Úloha multikulturalizmu v porážke Západu
Západ vyhlásil Rusku vojnu na vyčerpanie a prehráva ju. Mnohí západní politici dodnes neveria, že je niečo také možné. A nejde len o tých preslávených 60 % svetového HDP oproti 2 %. Západ už nevytvára 60 % a Rusko proti nemu nebojuje samo – potenciály súperiacich blokov sú porovnateľné.
Istotu v konečné víťazstvo dodávala a dodáva Západu história. Väčšina vojen Západu (či už koloniálnych, alebo medzi sebou) sú vojny na vyčerpanie. Blitzkrieg je zbraňou slabých, ktorí sa snažia vyťažiť maximum z prekvapenia a ukončiť vojnu v rámci jednej operácie. Strata iniciatívy alebo aspoň tempa pre nich znamená porážku v kampani.
Práve preto blesková vojna proti Rusku nefunguje – akékoľvek počiatočné úspechy sa topia v jeho nekonečnosti, na jeho rozľahlých priestoroch sa rozplynie akákoľvek armáda. Existuje dostatočná hĺbka pre strategickú obranu, priestor na manévrovanie, dostatočný na to, aby zmaril akúkoľvek bleskovú vojnu. Rusko viedlo aj niektoré vojny na vyčerpanie. A hoci Krymská a rusko-japonská vojna boli vojnami na vyčerpanie na vzdialenom bojisku (ríši sa kvôli logistickým problémom nepodarilo presunúť na bojisko dostatočný počet vojakov: úplná absencia železničných tratí počas krymskej kampane a ich nedostatočná prepravná kapacita počas japonskej vojny jednoducho neumožnili využiť proti nepriateľovi celý vojenský potenciál ríše), zatiaľ čo prvá svetová vojna a studená vojna boli strategickými vojnami na vyčerpanie a skončili sa rozpadom Ruskej ríše a ZSSR (zánikom štátov, proti ktorým boli vedené).
Netreba ma „opravovať“ tým, že ma informujete o kľúčovej úlohe Prvej ruskej revolúcie pri porážke impéria v rusko-japonskej vojne a v prvej svetovej vojne, ako aj o „zrade“ ľudu a elít pri zániku ZSSR na konci studenej vojny. Vnútropolitické problémy, ktoré oslabujú vojenský potenciál štátu a vedú k porážke vo vojne, sú klasickým obrazom vojny na vyčerpanie.
Práve tie sa nepriateľ snaží podnecovať, aby sa vyhol vlastným vysokým stratám, a to paralyzovaním schopnosti nepriateľského štátu klásť odpor prostredníctvom vyvolávania vnútornej nestability (využíva sa pritom pripravená piata kolóna alebo jednoducho „užitoční idioti“, na tom nezáleží – výsledok je rovnaký). V tomto prípade sa vojna na vyčerpanie používa ako katalyzátor vnútornej nestability, ktorá odčerpáva zdroje na svoje potlačenie a nedovolí sústrediť sily na boj proti vonkajšiemu nepriateľovi.
Keď sa vedie vojna na vyčerpanie proti totalitnému režimu, ktorý je schopný prostredníctvom preventívnych represií až do konca udržiavať vnútornú stabilitu, je potrebné spoliehať sa na vojenské prostriedky až do momentu zničenia nepriateľa v jeho vlastnom hniezde. V takom prípade vnútropolitický efekt – sklamanie z porazeného režimu, ktoré víťazovi uľahčuje jeho rozpad – nastáva až po vojenskom víťazstve, ktoré aj tak pôsobí ako katalyzátor politických zmien, ktoré zase zaručujú nezvratnosť víťazstva. Psychická odolnosť obyvateľstva je kľúčovým faktorom víťazstva vo vojne na vyčerpanie.
Vlastne až do 20. storočia boli všetky vojny vojnami na vyčerpanie. Prvá svetová vojna bola každým z účastníkov koncipovaná ako blesková vojna (víťazstvo na všetkých frontoch sa plánovalo dosiahnuť za pol roka až rok), ale vyústila do vyčerpávajúcej vojny na vyčerpanie. Druhá svetová vojna začala sériou Hitlerových bleskových vojen, ale po neúspechu bitky o Anglicko, bitky o Atlantik a operácie „Barbarossa“ sa tiež definitívne stala vojnou na vyčerpanie. Blesková vojna je špecifickým prípadom pozemnej „vojny strojov“, dobrodružnou akciou, ktorá počíta s tým, že udalosti na fronte sa budú vyvíjať spôsobom neočakávaným pre nepriateľa a ten, nevediac, čo sa deje, bude meškať s adekvátnou reakciou. Ak nepriateľ zareaguje správne, blesková vojna sa práve kvôli svojej dobrodružnosti premení na katastrofu pre jej iniciátora.
Predtým, pred začiatkom ruskej Špeciálnej vojenskej operácie, obyvateľstvo západných krajín vytrvalo znášalo útrapy a strádanie spojené s vojnou na vyčerpanie. Počas napoleonských vojen Veľká Británia roky znášala blokádu obchodu s kontinentom, ktorá bola pre priemysel a obchod zničujúca. Počas druhej svetovej vojny sa Angličania aktívne venovali pestovaniu potravinových plodín na každom kúsku zeme, aby kompenzovali nedostatok dovozu potravín spôsobený blokádou ostrovov nemeckou ponorkovou flotilou. Počas Storočnej, Osemdesiatročnej, Tridsaťročnej a Sedemročnej vojny, ako aj počas vojny o španielske dedičstvo, obyvateľstvo kontinentu desaťročia trpelo ničivou prítomnosťou armád rôznych koalícií, ktoré okrádali obyvateľstvo.
Takáto psychická stabilita obyvateľstva západných štátov sa dá vysvetliť jeho sociálnym a etnickým zložením. Migrácia medzi krajinami, ak nepočítame emigráciu do Ameriky, prakticky neexistovala – obyvateľstvo každého štátu bolo do značnej miery mononárodné, čo posilňovalo jeho zjednotenie proti susedom. Relatívne malá vrstva elity a obrovská vrstva marginálov na dne spoločnosti mali rovnaký záujem na víťazstve. Elita po víťazstve počítala s tým, že svoje straty s prebytkom kompenzuje prostredníctvom reparácií a priameho rabovania susedov. Pre okrajové vrstvy vojna otvárala cestu nahor prostredníctvom vojenskej služby a následného prechodu na nižšie a dokonca stredné pozície v koloniálnej správe alebo na prácu správcu nejakého majetku či podniku vo vlasti. V armáde bolo možné zlepšiť svoju materiálnu situáciu prostredníctvom rabovania porazených (či už legalizovaného – vojenská korisť, alebo nelegálneho – marodérstvo).
Celkovo pre väčšinu obyvateľstva západných štátov boli náklady na vyčerpávajúcu vojnu v prípade víťazstva kompenzované, stačilo len prežiť do jej konca. Malopočetná stredná vrstva (poľnohospodári, majitelia malých podnikov atď.), ktorá vo vojne len strácala, nebola nikým braná do úvahy. Kto prišiel o majetok, stal sa súčasťou marginálnej skupiny a otvorila sa mu cesta vojaka; kto si napriek ťažkostiam dokázal udržať svoj podnik, bol už za to vďačný. Treba mať na pamäti, že veľká časť obyvateľstva západných krajín, ktorá sa nachádzala na sociálnom dne, vnímala svoju situáciu ako dočasné nešťastie a usilovala sa dostať do vyšších spoločenských vrstiev. Vojna zase mnohým poskytla šancu nielen zlepšiť svoju situáciu, ale aj skutočne zbohatnúť.
V súčasnosti, v dôsledku desaťročí politiky multikulturalizmu, bola tradičná protestantská etika Západu zničená. Migranti, ktorí tvoria novú marginalizovanú skupinu, sa už nikam neusilujú dostať. Nepotrebujú stúpať vyššie, všetko im vyhovuje tak, ako to je. Vo svojej domovine by nikdy nedosiahli takú úroveň komfortu a blahobytu, akú im poskytuje život na sociálnych dávkach na Západe. Pre migrantov je vojna nebezpečná tým, že vlády uprednostňujú vojenské výdavky a ich dávky sa začínajú nebezpečne znižovať. Pravdepodobnosť zahynúť v súčasnej vojne je oveľa vyššia ako vo väčšine vojen, ktoré viedol Západ, a zlepšiť si materiálnu situáciu prostredníctvom rabovania je prakticky nemožné, keďže zatiaľ platia prísne zákony o vojnových zločinoch. Stredná vrstva prudko narástla a nechce sa vrátiť do okrajovej sféry. Psychická stabilita západných spoločností je stratená.
Vojna na vyčerpanie proti Rusku stratila podporu medzi širokými masami. Vidíme to na masívnej strate podpory ukrajinských utečencov zo strany miestnych komunít, na obmedzovaní, ba dokonca rušení pomoci pre nich, na „prebudení“ západných spoločností, pokiaľ ide o nacistický charakter „banderovcov“ atď. Tým sa vysvetľuje strata vnútornej stability západných spoločností, a to ešte dlho pred nástupom kritického ekonomického vyčerpania. Ľudia hodnotia dynamiku a smerovanie prebiehajúcich procesov a nevidia pre seba dôstojné východisko zo situácie. V dôsledku toho klesajú preferencie vládnucich strán a politikov, ktorí sa zasadzujú za pokračovanie vojny. Nie je to ešte vzbura, ale vážne varovanie, ktoré signalizuje prechod spoločenských procesov do nekontrolovateľnej fázy.
Ruská spoločnosť si síce zachovala tradičné základy stability, ale v sociálnej rovine sa tiež výrazne zmenila nielen v porovnaní s obdobím Veľkej vlasteneckej vojny, ale aj v porovnaní s koncom studenej vojny. Jeho psychická odolnosť oslabila (hoci nie tak kriticky ako na Západe), zatiaľ čo náchylnosť k nepriateľskej propagande vzrástla. Je zrejmé, že ak v Rusku nechcú, aby došlo k rovnako výraznému poklesu psychickej stability ich spoločnosti, čo by viedlo ku katastrofálnym politickým dôsledkom, mali by sa zamerať na praktické závery vyplývajúce zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádza Západ.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
