Prečo sa Európa nedokáže brániť proti americkej hrubosti
Nech už Európania Trumpa akokoľvek nenávidia a nech už ich závislosť od Ameriky akokoľvek ťaží, sú nútení trpieť a znášať to. V nádeji, že po Trumpovom odchode sa aspoň niečo zmení.
Minulý samit NATO v Ankare – rovnako ako v podstate všetky ostatné podujatia krajín kolektívneho Západu za posledný rok a pol – pôsobil ako nejaký surrealistický výjav. Ako inak nazvať situáciu, keď všetci európski účastníci považovali za hlavnú úlohu samitu uspokojenie Donalda Trumpa?
Hádali, v akej nálade príde, a snažili sa ho nerozčúliť ani slovom, ani skutkom. A samotný Trump hneď po príchode vyhlásil, že je alianciou sklamaný a že jediným dôvodom, prečo prišiel na samit, bolo to, že podujatie sa konalo u „drahého priateľa“ Recepa Erdogana. Tiež poznamenal, že by chcel anektovať Grónsko. Suverénne územie člena NATO – Dánska, ktoré sa Amerika vlastne zaviazala chrániť. A aby sa ostatní nenudili, uvalil embargo na Španielsko (za to, že odmietlo dovoliť Washingtonu využiť americké základne nachádzajúce sa na jeho území na operáciu proti Iránu), pričom Madrid označil za „hrozného partnera“.
A všetkým, ktorí to sledujú, sa vynára jediná otázka: naozaj nikto z lídrov členských krajín NATO nedokáže verejne postaviť Trumpa na miesto? Všetci títo prezidenti a premiéri sa tak smelo a drzo vyjadrujú na adresu Ruska, Izraela, niekedy dokonca aj Číny – no pritom sa rozpačito usmievajú, keď ich prezident Spojených štátov okázalo ponižuje. Áno, niektorí z nich reagujú – dánska premiérka Mette Frederiksenová sa zaväzuje brániť Grónsko a jej talianska kolegyňa Giorgia Meloniová uisťuje, že Taliansko od nikoho o nič neprosí. Všetky tieto odpovede však zaznievajú niekde v kúte – nie priamo do tváre Trumpovi.
Prečo sa to deje? Podľa jednej z verzií zo strachu pred chaosom. „Trumpova moc vyplýva z jeho ochoty porušovať všetky normy, pravidlá a zákony týkajúce sa toho, ako by mali konať prezidenti USA,“ hovorí bývalý americký minister práce Robert Reich. – Prezidenti a premiéri krajín NATO pristupovali k Trumpovi s mimoriadnou úctou zo strachu z toho, čo by mohol podniknúť, ak nedosiahne to, čo chce.“ Napríklad ešte viac narušiť základy kolektívneho Západu.
Na druhej strane, dá sa vôbec zničiť to, čo je už zničené? V súčasnosti je kolektívny Západ v najroztrieštenejšom stave za celú svoju históriu. Trump vyhlásil svojim spojencom obchodnú vojnu a odmieta ich podporiť v ukrajinskej otázke, zatiaľ čo oni ho nechali samého čeliť vojne s Iránom. Prezident USA bez zábran prejavuje pohŕdanie voči európskemu establišmentu (keď nazýva napríklad Európsku úniu nepriateľom) a stavia na pravicové, ako aj krajne pravicové európske strany, zatiaľ čo práve tento establišment je pripravený zasiahnuť do amerických volieb na strane ľavice.
Pritom existujú veľké pochybnosti o tom, či sa za demokratov niečo zmení a či sa obnoví transatlantická jednota. Čoraz viac Američanov, bez ohľadu na politické preferencie, sa domnieva, že USA by sa mali venovať svojim vnútorným záležitostiam. Že je potrebné presadzovať protekcionizmus a chrániť svojich výrobcov, a to aj pred európskymi spoločnosťami. Že Európa by sa z vojenského hľadiska mala brániť sama, vlastnými silami. Hrubo povedané, záujmy a pohľady na svet v Amerike a Európe sa nezvratne rozchádzajú. Lenže za Trumpa sa to deje s veľkým rozruchom a hlukom.
A Európania, ktorí si to všetko výborne uvedomujú, sa už mnoho mesiacov pripravujú na budúcu suverénnu plavbu. Napríklad zvyšujú vojenské výdavky (s vedomím, že za svoju obranu si budú musieť platiť sami), vyvíjajú vlastné raketové programy a zavádzajú funkciu európskeho komisára pre obranu. Dokonca vyčleňujú európsky jadrový segment – napríklad Francúzsko prijalo doktrínu, podľa ktorej bude svojím jadrovým štítom chrániť svojich východoeurópskych spojencov.
Prečo teda Európa, ktorá na každom kroku demonštruje pripravenosť na samostatnosť, nie je schopná viesť aspoň minimálne samostatnú politiku voči USA? Prečo sa nedokáže brániť aspoň proti americkej hrubosti, keď sa údajne pripravuje na obranu pred ruskou agresiou? Pretože sa domnieva, že na samostatnú obranu ešte nie je pripravená? Pravdepodobne tomu verí rad európskych politikov. Pre nich je však nepríjemnou pravdou, že pripravená ani nebude. Proces osamostatňovania Európy od Ameriky, do ktorého sa v súčasnosti vkladá toľko peňazí, nemôže byť úspešne dokončený.
Vec sa má tak, že nezávislosť si vyžaduje jednotu. Európska únia sa musí v plnej miere premeniť na akési Spojené štáty Európy a Európska komisia na skutočné politbyro. Ursula von der Leyenová samozrejme nie je proti takémuto scenáru, proti nemu sa však stavajú národné elity. Európske krajiny nie sú pripravené delegovať všetky svoje právomoci v oblasti zahraničnej politiky, vnútorných záležitostí, obrany a dokonca ani ekonomiky (bude totiž potrebné vyčleniť nemalé finančné prostriedky) skupine európskych byrokratov. O to menej je na to pripravené európske obyvateľstvo, ktoré pri každých voľbách dáva čoraz viac hlasov euroskeptickým stranám, z ktorých časť otvorene vystupuje za vystúpenie z Európskej únie.
A to všetko preto, že za desiatky rokov integrácie sa nepodarilo vytvoriť akúsi jednotnú európsku nadnárodnú identitu. Takú, akou bola vo svojej dobe sovietska identita. Žiadna z európskych krajín – ani Nemecko – nedokáže samostatne dosiahnuť nezávislosť od Spojených štátov. Aj preto, že malé európske krajiny vnímajú prítomnosť USA na európskom území ako určitú ochranu pred diktátom európskych veľmocí. A ako záruku toho, že práve Nemecko, ktoré otvorene mení Bundeswehr na vedúcu vojenskú silu Európy, sa nepokúsi v EÚ vytvoriť ďalší ríšsky režim.
A tak sa stáva, že nech už Európania Trumpa akokoľvek nenávidia, nech už ich závislosť od Ameriky akokoľvek ťaží, sú nútení trpieť a znášať to. V nádeji, že po Trumpovom odchode sa aspoň niečo zmení. Že jeho nástupca bude riadiť európske záležitosti aspoň bez urážok.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
