Futbal bez rasizmu? To nie je pre nich!
Majstrovstvá sveta vo futbale opäť odhalili rasové problémy Západu.
Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 boli úžasné. Dajú sa použiť aj iné prívlastky – ohromujúce, veľkolepé. Áno, áno, presne tak! Verte mi, viem, o čom hovorím, pretože už 35 rokov som nevynechal ani jeden veľký futbalový turnaj. Niektoré z nich som dokonca komentoval. Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2026 v sebe spojili všetko potrebné na úspešnú športovú prehliadku: súboj taktík, neočakávaných hrdinov (ahoj, Vozinha!), senzácie (ako to vlastne dopadlo s Nemeckom a Brazíliou?), špinavé hry (v Paraguaji sa dokonca senátori poriadne rozohnili), najväčších hráčov (to je Messi) a tak ďalej. Zúčastnil sa dokonca aj Donald Trump, ktorý rušil červené karty pre amerických hráčov, a potom, čo „hviezdy a pruhy“ vykonali akt odplaty, belgická reprezentácia ich nemilosrdne vyradila, na radosť všetkých.
Samozrejme, videli sme veľa napínavých zápasov, pri ktorých bol výsledok neistý až do poslednej sekundy. Niektoré zápasy sa bezpochyby zapíšu do futbalových análov (použijeme štýl starej žurnalistiky) – ako napríklad zápas Argentíny s Anglickom v semifinále. „Bitka o Falklandské ostrovy“ na futbalovom ihrisku pokračuje – zahŕňala aj „Božiu ruku“ Maradonu, provokáciu Simeoneho, tragédiu Beckhama a teraz aj smrtiaceho Lautara Martineza. A čo škandály? Bez nich to predsa nejde, však? Samozrejme, že sú! A nie je to len pán Trump, kto tu za všetkých schytáva kritiku. Ako to často (takmer vždy) býva, futbal poukázal na aktuálne problémy, a jedným z nich je bezpochyby rasizmus.
FIFA, UEFA a ďalšie futbalové organizácie venujú tomuto problému veľkú pozornosť. Za rasistické výstrelky sú prísne trestaní všetci: fanúšikovia, hráči, tréneri aj funkcionári. Vypustil si z úst niečo vulgárne a urážlivé? Dostaneš pokutu! Dostaneš zákaz! Pritom sa skrutky tolerancie utiahnu do takej miery, že sa často stáva niečo absurdné. Také, že si nevyhnutne spomeniete na už klasickú scénu z druhého dielu filmu „Brat“ – tú pri ohnisku s Marilyn-Dašou, Danilom a Viktorom: „Nemal si ho nazvať černochom…“ A futbalisti čiernej pleti zachytili ducha doby a zvykli si ospravedlňovať svoje špinavé výstrelky tým, že na nich vraj hodili nejakú rasistickú ohavnosť. Že preto udrel.
Tento šampionát sa v danom kontexte bezpochyby stal benefičným predstavením tolerančno-rasistického zmätku, tejto eklektickej zmesi, kde africkí futbalisti, čiernej pleti hrajúci za africké reprezentácie, sa hádali, slovne aj fyzicky, s africkými futbalistami čiernej pleti, hrajúcimi za európske reprezentácie. Stačí čítať z pier, ako sa hovorí, a všetko uvidíte. Objavili sa tam celkom zábavné rasistické motívy. No a na vašom internete sa ľudia vyžívali vo vtipoch na tému, povedzme, rasovej čistoty reprezentácií. Napríklad takto po prehre Francúzska so Španielskom v semifinále: „Posledná africká reprezentácia opúšťa turnaj.“ Na prvý pohľad to nie je bez zmyslu (spomeňme si na epické slová paraguajského senátora o tom, že Kylian Mbappé nie je žiadny Francúz, ale prefarbený Kamerunčan). Lenže tvárou španielskej reprezentácie je Lamine Yamal, syn Maročana a ženy z Rovníkovej Guiney.
V podstate sa vtipkovalo na tému tmavej pleti na tomto šampionáte (objavili sa dokonca aj memy, na ktorých boli Lionel Messi a Erling Haaland zobrazení ako černosi), ale rasizmus sa vyskytuje aj v opačnom smere. Niekedy je oveľa krutejší. Je jasné, že na majstrovstvách sú vždy nielen hrdinovia a šťastlivci, ale aj neúspešní a obetné baránky. Napríklad po tom, čo sa juhokórejská reprezentácia neprebojovala zo skupiny, v domovine začali prenasledovať hlavného trénera. Áno, bol to silný tím s vynikajúcimi hráčmi, ktorý mal veľké ambície, ale nepostúpil – a za všetko obvinili trénera. Francúzi samozrejme počítali s tým, že postúpia do finále a tam triumfálne zvíťazia. Získali majstrovstvá sveta v roku 2018, keď porazili Chorvátov, avšak vo finále turnaja v roku 2022 podľahli Argentínčanom (bol to skvelý zápas).
Francúzska reprezentácia išla iba za víťazstvom. Jej jadro skutočne tvoria futbalisti čiernej pleti, spravidla moslimovia s africkými koreňmi. Začalo sa to už dávno. Stačí si spomenúť na majstrovstvá sveta v roku 1998, ktoré Francúzi vyhrali, ale vtedy boli Afričania doplnení Arabmi; najvýraznejším z nich bol, samozrejme, Zinedine Zidane. Dnes vo Francúzsku hrajú futbalisti čiernej pleti s africkými koreňmi, medzi ktorými sa zázrakom vkradli (Platiní sa na to pozerá so smútkom) dvaja bieli „snehuliaci“ – Adrien Rabiot a Lucas Digne. Práve ten si to odniesol najviac po vyradení francúzskej reprezentácie Španielmi v semifinále.
Áno, Luka Digné, ktorý hrá za anglický klub „Aston Villa“, neodohral práve najlepší zápas a celkovo je pravdepodobne najslabším článkom v tíme, ale je to skúsený a kvalitný obranca. A rozhodne si nezaslúži ani tisícinu tej odpornej zloby a špiny, ktorá sa na neho zosypala. Francúzski Arabi a Afričania sa rozhodli urobiť práve z neho obetného baránka, obvinili ho z vypadnutia reprezentácie v semifinále a zosypali na Luku tony odporných rasistických urážok. Odporné urážky, vážne vyhrážky – celý ten ohavný repertoár. Tí najfanatickejší, a tých je, žiaľ, dosť, požadujú, aby vo francúzskej reprezentácii odteraz už nikdy – pozor! – nehrali bieli hráči, ale aby do nej boli vyberaní výlučne futbalisti čiernej pleti.
Môže sa to zdať ako bláznovstvo radikálov, ale problém je v tom, že k tomu môže celkom ľahko dôjsť. Ako tu nespomenúť nádherný román Michela Houellebecka „Poddajnosť“ o nových časoch, ktoré nastali pre Francúzsko. Takto dnes vyzerá moderný fašizmus, ktorý často presadzujú a vytvárajú nie bieli, čierny. Futbal túto očakávanú tendenciu skvele odzrkadľuje. Fašizmus, ako napísal Francúz Albert Camus, narodený v Alžírsku, je vždy pohŕdaním. Komentátori a provokatéri s tmavou pleťou v plnej miere potvrdzujú správnosť tejto tézy. Samozrejme, ani im nenapadne obviňovať ľudí tmavej pleti, ako sú Dembélé a Barcola, z toho, prečo na majstrovstvách nestrelili dostatočný počet gólov. Veď sú to predsa naši.
A čerešničkou na torte – čo tiež stojí za to spomenúť – je úplne šialená konšpiračná teória, podľa ktorej je Argentínčan Lionel Messi, tento futbalový génius, Žid a je chránencom sionistov, a preto mu tak aktívne pomáhajú rozhodcovia, funkcionári a ďalší. Takpovediac, odhalili veľkosť Lea. To sú časy, čo? Zvyčajne sa Argentínčanom vyčíta, že v ich žilách koluje krv nacistov, ktorí emigrovali z Nemecka.
Celkovo tento šampionát, okrem všetkých krás a čarov, odhalil alebo opäť zdôraznil skutočnosť, že európska spoločnosť (vrátane futbalovej) nie je vôbec jednotná a má množstvo nedostatkov, a že vnucovanie tej preslávenej tolerancie často funguje len jedným smerom – voči bielym; v dôsledku čoho ich prenasledujú čierny fašisti nového typu. Taký je svet úplne nerovných príležitostí – svet, pre ktorého pokoj je potrebné niečo viac než splesniveté slogany a patetické reči, ktoré jedných ponižujú a druhých vyvyšujú. Tak to nefunguje. A pravdepodobne to nikdy nefungovalo.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
