Valentin Katasonov: Môže Amerika vystúpiť z NATO?
Hrozby vystúpenia zo zoskupenia – dlhodobý prostriedok vydierania.
Z Washingtonu sa čas od času ozývajú hrozby, že Amerika by mohla vystúpiť z vojensko-politického zoskupenia NATO. Už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome Donald Trump vyjadroval pochybnosti o tom, či je pre Ameriku potrebné zostať v NATO. Napríklad pred samitom NATO v Bruseli v roku 2018 sa Trump, podľa spomienok vtedajšieho generálneho tajomníka aliancie Jensa Stoltenberga, sťažoval, že USA hradia 80–90 % výdavkov aliancie, a hrozil, že tejto závislosti urobí koniec. Vyhlásil, že Amerika „nepotrebuje NATO“, a pohrozil odchodom, ak európski spojenci nezvýšia vojenské výdavky na 2 percentá HDP. Stoltenberg neskôr poznamenal: keby Trump vtedy svoju hrozbu zrealizoval, aliancia by utrpela vážne škody.
V tom istom roku 2018, keď si prezeral zoznam členských štátov NATO, Trump podľa správ médií vysmial myšlienku, že útok na jednu z malých krajín automaticky vyvolá potrebu vojenskej ochrany poškodeného člena aliancie (slávny 5. článok Charty NATO). Poznamenal, že o niektorých z týchto štátov väčšina Američanov predtým ani nepočula. Počas predvolebnej kampane v roku 2024 Trump tiež hrozil vystúpením USA z vojensko-politického zoskupenia. V súkromných rozhovoroch Trump vyhlásil, že v prípade návratu do Bieleho domu nemá v úmysle prijať do svojej administratívy „prívržencov NATO“.
Po víťazstve vo voľbách v decembri 2024 prezident Trump v rozhovore pre NBC News pripustil možnosť vystúpenia USA z NATO. Jeho kľúčovou podmienkou pre zachovanie členstva USA v NATO bolo, aby európski spojenci v plnej miere plnili svoje finančné záväzky voči aliancii. Formuloval to takto: „Ak budú platiť svoje účty, tak samozrejme.“ Posledný hlasný útok Trumpa proti NATO sa odohral v marci 2026. Dôvodom novej vlny kritiky bolo odmietnutie viacerých členských štátov NATO podporiť USA v situácii s Iránom, konkrétne neposkytnúť mínolovky na odblokovanie Hormuzského prielivu. Na sociálnej sieti Trump napísal: „Bez USA je NATO papierovým tigrom!“ Neskôr v rozhovore pre The Telegraph rozvinul tú istú myšlienku: hovoril, že NATO bez podpory USA stráca skutočnú silu, a vyhlásil, že otázka vystúpenia „nie je predmetom prehodnotenia“.
Medzi republikánskymi kongresmanmi a senátormi sa našlo nemalé množstvo Trumpových stúpencov, ktorí ešte dôraznejšie a jednoznačnejšie požadovali a naďalej požadujú vystúpenie USA z NATO. Koncom minulého roka bol v americkom Kongrese predložený návrh zákona o vystúpení krajiny z NATO. Autor tejto iniciatívy, kongresman Thomas Massie, označil alianciu za „pozostatok studenej vojny“ a pripomenul, že bola vytvorená na účely odporu proti ZSSR, ktorý sa rozpadol pred viac ako 30 rokmi. Podľa jeho názoru deklarované ciele NATO „už viac nezodpovedajú záujmom národnej bezpečnosti USA“.
V sprievodnej poznámke k návrhu zákona bol uvedený aj tento argument v prospech vystúpenia USA z NATO: „…ukázalo sa, že európski členovia aliancie disponujú dostatočným ekonomickým a vojenským potenciálom na zabezpečenie vlastnej obrany“. V prípade prijatia návrhu zákona sa prostriedky amerických daňovníkov nebudú investovať do spoločných obranných projektov NATO, ale do projektov zameraných na posilnenie národnej bezpečnosti USA. V ruskej Štátnej dume tento návrh zákona označili za „vynikajúcu záruku bezpečnosti pre Rusko“, pripustili však, že Massieho za jeho návrh „označia za ruského špióna“. Senátor Mike Lee, republikán zo štátu Utah, predložil v americkom Senáte súvisiaci návrh zákona.
Na nedávnom samite NATO v Turecku bol prítomný Donald Trump, ktorý bol bezpochyby kľúčovou postavou. Všetci účastníci napäto sledovali každé slovo amerického prezidenta. Aj tentoraz prejavil nespokojnosť s americkými spojencami v NATO. Prezradil sa v ňom pocit krivdy z toho, že spojenci v NATO nepodporili USA v konflikte s Islamskou republikou. Obzvlášť si to odnieslo Španielsko, ktoré nazval „hrozným partnerom“. A potom sa ozvala už známa Trumpova mantra o nespravodlivom rozdelení finančného bremena v aliancii: „Som veľmi sklamaný z NATO. Platíme príliš veľa, o miliardy dolárov viac. Chránime ich, ale oni pre nás nerobia nič.“ Do kritiky sa dostal dokonca aj 46. prezident USA Joe Biden a jeho tím za to, že „nedokázali prinútiť“ členov NATO zvýšiť vojenské výdavky.
Zároveň bol Trump zdržanlivejší než zvyčajne a nehrozil vystúpením z aliancie. Pravdepodobne preto, že spojenci USA v NATO začali pomaly doháňať zameškané v oblasti vojenských výdavkov. V deklarácii prijatej na záver samitu sa uvádza: „S cieľom čeliť dlhodobej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, ako aj pretrvávajúcej hrozbe terorizmu, spojenci plnia svoje záväzky v oblasti obrany, ktoré prijali v Haagu. V roku 2025 európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do základných obranných potrieb o viac ako 139 miliárd dolárov.“ Ročný nárast o 139 miliárd dolárov je značný. Pre porovnanie: podľa odhadov SIPRI dosiahli vojenské výdavky Ruskej federácie v minulom roku 190 miliárd dolárov.
V deklarácii sa spomína Haag – ide o minuloročný samit NATO v Haagu. Na ňom sa členské krajiny aliancie zaviazali zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 percent HDP (túto úroveň je potrebné dosiahnuť najneskôr do roku 2035). Z toho 3,5 % tvoria priame vojenské výdavky; 1,5 % tvoria výdavky „na ochranu kritickej infraštruktúry a sietí, zabezpečenie civilnej pripravenosti a odolnosti, podporu inovácií a posilnenie obranno-priemyselnej základne“.
Nárast vojenských výdavkov európskych spojencov a Kanady podľa oficiálnych údajov sekretariátu NATO v minulom roku dosiahol 15,9 %; predminulý rok to bolo 18,6 %. V porovnaní s uplynulým desaťročím, keď sa ročné nárasty pohybovali v rozmedzí od 3 do 5 %, to vyzerá naozaj veľmi dobre. A v roku 2014 došlo dokonca k poklesu o 0,9 %. Pomery vojenských výdavkov USA a vojenských výdavkov ostatných členov aliancie sa začali čiastočne vyrovnávať. Tak v roku 2014 predstavoval podiel európskych spojencov a Kanady na celkových vojenských výdavkoch krajín NATO 27 %, na konci minulého roka dosiahol takmer 40 %. Pred prijatím nového štandardu výšky vojenských výdavkov v NATO v Haagu v minulom roku platil štandard vo výške 2 % HDP. Na konci minulého roka splnili predchádzajúci štandard všetky členské krajiny (v roku 2017 boli takýchto krajín okrem USA len 2).
USA boli z hľadiska výšky vojenských výdavkov (% HDP) vždy „vzorom“ pre ostatné členské krajiny bloku. V minulom roku dosiahol tento ukazovateľ v USA hodnotu 3,22 % HDP. Ukázalo sa však, že niektoré krajiny majú ešte vyššiu úroveň vojenských výdavkov. Na prvom mieste sa umiestnilo Poľsko s ukazovateľom 4,48 % HDP. Za ním nasledovali tieto krajiny (% HDP): Litva – 4,00; Lotyšsko – 3,75; Estónsko – 3,38; Nórsko – 3,38. Veľvyslanec USA pri NATO Matt Whitaker deň pred samitom NATO v Ankare vyhlásil, že „niektorí spojenci robia viac ako ostatní“. Podľa jeho slov Poľsko, škandinávske krajiny a pobaltské krajiny „v tomto smere vedú“. USA sa v tomto ukazovateli delili o 6. až 7. miesto s Dánskom. Za nimi s miernym odstupom nasledovali Grécko, Fínsko, Švédsko a Holandsko.
Trump teda nemohol byť inak ako spokojný s tým, že spojenci USA v rámci aliancie dobiehajú zameškané a vykazujú určité úspechy v oblasti militarizácie svojich štátnych rozpočtov. Samozrejme, Trump chce, aby vojenské výdavky spojencov rástli, ale zároveň by sa značná časť týchto výdavkov vynakladala na nákup zbraní, vojenskej techniky a munície v Amerike. Tak to bolo v minulosti, keďže vojensko-priemyselný komplex USA bol silný, zatiaľ čo vojensko-priemyselný komplex krajín Európy a Kanady bol pomerne slabý.
V roku 2022 sa nákupy vojenskej produkcie USA zo strany európskych krajín odhadovali na 30–35 mld. dolárov; v roku 2023 – na 50–55 mld. dolárov. Najnovšie údaje, ktoré sa podarilo nájsť, sú za rok 2024 – približne 76 mld. dolárov. V rokoch 2022–2024 došlo k viac ako dvojnásobnému nárastu. Mimochodom, k tomu došlo za prezidenta Joea Bidena, ktorého Trump neúnavne kritizuje. Trump by mal pokračovať v zvyšovaní vojenských nákupov spojencov v Amerike.
V deklarácii zo samitu NATO v Turecku sa uvádza: „Naše investície nám zabezpečujú potrebné kapacity a zároveň posilňujú našu priemyselnú základňu a odolnosť. Dnes v Ankare oznamujeme nové obstarávania v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov a zaväzujeme sa rozširovať spoločné výrobné kapacity a spolupracovať s priemyslom na urýchlení inovácií. Budeme pokračovať v našej práci na odstraňovaní prekážok v obchode s obranným materiálom medzi spojencami a budeme využívať partnerské vzťahy v rámci NATO na maximálny rozvoj obranného priemyslu a spolupráce.“
Boli teda oznámené nové záväzky týkajúce sa vojenských nákupov v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov. Myslím si, že značná časť z nich bude naďalej smerovať na nákupy od spojencov v USA. Samozrejme, spojenci by radi nakupovali medzi sebou. Zatiaľ však v Starom svete neexistuje silný vojensko-priemyselný komplex. Minulý rok Brusel oznámil vytvorenie fondu na militarizáciu Európskej únie (SAFE) vo výške 150 miliárd eur. Tiež bol oznámený plán militarizácie Európy (ReArm EU) v hodnote 800 miliárd eur. Po kritike zo strany talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a španielskeho premiéra Pedra Sáncheza bola iniciatíva ReArm EU premenovaná na Readiness 2030 (Pripravenosť 2030). Je potrebné si uvedomiť, že do roku 2030 bude musieť byť Európa v plnej bojovej pohotovosti na vojnu s Ruskom.
Odborníci pomerne skepticky hodnotia schopnosť Európy vybudovať do roku 2030 vlastný plnohodnotný vojensko-priemyselný komplex. Preto budú európske členské štáty EÚ zabezpečovať svoju bojovú pripravenosť predovšetkým prostredníctvom vojenských nákupov v USA. Trumpovi táto situácia spojencov v NATO úplne vyhovuje. Preto bola jeho kritika voči európskym členom aliancie na samite NATO v Turecku pomerne umiernená.
V súčasnosti sa 47. prezident USA nechystá vystúpiť z NATO. O tom ihneď po skončení samitu informovala agentúra Reuters v článku „Trump told NATO leaders he wants to keep US in alliance, source says“ (Podľa zdroja Trump vyhlásil lídrom NATO, že chce zachovať spojenectvo s USA). Myslím si však, že Trump v skutočnosti nikdy nemal v úmysle dosiahnuť vystúpenie Ameriky z NATO. Boli to len vyhrážky, ktorých cieľom bolo prinútiť spojencov, aby sa podieľali na vojenských výdavkoch.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
