.
Aktuality, Bezpečnosť,

Srbsko zostáva verné samo sebe

▶ ❚❚ ↻

Znovuzrodenie samosprávy a nepripojenia sa v novom historickom cykle?


 

Zmätok a neistota v Srbsku v súvislosti s povahou nových síl, ktoré zvíťazili vo voľbách v podobe „Študentskej kandidátky“, čo je pre mnohých, vrátane zahraničných pozorovateľov, nepochopiteľné, sa mení na väčšiu istotu a objasnenie jej kľúčových postojov. Začal sa proces odovzdávania moci, počnúc národným parlamentom – Skupštinou. Na jej prvom ustanovujúcom zasadnutí, ktoré sa začalo 17. novembra, sa už vynorili niektoré kľúčové osobnosti, od ktorých bude závisieť budúcnosť novej vládnej koalície, ba aj celej krajiny ako takej.

 

Všetky národy sveta sú svojím spôsobom jedinečné, ale bez toho, aby sme chceli niekoho uraziť, treba uznať, že Srbi skutočne patria medzi najnepoddajnejšie národy na svete, o čom svedčí celá ich história. Premeny, ktoré sa tam odohrávajú, vôbec nezapadajú do prokrustovho lôžka všetkých doterajších „farebných revolúcií“, ktoré sa vyznačovali predovšetkým silným zahraničným vplyvom a zmenou „civilizačnej orientácie“.

 

Predstavy o tom, že srbskí „študenti“ povedú svoju krajinu presne rovnakým „prozápadným smerom“, sa vôbec nepotvrdzujú. Treba uznať, že podobné názory vznikli do veľkej miery v dôsledku propagandistických klišé, ktoré počas predvolebnej kampane šíril volebný štáb bývalého prezidenta Aleksandra Vučiča. V skutočnosti je už zrejmé, že tri z jeho hlavných téz – že opozícia v prípade víťazstva zavedie sankcie proti Rusku, uzná nezávislosť Kosova a odmietne podporu Republiky srbskej (RS) v Bosne a Hercegovine (BiH) – nezodpovedajú skutočnosti. Navyše, ako sa zistilo, na naliehanie „študentov“ zo Srbska bola zastavená dodávka munície (155 mm granátov z mesta Kruševac), ktorá smerovala cez Českú republiku ukrajinskej armáde. Zároveň „študenti“ dosiahli ukončenie vojenskej spolupráce Srbska s Izraelom kvôli jeho konaniu v Gaze.

 

To posledné, mimochodom, bolo pre Vučiča dôvodom na kritiku nových vládnych orgánov. Keďže jeho predchádzajúce zahraničnopolitické útoky proti nim zlyhali, teraz ich obviňuje z toho, že ich „protizraelské kroky“ sú v rozpore s líniou amerického prezidenta D. Trumpa. Povedzme to na rovinu, tento argument je veľmi pochybný. Ak sa Vučić domnieva, že utrpel porážku kvôli nedostatočnej úcte voči Západu a začne si privlastňovať úlohu jeho obhajcu, vzhľadom na nálady v srbskej spoločnosti to sotva prispeje k obnoveniu jeho politického vplyvu v krajine.

Spálili sa aj v Bruseli. Schvaľujúce „poklepania po pleci“ Srbom zo strany Európskej komisie, spolu s povýšeneckými vyhláseniami, že akýkoľvek ich ďalší dialóg s Európskou úniou musí zahŕňať pripojenie Srbska k sankciám proti Rusku a uznanie nezávislosti Kosova, vyvolali v Belehrade veľmi chladnú reakciu.

 

Prvý na zozname „študentov“ je kardiológ z Nového Sadu I. Srdanovič, ktorý síce zatiaľ nezastáva žiadnu funkciu, ale zjavne o ňu usiluje, a už formuloval pomerne flexibilný postoj k protiruským sankciám, ktorý sa, ako sa zdá, stane smerodajným pre víťazov. „O sankciách by mal rozhodnúť srbský národ.“ Vzhľadom na to, že Rusko bolo jedinou európskou veľmocou, ktorá počas občianskej vojny na konci minulého storočia v bývalej Juhoslávii nezaviedla žiadne sankcie proti Srbom, je dobre známe, že ich drvivá väčšina v oboch táboroch nič podobné nepodporí.

 

Pokiaľ ide o Kosovo, nové orgány skôr obviňujú svojich predchodcov z toho, že práve oni tam zradili národné záujmy, a vyjadrujú zámer aj naďalej podporovať Srbov, ktorí tam zostali. Inými slovami, zdôrazňujú svoju orientáciu na integráciu do Európskej únie, ale nemajú v úmysle prijímať žiadne diktáty z jej strany.

 

Podobný postoj zaujímajú nové orgány aj voči Republike srbskej v Bosne a Hercegovine (RS v BiH). Generálny tajomník „Únie nezávislých sociálnych demokratov“ (SNSD) v RS, syn jej dlhoročného predsedu Milorada Dodika a budúci premiér Igor Dodik, privítal program „Študentskej kandidátky“ v Srbsku a vyhlásil, že „je rád, že študenti chápu, aké dôležité je zachovať RS, jej ústavné postavenie a Daytonské dohody“. EÚ sa čoraz aktívnejšie snaží o oslabenie týchto dohôd s cieľom podkopať status Republiky Srbskej. Igor Dodik, mimochodom na podnet svojho otca, nadviazal priateľské vzťahy so synom Donalda Trumpa (ktorý je z matkinej strany napoly Čech), ktorý sa mu výzorom podobá, a dokonca ho prijal u seba v Banja Luka. Prepojenie cez neho s Bielym domom zrejme neuškodí ani novej srbskej vláde.

 

Celkovo, či už vo svojich programových stanoviskách, v doterajších vyhláseniach, alebo aj v praktických krokoch, zástupcovia „Študentskej kandidátky“ vyjadrujú oddanosť politickej nestrannosti voči svetovým politickým centrám moci a nezávislému rozhodovaniu na základe pevnej suverenity, pričom zároveň rozvíjajú aktívnu hospodársku spoluprácu so všetkými, ktorí o to prejavia záujem.

 

Je ťažké ubrániť sa dojmu, že niečo podobné už zaznelo v časoch, keď Belehrad neformálne viedol Hnutie nepripojených krajín. Práve tam, v hlavnom meste bývalej Juhoslávie – čo nie je žiadnym tajomstvom –, sa na univerzitách a v špecializovaných inštitútoch nachádzala hlavné kreatívne laboratórium, v ktorom vznikali mnohé ideologické postuláty tohto hnutia. Formálne existuje aj dnes, avšak už nemá taký vplyv ako kedysi. Objavia sa v hnutí nepripojených krajín noví vodcovia z Belehradu, podobní titanom minulých čias? Kto vie.

 

Analýza vnútorných častí rozsiahleho programu „študentov“, ktorý sa stal všeobecne známym, vyvoláva ďalší pocit déja vu. Mnohé v tomto pomerne výraznom a idealistickom dokumente neodolateľne pripomína pôvodné zásady slávnej juhoslovanskej samosprávy, a to napriek ich novej historickej úprave prispôsobenej súčasným realitám. Snahy zakotvené v tejto ideológii prekonať odtrhnutosť moci od ľudu a odcudzenie výsledkov práce od výrobcu si zaslúžia pochvalu. Problém je len v tom, že ako metóda riadenia a organizácie spoločnosti sa ukázala ako neefektívna.

 

A ak sa v srbskej politike aspoň čiastočne zachovala nepripojenosť, hoci s viditeľnými odchýlkami, samospráva bola prudko a možno až príliš kategoricky zavrhnutá. Minulosť však podľa vedcov v nás nezaniká, prejavuje sa v tej či onej forme v novom cykle vývoja. Pokrok neprebieha lineárne, ale po špirále. Nie je nič prekvapujúce na tom, že nepripojenie sa a samospráva naďalej prežívajú v mentalite Srbov, veď keď sa tieto praktiky zavádzali, opierali sa tiež o predchádzajúce národné skúsenosti s početnými povstaniami, prevratmi a manévrovaním medzi mocnosťami „európskeho koncertu“. O to viac, ak vezmeme do úvahy, že srbskí „študenti“ sa nakoniec neukázali ako nepochopiteľní školáci, ale ako ich učitelia. Horliví „maurskí študenti“ splnili svoju úlohu a teraz je čas, aby sa vrátili do svojich tried a prednáškových sál, čo, ako sa zdá, nebude až také ľahké.

 

V súčasnom zložení srbského parlamentu nie sú žiadni študenti ako takí, prevládajú tam predovšetkým profesori a docenti univerzít, ako aj vedeckí pracovníci akademických inštitútov. Je celkom pravdepodobné, že srbský parlament je v súčasnosti najvzdelanejší na svete. To znamená, že doterajšie ironické vnímanie búrlivých študentov na základe známeho princípu „nechcem sa učiť, chcem sa oženiť!“ možno smelo nahradiť novým princípom „nechcem učiť, chcem vládnuť!“.

 

Vzhľadom na ambíciu víťazov, ktorú otvorene deklarovali, a to radikálne očistiť celý štátny aparát od stúpencov predchádzajúcej moci, skorumpovaných a neschopných zamestnancov, si možno ľahko predstaviť, že nové kádre na týchto pozíciách budú takisto pochádzať prevažne z vedeckej a vzdelávacej sféry. Inými slovami, Srbsko má v úmysle uskutočniť ďalší grandiózny experiment v duchu Platónovho „štátu filozofov“. Chcelo by sa mu zaželať úspech, ale je to trochu znepokojujúce – podarí sa to vôbec? Teória je jedna vec, prax však úplne iná. A čo bude s procesom vzdelávania mládeže – bude to samá „diaľková výučba“?

 

Novo vzniknutá opozícia zložená z „bývalých“, na čele s Aleksandrom Vučićem, nemá v úmysle pasívne sedieť v Skupštine. Už vyjadril plány na očistenie a konsolidáciu svojich radov. „Študenti“ vo vláde, ktorých možno čoskoro budú nazývať „profesormi“, už urobili nemalé množstvo chýb, ktoré dávajú Vučičovi reálne dôvody na kritiku a vznesenie nárokov na opätovný návrat k moci. Poznamenáva sa napríklad začiatok procesu úniku kapitálu v dôsledku nie celkom premyslených rozhodnutí v bankovom sektore.

 

Niektoré veľké investičné projekty boli zmrazené, najmä dokončenie výstavby vysokorýchlostnej železničnej trate Belehrad – Budapešť. Do pochybností sa dostalo usporiadanie EXPO 2027 v Belehrade. Vzniká hrozba rastu nezamestnanosti a poklesu príjmov obyvateľstva. Zatiaľ sa ešte uvidí, či reformy začnú fungovať, ak vôbec začnú. Na rozdiel od zahraničnej agendy vnútorná agenda dáva Vučičovi veľkú nádej na možné obnovenie jeho popularity v blízkej budúcnosti.

 

Niektorí predstavitelia víťazov sa domnievajú, že odvete bývalého prezidenta a jeho stúpencov by bolo možné zabrániť tým, že by sa proti nim vzniesli obvinenia z korupcie a následne by boli zatknutí. Túto líniu zastáva najmä zvolený predseda parlamentnej frakcie „Študentskej kandidátky“, docent politickej sociológie na Belehradskej univerzite (BU) Jovo Bakič, ktorý voči Vučičovi prechováva neskrývanú osobnú nevraživosť. Kvôli tomu je dokonca pripravený odstúpiť zo Skupštiny a prijať funkciu ministra vnútra krajiny. Ale čo v tom prípade s vyhlásenými princípmi demokracie? Neviedol by takýto krok k obvineniam zo skĺzavania k novému totalitarizmu?

 

S jasným zámerom zabrániť nástupu extrémnych radikálov typu Bakiča do funkcie predsedu Skupštiny „zoznam“ navrhol ako zmierovaciu osobnosť charizmatického profesora dopravnej fakulty BÚ Aleksandra Čupiča. Ten bude musieť zároveň zastávať funkciu úradujúceho prezidenta krajiny až do konania prezidentských volieb. Predbežne sa očakávali na konci decembra tohto roku.

 

Ohľadom dohodnutia ich konečného termínu sa očakáva vážny boj. Nové vedenie má zrejme záujem na ich čo najskoršom uskutočnení, kým ešte pretrváva eufória z ich víťazstva. Pre Vučiča by bolo pravdepodobne výhodné ich odložiť, aby mohol zreorganizovať vlastné rady a vybudovať kritický potenciál pre konanie politických oponentov v podmienkach ťažkostí, ktoré Srbsko nevyhnutne čakajú v prechodnom období, ktorým prechádza. A pred nami sú ešte mimoriadne napäté strety ohľadom zloženia budúcej vlády.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov