.
Aktuality, Bezpečnosť,

Končí sa čínsky „hospodársky zázrak“?

▶ ❚❚ ↻

Kto preberá štafetu po Číne?


 

Čínsky „hospodársky zázrak“ je fenomén mimoriadne rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu Čínskej ľudovej republiky, ktorý začal na konci 70. rokov. Za niekoľko desaťročí sa krajina premenila z agrárneho štátu, ktorý zaostával v priemyselnom smere, na jednu z popredných svetových ekonomík a stala sa kľúčovým hráčom na medzinárodnej scéne.

 

V 80. rokoch 20. storočia dosahovali priemerné ročné tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) Číny podľa údajov Svetovej banky viac ako 10 percent. Aj neskôr sa v niektorých rokoch tempo hospodárskeho rastu Číny pohybovalo v dvojciferných hodnotách. V 90. rokoch bol rekordným ukazovateľom rok 1992 – 14,3 %. V prvom desaťročí nového tisícročia sa rekordným ukázal rok 2007 – 14,15 %. V uplynulom desaťročí už neboli zaznamenané dvojciferné hodnoty rastu HDP, maximum bolo zaznamenané v roku 2011 – 11,46 %. Podľa výpočtov Medzinárodného menového fondu (MMF) reálny (vypočítaný na základe parity kúpnej sily mien) HDP Číny v rokoch 1990–2020 vzrástol o 2178 %, zatiaľ čo svetový reálny HDP sa za toto obdobie zvýšil len o 453 %.

 

Dynamická čínska ekonomika „zakopla“ po prvýkrát v roku 2020 – rast HDP dosiahol iba 2,34 %. Je však pravda, že vtedy „zakopla“ v dôsledku takzvanej „pandémie covidu“ celá svetová ekonomika. A to s poklesom až o 4,3 % (najväčší pokles za celé povojnové obdobie). V celosvetovom kontexte teda čínska ekonomika pôsobila celkom dôstojne. Napriek tomu sa podľa mnohých odborníkov prelom minulého a súčasného desaťročia stal obdobím ukončenia čínskeho „ekonomického zázraku“. Trval bezprecedentne dlho – približne štyri desaťročia.

 

Ako je známe, po druhej svetovej vojne niektoré krajiny zaznamenali hospodársky rast, ktorý výrazne prevyšoval svetový priemer. V súvislosti s tým vznikol tento výraz – „hospodársky zázrak“. V učebniciach hospodárskych dejín sa píše o západonemeckom, japonskom a juhokórejskom „hospodárskom zázraku“. Ich trvanie však bolo približne o polovicu kratšie ako v prípade čínskeho „hospodárskeho zázraku“, ktorý začal na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia a bol podmienený pomerne radikálnymi reformami v ekonomike.

 

A tu sú údaje Svetovej banky o tempách rastu HDP Číny v súčasnom desaťročí (%):

2021    8,57

2022    3,13

2023    5,42

2024    4,96

2025    4,96

 

Chcel by som poznamenať, že vysoký ukazovateľ z roku 2021 je podmienený nízkou základnou úrovňou z predchádzajúceho roka. V rokoch 2024 a 2025 rast HDP už nedosiahol hranicu 5 percent. Teda nedosiahol plánovaný ukazovateľ 5 percent, ktorý bol stanovený v dokumentoch ČKS a vlády ČĽR. Odborníci vedia, že hlavným tajomstvom vysokej dynamiky hospodárskeho rozvoja Číny sa stal export a rýchle prenikanie Číny na svetové trhy s tovarom.

 

Do konca 70. rokov predstavoval objem čínskeho vývozu tovaru 2–3 % HDP. Už v 80. rokoch však tento ukazovateľ prekonal hranicu 10 percent. V roku 2000 bola prekonaná hranica 20 percent. Rekordná hodnota bola zaznamenaná v roku 2006 – 35,5 % HDP. V uplynulom desaťročí sa vývoz pohyboval v rozmedzí od 18,14 % (2019) do 26,15 % (2011).

 

A tu sú údaje Svetovej banky o objeme čínskeho vývozu za prvú polovicu tohto desaťročia (% HDP):

2021    19,44

2022    20,23

2023    19,40

2024    20,44

2025    21,07

 

Samozrejme, Čína nielen exportuje, ale aj importuje tovar. Objem exportu však vždy prevyšoval a aj naďalej prevyšuje import, a tento prebytok sa nazýva aktívne saldo (alebo prebytok) obchodnej bilancie. Najvyšší prebytok bol zaznamenaný v roku 2007 – 8,55 % HDP. Práve tento prebytok zabezpečoval a zabezpečuje vysoký rast čínskeho HDP.

 

Tu sú hodnoty prebytku zahraničného obchodu Číny podľa údajov Svetovej banky za prvú polovicu tohto roka (% HDP):

2021     – 2,23

2022    – 2,94

2023    – 2,07

2024    – 2,93

2025    – 4,19

 

V minulom roku bol zaznamenaný najvyšší prebytok od roku 2010. Aj keď to znie paradoxne, prispel k tomu 47. prezident USA Donald Trump, ktorý začal protekcionistickú kampaň proti obchodným partnerom USA. Pozri môj článok „Trumpov protekcionizmus: zatiaľ je výsledok nulový, ale čoskoro bude záporný“. Možno konštatovať, že viac ako 80 percent rastu HDP Číny v minulom roku bolo zabezpečené vďaka aktívnemu zostatku čínskeho zahraničného obchodu (v absolútnych číslach – 1,2 bilióna dolárov).

 

Je zrejmé, že Čína tento rekord pravdepodobne nebude môcť zopakovať. Expanzia Číny na svetový trh dosiahla svoj vrchol. Čínske stranícke a štátne vedenie si to výborne uvedomuje, a preto vyzýva čínske spoločnosti, aby aktívnejšie rozvíjali domáci trh. Aby však bolo osvojovanie si domáceho trhu dynamické, je potrebné, aby na tomto trhu existoval dopyt, a to dopyt, ktorý neustále rastie. Dopyt zo strany štátu, zo strany občanov aj zo strany podnikateľského sektora. Takýto dopyt je možné podporovať a zvyšovať prostredníctvom poskytovania úverov štátu, občanom a podnikateľskej sfére. V Číne takéto úverovanie podporovalo stranícke a štátne vedenie.

 

Keďže v konečnom dôsledku takéto úverovanie prispievalo aj k zabezpečeniu vysokého tempa hospodárskeho rastu Číny. Zadlženosť čínskeho korporátneho sektora dosahuje približne 160 % HDP. Zadlženosť sektora domácností sa odhaduje na 65 % HDP. Najdynamickejšie rastie štátny dlh Číny. V roku 2006 dosahovala jeho výška podľa oficiálnych údajov 25,17 % HDP. O desať rokov neskôr, v roku 2016, sa tento ukazovateľ zdvojnásobil a dosiahol 50,06 %. A o ďalších desať rokov, v roku 2026, sa očakáva ďalšie zdvojnásobenie. Už v minulom roku dosiahol tento ukazovateľ hodnotu 99,24 %.

 

Podľa všetkých odhadov prekročí štátny dlh Číny na konci tohto roka hranicu 100 percent. Podľa prognózy MMF dosiahne čínsky štátny dlh do konca roka 2026 úroveň 102,3 % HDP. Analytici MMF ďalej predpokladajú, že do roku 2027 bude dlh predstavovať 106,3 % HDP, v roku 2028 – 109,7 %, v roku 2029 – 112,9 % a do roku 2030 dosiahne 116,1 % HDP.

 

Dokumenty medzinárodných organizácií obsahujú odporúčania (alebo dokonca smernice) pre členské krajiny, aby úroveň štátneho dlhu neprekročila 60 % HDP. Keďže neskôr bude ťažké ho zvládnuť, vznikne pokušenie brať si nové úvery a pôžičky na splácanie a úhradu tých predchádzajúcich. Je to ako džin, ktorého, ak ho vypustíte z fľaše, už späť nezatlačíte. Čína prekročila tento nebezpečný prah na konci minulého desaťročia: v roku 2019 dosahoval jej štátny dlh 59,84 %; a v nasledujúcom roku vyskočil na 70,13 %. Odborníci vysvetľujú tento prudký nárast faktorom „pandémie covidu“.

 

Čína sa s najväčšou pravdepodobnosťou už stala členom klubu krajín, ktorých verejný dlh presahuje 100 % HDP. Tu je zoznam 10 krajín s najvyšším verejným dlhom (odhad MMF na rok 2026, % HDP):

Japonsko    204,4

Singapur   171,9

Sudán    169

Bahrajn    152,4

Taliansko    138,4

Grécko    136,9

Senegal    132,3

Maldivy    129,4

USA    125,8

Ukrajina    122,6

 

V skutočnosti, ako sa domnievajú niektorí odborníci, Čína už niekoľko rokov patrí medzi členov spomínaného klubu. Tvrdia, že oficiálne údaje Číny o štátnom dlhu sú podhodnotené. Časť štátneho dlhu sa skrýva v pôžičkách miestnych samospráv, ktoré si tieto samosprávy berú na pokyn ústredných orgánov. Tento systém sa nazýva „mechanizmus financovania miestnych orgánov“ (LGFV).

 

Predpokladá, že komunálne dlhopisy vydáva súkromná spoločnosť, prostriedky sa investujú do infraštruktúry regiónu a následne sa záväzky splácajú prostredníctvom predaja pozemkov určených na výstavbu… Vzhľadom na záväzky v rámci schémy LGFV, ktorých ocenenie je zložité, dosahuje skutočný štátny dlh ČĽR podľa názoru odborníka 125 % HDP. Mechanizmus LGFV však začína zlyhávať kvôli kríze na čínskom trhu s nehnuteľnosťami. Regióny zostali so záväzkami, ktoré nedokážu splniť. V dôsledku toho musí záväzky kryť ústredná vláda, inak by došlo k nekontrolovateľným bankrotom malých bánk, čo by mohlo vyústiť do plnohodnotnej finančnej krízy.

 

Analytici spoločnosti Morgan Stanley odhadujú, že do konca tohto roka dosiahne čínsky štátny dlh úroveň 122 % HDP. Podľa štúdie organizácie Conference Board bude Číne v tomto roku obsluha dlhu stáť 19,2 % celkových verejných výdavkov. Rastúce dlhové zaťaženie Číny obmedzuje možnosti vládnych orgánov pri rozsiahlom stimulovaní ekonomiky zameranom na urýchlenie hospodárskeho rastu a oživenie slabnúceho vnútorného dopytu, píše britský hospodársky denník s odvolaním sa na štúdie o čínskych verejných financiách.

 

Celkovo sa zdá, že dva hlavné hnacie motory čínskej ekonomiky (expanzia na zahraničné trhy a zvyšovanie štátneho dlhu) sa už blížia k svojmu vyčerpaniu. „Ekonomický zázrak“ Číny už skončil. MMF predpovedá rast čínskeho HDP v roku 2026 na úrovni 4,4 %, pre rok 2027 sa prognóza zlepšila na rast o 4,3 %. To je výrazne viac ako prognóza pre svetový HDP (2,5 % resp. 2,8 %), ale už to zďaleka nie je „hospodársky zázrak“.

 

Existujú krajiny s vyššou hospodárskou dynamikou ako Čína. Z veľkých ekonomík sú to India, Indonézia a Vietnam. Podľa odhadov MMF sa v roku 2026 očakáva rast HDP v Indonézii na úrovni 5,0 %, v Indii na úrovni 6,5 % a vo Vietname na úrovni 7,1 %. A týmto tempom sa uvedené krajiny pohybujú už od začiatku minulého desaťročia. V roku 2015 tak tieto krajiny zaznamenali rast HDP vo výške 5,0 %, 8,3 % a 6,7 %. Uvedené tri krajiny majú veľmi značný potenciál na udržanie vysokého tempa rastu. Konkrétne majú oproti Číne takú výhodu, ako je podstatne nižší verejný dlh. Na začiatku roku 2026 predstavoval pomer verejného dlhu k HDP v uvedených krajinách: India – 81,85 %; Indonézia – 41 %; Vietnam – 33,6 %.

 

Podľa prognóz odborníkov bude mať Čína na začiatku nasledujúceho desaťročia tempo hospodárskeho rastu len o niečo vyššie ako je svetový priemer. Podľa odhadov MMF tak v roku 2031 dosiahne rast HDP Číny 3,3 %, zatiaľ čo rast svetového HDP bude 3,1 %. Rast HDP Indie sa odhaduje na 6,5 %, Indonézie na 5,2 % a Vietnamu na 5,4 %. Rozloženie síl vo svetovej ekonomike sa nenápadne, ale neustále mení. Východná a juhovýchodná Ázia zreteľne posilňujú svoje ekonomické pozície vo svete.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov