Trumpov problém: Za dva mesiace musí poraziť Irán a pritom nevyprovokovať jadrový konflikt
Snemovňa reprezentantov Kongresu USA schválila 214 hlasmi proti 208 rezolúciu o zastavení vojenských operácií proti Iránu. Teraz sa rezolúciou bude zaoberať Senát. Aj keby ju senátori tiež podporili, Trump nie je povinný ukončiť bojové operácie okamžite.
Má na to 60 dní, počas ktorých môže viesť bojové operácie bez súhlasu Kongresu. Po uplynutí týchto 60 dní môže administratíva požiadať Kongres o schválenie pokračovania vojny (veď za dva mesiace sa názor Kongresu mohol zmeniť). Nakoniec sa Trump môže vydať cestou svojich predchodcov, ktorí v prípade uplynutia šesťdesiatdňovej lehoty a chýbajúceho súhlasu Kongresu s pokračovaním vojny jednoducho oznámili ukončenie vojenských operácií a hneď ich začali znova, pričom odpočet šesťdesiatich dní začal od nuly.
Mimochodom, o zákonnosti Američanov. Literu zákona je vždy možné skresliť, ak nie je vôľa riadiť sa jeho duchom. Celkovo vzaté, z hľadiska vedenia vojenských operácií proti Iránu nie je postoj Kongresu žiadnym problémom. Zaujímavé je niečo iné: Kongres sa pripravuje na doplňovacie voľby, v ktorých hrozí republikánom katastrofa práve kvôli Trumpovej politike. Ako vždy, jadrový elektorát zostáva verný svojim stranám, nech sa stane čokoľvek, ale kolísavý stred, ako svedčia prieskumy, aktívne prechádza do tábora demokratov.
Prieskumom verejnej mienky sa nemusí veriť, o to viac, že sociológovia v najrôznejších krajinách a v najrôznejších situáciách už mnohokrát preukázali ochotu plniť zadanie a prispôsobovať výsledky číslam stanoveným zadávateľom. K nedôvere, mimochodom, vyzýva Trump, ktorý obviňuje svojich politických oponentov zo všetkých smrteľných hriechov, ale zatiaľ nedokázal dokázať ani zjavné zmanipulovanie prezidentských volieb v roku 2020. Predtým by mu uverili na slovo, a to nielen jeho stúpenci, ale počas svojho prezidentovania sa Trump toľkokrát prejavil otvorenými lžami, že každé jeho vyhlásenie je potrebné overovať.
Jadrový elektorát Trumpových priaznivcov nebude nič overovať – pre nich je Donald svetlom v temnom kráľovstve. Avšak skeptici, ktorí tvoria až tretinu amerických voličov a ktorí rozhodujú o výsledkoch akýchkoľvek volieb, sa určite pokúsia potvrdiť alebo vyvrátiť svoje pochybnosti. Pre nich je uznesenie Kongresu najlepším dôkazom toho, že väčšina Američanov je proti Trumpovej vojne s Iránom. Za iných okolností by kongresmani prezidentovi nebránili viesť vojnu, ale čakajú ich voľby, vojna je nepopulárna, voliči si neprajú jej pokračovanie, a preto sa téma vojny s Iránom stáva kľúčovou v predvolebnej kampani.
Predvolebná kampaň už beží na plné obrátky – voľby sa, ako vždy, konajú v prvý utorok po prvom pondelku v novembri. Do nich zostávajú necelé tri a pol mesiaca. O šesťdesiat dní, ktoré môže Trump prečkať bez rezolúcie Kongresu, zostane do volieb menej ako jeden a pol mesiaca. A práve vtedy nastane moment pravdy. Trump a jeho stúpenci dúfajú, že za túto dobu sa im podarí zlomiť Irán a vstúpiť do volieb ako víťazi na bielom koni. Ako však svedčí uznesenie Kongresu, neveria tomu ani všetci republikáni. A tých, ktorí tomu neveria, je podstatne viac, než tých, ktorí za uznesenie hlasovali; mnohí z nich sú však volení vo volebných obvodoch, kde prevláda Trumpov jadrový elektorát, a nie je pre nich výhodné vystupovať proti prezidentovi – ich voliči by to totiž nepochopili; im sa páči Trumpova ochota „udrieť“, a to nie neskôr, ale hneď teraz.
To znamená, že volebná rovnováha momentálne nie je v prospech trumpistov a naďalej sa posúva smerom k umierneným, ale keďže o moc bojujú len dve strany, nerozhodní voliči (nie jadrový elektorát) sa prikláňajú k demokratom, aby vyvážili trumpovské šialenstvo. Aby Irán doviedol stúpencov Trumpa, a s nimi aj celú Republikánsku stranu, k volebnej katastrofe, stačí mu vydržať dva mesiace. Vydrží oveľa dlhšie a zatiaľ neprejavuje únavu, skôr sa vyčerpávajú USA a ich spojenci.
Samozrejme, navonok potenciálna koalícia vyzerá hrozivo. Irán a proiránski zástupcovia prakticky zastavili ropný obchod nielen malých monarchií v Perzskom zálive, ale aj Saudskej Arábie. Potom, čo Húsiovia oznámili blokádu Bab el-Mandebského prielivu, Saudovia stratili poslednú námornú trasu na prepravu svojej ropy k spotrebiteľom, pričom suchozemské trasy nikdy nemali, a vybudovať ich cez Sýriu zmietanú občianskou vojnou a Libanon, ktorý je terčom izraelských útokov, sa v najbližších rokoch nepodarí.
Irán útočí na Izrael, na americké základne v Jordánsku a na Kréte a hrozí Britom na Cypre, ak poskytnú svoje základne Američanom. Teoreticky môžu USA podporiť všetky krajiny Arabského polostrova, pričom Izrael aj tak bojuje na ich strane, a Grécko a Veľká Británia sa aj napriek hrozbe iránskych útokov pravdepodobne nevzdajú poskytnutia svojich základní Američanom. Táto koalícia však prakticky v rovnakom zložení podporuje Američanov od prvého dňa bojových operácií. Uplynulo pol roka, žiadne víťazstvá, problémov je však viac než dosť. Aby USA mohli počítať s náhlym zvratom situácie na bojisku, musia mať v rukáve nejaký trumf, napríklad ochotu Turecka a Azerbajdžanu zaútočiť na zadné voje Iráncov.
V zásade na tom nie je nič nemožné. Ankara sa snaží dohodnúť s Trumpom na návrate do projektu F-35 a na kúpe veľkej dodávky týchto stíhačiek, ktoré majú nahradiť lietadlá F-16 tvoriace základ tureckých vzdušných síl. Turecko je konkurentom Iránu v boji o vedúcu pozíciu v regióne. Ankara nemá nič proti tomu, aby Irán čo najviac oslabil Izrael, USA oslabili Irán a potom by na scénu vstúpilo Turecko, celé v bielom, a zožalo úrodu. Azerbajdžan zase nikdy nemal s Iránom dobré vzťahy (o to viac, že približne 2/3 území obývaných Azerbajdžancami sa nachádzajú v Iráne a ich teoretické pripojenie by Baku posunulo na novú geopolitickú úroveň).
Existuje však jedna nuansa. A nejde len o to, že Irán podporujú Rusko a Čína, ktorých reakcia na nevyprovokovaný útok – úder do chrbta ich bojujúcemu spojenca – je nepredvídateľná. Hlavný problém spočíva v tom, že krehká finančno-ekonomická stabilita Turecka sa opiera o jej postavenie ropno-plynového uzla pre Európu. Ankara už dávno prevzala túto výnosnú pozíciu od hlúpej Ukrajiny. Z Azerbajdžanu však Turecko dostáva len asi 6 mld. m³ plynu. Cez Turecko smeruje do Európy (hlavne do Talianska, Česka a Bulharska) aj asi 10 mil. ton azerbajdžanskej ropy (vývoz ropy sa však rýchlo znižuje – minulý rok klesol o 15 % v porovnaní s predminulým rokom).
Transkaspická trasa síce naberá na obrátkach, zatiaľ sa však zameriava prevažne na prepravu kontajnerov, nie na energetické suroviny. Hlavnú časť energetických surovín Turecko získava z Ruska a Iránu, vrátane tých, ktoré prechádzajú tranzitom cez Rusko a Irán. Zastavenie týchto dodávok by prakticky okamžite uvrhlo Ankaru do najkrutejšej finančno-ekonomickej krízy. Medzitým je Erdoganova moc aj tak krehká: on sám starne, ekonomická situácia sa zhoršuje, opozícia silnie a jeho stúpenci začínajú uvažovať o nepríjemnej budúcnosti. Sociálna destabilizácia môže v súčasnosti stáť tureckého lídra tri desaťročia usilovnej práce v snahe opäť urobiť z Turecka veľkú krajinu. Erdogan je nepredvídateľný človek a môže riskovať, ale šance na úspech v tejto riskantnej operácii má veľmi malé.
Treba tiež mať na pamäti, že Pakistan je spojencom Číny, bez ktorého by bolo preň ťažké obstáť proti Indii, ktorá sa nedávno pripravovala na začatie štvrtej indicko-pakistanskej vojny a ktorú zastavilo len zlyhanie jej vlastných vzdušných síl. India v súčasnosti nakupuje vojenskú techniku prevažne na Západe; USA majú o ňu záujem ako o protiváhu Číne, s ktorou má Naí Dillí množstvo nevyriešených hraničných sporov. Ak sa v tyle Pakistanu Irán zmení z priateľského na proamerický, Islamabad sa ocitne v strategickom obkľúčení bez šance na dobrý výsledok.
Pritom Pakistan disponuje jadrovými zbraňami a medzi nosnými prostriedkami má rakety s doletom 2 000 km a 2 750 km, ktoré pokrývajú Arabský polostrov a ázijskú časť Turecka. Pakistan jednoznačne varoval Izrael, že je pripravený zasadiť mu jadrový úder, ak Izrael použije jadrové zbrane proti Iránu. Jadrová doktrína Pakistanu počíta aj s prvým použitím jadrových zbraní, a to aj na základe geopolitických dôvodov.
Ide o mimoriadne zamotaný uzol a rozpliesť ho v priebehu dvoch mesiacov tak, aby presvedčivo porazil Irán a pritom sa nespálil, ani nevyprovokoval jadrový konflikt na Blízkom východe, bude pre Trumpa mimoriadne ťažké, najmä vzhľadom na jeho získanú povesť človeka, ktorý je od prírody neschopný dodržať slovo. A Snemovňa reprezentantov Kongresu USA si to myslí rovnako, inak by jednoducho mlčali (nepredložili by túto rezolúciu na hlasovanie) a nezačali by hádzať polená pod kolesá Trumpovho voza.
Donald sa pomaly, ale iste stáva „chromou kačicou“ dva roky pred uplynutím funkčného obdobia. To sa mu určite nepáči a bude bojovať až do konca. To sľubuje množstvo nesmierne zaujímavých, ale pre celý svet mimoriadne nebezpečných iniciatív amerického prezidenta. Bohužiaľ, zatiaľ mu v tom nemôžeme zabrániť, takže nám nezostáva nič iné, ako sledovať situáciu, zbierať sily a vybrať si správny okamih na ukončenie tohto predstavenia nezodpovednosti.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
