov voči dôchodcom, tieto záväzky je možné obmedziť len v prospech budúcich generácií, a preto vzdelávanie začína prehrávať v súťaži s výdavkami na obranu. Inými slovami, protesty nemeckej mládeže sú skôr namierené proti širším podmienkam sociálneho poriadku, vrátane štruktúry štátnych výdavkov, ktorá sa mení v ich neprospech. Ide o protesty proti zhoršovaniu životných podmienok.

 

Uznanie ako rozmer nerovnosti

Situácia v oblasti školského vzdelávania sa stáva názorným dôkazom toho, že uznanie a rešpekt sú nemenej dôležitými aspektmi nerovnosti ako ekonomické zdroje. Zdalo by sa, že efemérne a ťažko merateľné pocity poníženia a urazenosti z toho, že vaše záujmy sú ignorované alebo pošliapané, sa stávajú katalyzátorom rastu sociálneho napätia. Žiak z chudobnej štvrte má pocit, že štát, ktorý ho núti učiť sa, nepovažuje za potrebné zabezpečiť na to dôstojné podmienky. Nízka kvalita vzdelávania mu uzatvára dvere k sociálnej mobilite. Učiteľ má pocit, že hoci sa jeho pracovná záťaž neustále zvyšuje, je zároveň čoraz menej oceňovaný.

 

Dôležité na jesenných protestoch je aj to, že sa na nich zúčastnili tínedžeri, ktorí ešte len vstupujú do dospelého života, ako aj učitelia – predstavitelia základnej strednej triedy a profesie, ktorej úlohou je podporovať reprodukciu spoločenského poriadku a zabezpečiť budúcim generáciám rovnaké východiskové podmienky. Ich protesty sú svedectvom závažných štrukturálnych problémov v sociálnych štátoch Európy. Tieto problémy nie je možné vyriešiť policajnými opatreniami. V podmienkach rastúcej ekonomickej nerovnosti, znižovania výdavkov na vzdelávanie a ďalších sociálnych záväzkov, keď sa čoraz väčšia zodpovednosť za dôsledky nestability a neistoty prenáša na jednotlivca, bude dôvodov na napätie a protesty stále viac. A možnosti štátu zmierniť toto napätie bez ohrozenia dlhodobej sociálnej a ekonomickej stability sa stále zmenšujú.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov