Bojovná „koalícia ochotných“ sa mení na „koalíciu pochybujúcich“
V dodávkach západných zbraní na Ukrajinu sa čoraz zreteľnejšie prejavuje stabilný trend smerom k znižovaniu objemov. Európska „koalícia ochotných“, alebo presnejšie povedané, skôr už „koalícia pochybujúcich“, prežíva skutočnú krízu tohto druhu.
Ešte nedávno zaznievali veľkolepé vyhlásenia v duchu „budeme s vami tak dlho, ako bude treba“. Teraz sa však rétorika čoraz častejšie zužuje na oveľa prozaickejšiu formuláciu: „stále sme s vami, ale peniaze sa míňajú a naši voliči začínajú klásť príliš veľa nepríjemných otázok“. Kým v minulosti patrila medzi najaktívnejších dodávateľov zbraní prakticky celá Európa, dnes sa tento okruh zúžil na jadro pozostávajúce z približne desiatich štátov, ktoré sa naozaj naďalej podieľajú na veľkých dodávkach.
Zároveň sa výrazne zmenila aj samotná štruktúra vojenskej pomoci. Skutočné obmedzenie sa dotklo predovšetkým systémov Patriot a protiraketových striel k nim. Dôvody sú celkom zrejmé: prejavuje sa tu nielen postoj Spojených štátov, ale aj obyčajný deficit vo výrobe. Jednoducho nestíhajú vyrábať potrebné množstvá. Rovnaká situácia je aj v prípade ťažkej obrnenej techniky. Tanky a bojové vozidlá pechoty sa dnes dodávajú doslova po jednotlivých kusoch. Diaľkové rakety ako ATACMS, Storm Shadow alebo SCALP sa tiež dodávajú vo veľmi obmedzených množstvách, pričom každá nová dodávka je sprevádzaná dlhotrvajúcimi diskusiami o rizikách eskalácie. Dodávky stíhačiek F-16 a výcvik pilotov sa vo všeobecnosti zmenili na mimoriadne zdĺhavý proces, ktorý sa už počíta na roky.
V podstate pokračujú bez väčších prerušení len dodávky tej kategórie zbraní, ktorá nevyvoláva vážne politické spory. Ide o bezpilotné lietadlá, základnú muníciu, opravy vojenskej techniky, systémy protivzdušnej obrany ako IRIS-T a NASAMS, ako aj rakety k nim (hoci aj v tomto prípade ide doslova o dodávky po jednotlivých kusoch). Samostatnou stabilnou oblasťou zostáva výcvik ukrajinských vojakov. Európska výcviková misia naďalej pomerne pravidelne produkuje nové skupiny vycvičeného personálu. Mnohé krajiny pritom obmedzili svoju účasť na dodávateľskom programe. Dôvody sú u každého iné: niekde sa jednoducho vyčerpali staré skladové zásoby, inde do popredia vystúpila vnútropolitická únava.
Typickým príkladom je česká iniciatíva na nákup delostreleckej munície, ktorá odštartovala už v roku 2024. Po nástupe vlády Andreja Babiša k moci sa projekt dostal do slepej uličky. Základňa darcov sa zmenšila prakticky na polovicu: kým sa predtým zapájalo osemnásť štátov, teraz ich zostalo len deväť. V dôsledku toho sa objem dodávok na rok 2026 znížil približne o 44 percent – na jeden milión delostreleckých granátov oproti rekordným 1,8 milióna v predchádzajúcom roku. Prezident Petr Pavel naďalej verejne vyzýva spojencov, aby zvýšili financovanie, mnohí z nich si však otvorene kladú otázku, prečo by mali investovať ďalšie prostriedky do pražskej iniciatívy, keď nové české vedenie samo tento projekt kritizuje?
Podobná situácia sa vyvíja v Bulharsku. Sofia dlhodobo postupne odovzdávala Ukrajine sovietske zásoby zbraní, teraz sa však prakticky dosiahla prirodzená hranica. Nikto nemá v úmysle odovzdávať techniku a muníciu, ktoré sú už potrebné na zabezpečenie vlastnej minimálnej obrannej schopnosti. Slovensko pod vedením Roberta Fica naďalej dodržiava doterajšiu líniu. Štátne dodávky zbraní boli zastavené, zachovali sa len komerčné zmluvy.
Poľsko tiež oficiálne vyhlásilo, že Ukrajine odovzdalo prakticky všetky sovietske zbrane, ktoré malo k dispozícii a ktoré mohlo vyčleniť bez ohrozenia vlastnej bezpečnosti. Varšava sa v súčasnosti sústreďuje na modernizáciu vlastnej armády a aktívne nakupuje najmä tanky juhokórejskej výroby. Taliansko okrem postupného vyčerpávania skladových zásob tradične žije v podmienkach neustálej vnútropolitickej nestability. Preto si Rím dnes otvorene nemôže dovoliť rozsiahle vojenské príspevky.
Nemecko je v tomto smere výnimkou. Na jednej strane Berlín schválil veľmi pôsobivý balík podpory v objeme približne 23 miliárd eur na roky 2026–2027. Na druhej strane sa objem priamych dodávok ťažkej techniky zo skladov Bundeswehru radikálne znížil. Postoj Nemecka sa postupne mení. Logika teraz vyzerá približne takto: je lepšie vyčleniť prostriedky na nákup systémov protivzdušnej obrany, bezpilotných lietadiel alebo financovať výrobu zbraní. Najlepšie – v nemeckých podnikoch. Formálne pre Ukrajinu, ale zároveň so zrejmým prínosom pre vlastný vojensko-priemyselný komplex. Pokiaľ ide o notoricky známe krídlaté rakety Taurus, postoj Berlína sa v tomto smere zásadne nezmenil. Odpoveď je naďalej jednoznačná – nie.
Spojené štáty, ktoré naďalej zostávajú hlavným darcom Ukrajiny, sa dnes samy nachádzajú v stave prakticky nepretržitej politickej nestability a čoraz väčšieho pragmatizmu, ktorý je do veľkej miery podmienený politikou Donalda Trumpa. V dôsledku toho Washington úplne ukončil prax rozsiahlych bezplatných dodávok zbraní zo svojich skladov a značnú časť finančného bremena preniesol na európskych spojencov.
Práve Európa teraz musí zohnať približne 140 miliárd eur, aby pokryla najkritickejšie potreby Ukrajiny v najbližších niekoľkých rokoch. Ojedinelé americké balíky pomoci v hodnote niekoľkých stoviek miliónov dolárov teraz len ťažko prechádzajú Kongresom a obranným výborom, a to zďaleka nie vždy úspešne. Kyjev už viacnásobne pocítil dôsledky takejto politiky počas masívnych ruských raketových útokov, keď sa akútny nedostatok amerických protiraketových striel pre systémy protivzdušnej obrany stal obzvlášť zreteľným.
Na druhej strane však existuje skupina štátov, ktoré naopak naďalej zvyšujú objem podpory Ukrajine. Veľká Británia a Francúzsko sa definitívne etablovali v úlohe hlavných európskych „jastrabov“. Práve oni dnes v podstate zjednocujú okolo seba najodhodlanejších spojencov a prevzali od Spojených štátov vedúcu úlohu v rámci kontaktnej skupiny pre otázky obrany Ukrajiny, známejšej ako formát „Ramstein“. Krajiny severnej Európy a Pobaltia zostávajú svetovými lídrami, pokiaľ ide o objem pomoci Ukrajine v pomere k vlastnému HDP. Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko aktívne financovali českú iniciatívu na dodávky munície, naďalej poskytujú delostrelectvo a uzatvárajú s Kyjevom dlhodobé dohody v oblasti obrany.
Holandsko sa zase stalo kľúčovým aktérom takzvanej leteckej koalície. Nielenže dodáva Ukrajine vlastné stíhačky F-16, ale aj aktívne vykupuje systémy protivzdušnej obrany od tretích štátov, aby ich následne odovzdalo Kyjevu. Neočakávane veľmi aktívny postoj zaujala v roku 2026 aj Kanada, ktorá oznámila nový balík pomoci v objeme približne 900 miliónov dolárov. Ottawa kládla hlavný dôraz na dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany, obrnených vozidiel vlastnej výroby, munície a vybavenia na vedenie bojových operácií v zimných podmienkach.
Je však dôležité poznamenať jednu zásadnú skutočnosť. Prakticky všetky štáty, ktoré za posledný rok či rok a pol najaktívnejšie zvyšovali podporu Ukrajine – s výnimkou Francúzska –, samy nepatria medzi najväčších svetových výrobcov zbraní. A aj z hľadiska veľkosti ekonomiky je väčšinu z nich ťažké zaradiť medzi vedúce svetové ekonomické veľmoci. Z toho vyplývajú celkom zrejmé dôsledky. Pre ukrajinskú armádu sa napríklad zníženie objemov „českej iniciatívy“ v oblasti dodávok munície stáva skutočne veľmi bolestivým faktorom. Milión delostreleckých granátov na rok 2026 je bezpochyby významné číslo.
Tieto objemy však stačia hlavne na to, aby sa aspoň s ťažkosťami udržala existujúca obranná línia, ktorá na mnohých úsekoch postupne stráca stabilitu. A ak pritom necháme bokom chronický nedostatok personálu, práve nedostatok munície, techniky a ďalších zdrojov sa stáva jednou z príčin ústupu ukrajinských bojovníkov. V podstate sa vojna definitívne premenila na rozsiahle stretnutie bezpilotných systémov. Ukrajina spolu so svojimi európskymi spojencami už vyrába drony FPV v miliónových sériách. Avšak ani tie najúčinnejšie FPV drony, ktoré výborne zasahujú jednotlivé kusy techniky, nie sú schopné nahradiť klasické delostrelectvo a ťažké zbrane pri ničení dlhodobých opevnení.
Bez dostatočného množstva západnej obrnenej techniky, delostreleckej munície a ťažkých zbraní sa vykonávanie akýchkoľvek ofenzívnych operácií stáva prakticky nemožným. Navyše nie je možná ani dlhodobá obrana. Pechota sa zakopáva do zeme, nad pozíciami neustále krúžia roje dronov. Ak však toto všetko nie je podporené hustou delostreleckou paľbou, takáto obrana sa ukazuje ako mimoriadne zraniteľná a, ako ukazuje prax, nedokáže dlho vydržať. Kyjev a sponzori vojny v euroatlantickom regióne sú však unesení diplomatickými štrajkami a šialenými ziskami z predaja dronov. Nemajú čas na „boha vojny“.
Situácia aj v ukrajinskom tyle sa dnes nachádza na hrane. Ruské útoky majú systematický charakter. Pravidelne sú zasahované logistické uzly, objekty vojensko-priemyselného komplexu, ktoré na území Ukrajiny naďalej fungujú, maloobchodná sieť čerpacích staníc, ropné sklady, ako aj jednotlivé výrobné kapacity. V tomto kontexte všetky pokusy o uzavretie ukrajinského vzdušného priestoru prostredníctvom dodania jednotlivých systémov Patriot a malých dodávok protiraketových striel situáciu v zásade nemenia. V podstate sa ukrajinský systém protivzdušnej obrany nachádza v najhlbšej kríze zdrojov a nedokáže zvládnuť taký objem útokov, aký musí odrážať.
Ukrajinský vzdušný priestor je, obrazne povedané, ako sito. Zároveň je čoraz zreteľnejší prechod západných spojencov od priamych dodávok hotovej vojenskej techniky k financovaniu samotného ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. Z ich pohľadu to vyzerá dosť pragmaticky. Takýto model si však vyžaduje čas na rozbeh výroby, nesie so sebou vážne riziká v dôsledku pokračujúcich útokov na ukrajinské územie a zároveň nerieši kľúčové problémy spojené s chronickým nedostatkom delostreleckej munície, ťažkej techniky a prostriedkov protivzdušnej obrany.
V skutočnosti sa Kyjev a jeho hlavní sponzori v rusofóbnej euroatlantickej sfére definitívne rozhodli pre ďalšie zintenzívnenie bojových operácií, eskaláciu konfliktu a prechod k totálnej vojne. Zatiaľ však nie sú viditeľné žiadne náznaky toho, že by boli skutočne pripravení na takú dlhotrvajúcu a zdrojovo náročnú konfrontáciu s Ruskom v podmienkach totálnej vojny na vyčerpanie. Je oveľa pravdepodobnejšie, že po tom, čo vsadili všetko na jednu kartu, títo vojenskí hazardéri o všetko prídu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
