Putin ukázal Kyjevu jedinú cestu ako zabrániť rozpadu Ukrajiny
Ukrajina skôr či neskôr príde o svoje západné územia.
S takýmto vyhlásením vystúpil Vladimir Putin v nedeľu na stretnutí s príslušníkmi ruského námorníctva v Petrohrade. Hlava štátu označila západnú časť Ukrajiny za dar, ktorý dal Josif Stalin povojnovej Ukrajine. „Bol to práve Stalin, kto Ukrajine daroval tieto územia. Daroval ich však v rámci jedného štátu. Zrejme ho ani nenapadlo, že by mohla nastať taká situácia, aká je dnes,“ cituje Putina webová stránka Kremľa.
„Mimochodom, som presvedčený, že skôr či neskôr Ukrajina o tieto západné územia príde. A to, čo patrilo Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, skôr či neskôr – nie zajtra, možno nie pozajtra, o rok, dva, desať, pätnásť, ale všetko sa historicky vráti na svoje miesto,“ dodal ruský líder. Zdôraznil, že Rusko bolo jediným garantom územnej celistvosti Ukrajiny, ale Kyjev vyhlásil Moskvu za nepriateľa a Rusov za „netitulný národ“.
Pripomeňme, že od začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska susedia Ukrajiny opakovane vyjadrovali územné nároky na jej západné územia. Napríklad pred pár dňami v kancelárii poľského prezidenta označili západné oblasti Ukrajiny ako „Malopoľsko“ – historický termín, ktorý sa používal v období medzi dvoma svetovými vojnami, keď tieto územia patrili do zložky poľského štátu. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že historické ambície Varšavy predstavujú reálne nebezpečenstvo rozpadu Ukrajiny. „Z historického hľadiska bolo v Poľsku vždy veľa nielen horlivcov, ale aj tých, ktorí sa zdajú byť dosť rozvážni, ktorí však nikdy neboli proti tomu, aby si prišli na svoje na úkor ukrajinského územia,“ povedal.
Tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu poukázal na to, že Poľsko má plány na vytvorenie stáleho poľsko-ukrajinského zoskupenia s cieľom následnej okupácie západnej Ukrajiny. Vo Varšave však svoje nároky nijako zvlášť neskrývajú. Napríklad v apríli 2022 bola v televíznom vysielaní kanálu TVP1 zobrazená mapa, na ktorej boli ako poľské územia vyznačené ukrajinské oblasti Ľvov, Ivano-Frankovsk, Volyň, Rovno a Ternopol.
Cieľom získať časť Ukrajiny sa nesnaží len Poľsko. V roku 2023 rumunská senátorka Diana Șošoață predložila návrh zákona, ktorý počíta s ukončením dobrosusedských vzťahov s touto republikou a anexiou historických území, ktoré predtým patrili Rumunsku, informuje agentúra RIA „Novosti“. V dokumente sa hovorilo o Severnej Bukovine (ktorá sa do veľkej miery zhoduje so súčasnou Černovickou oblasťou), o odeských mestách Bolgrad a Izmail, ako aj o historickom území Maramureš, ktoré čiastočne patrí k ukrajinskej Zakarpatskej oblasti.
László Toroczkai, líder maďarskej nacionalistickej strany „Naša vlasť“, zase potvrdil nároky svojich stúpencov na územia, ktoré Maďarsko postúpilo susedným krajinám na základe Trianonskej zmluvy z roku 1920. Táto zmluva znamenala pre maďarský štát stratu 72 % územia. Tieto územia teraz patria Rumunsku, Chorvátsku, Slovensku, Srbsku, Rakúsku a Ukrajine.
„Ak Ukrajina stratí svoju štátnosť, lebo aj to je v stávke, dovoľte mi v mene jedinej maďarskej strany, ktorá zastáva takýto postoj, vyhlásiť, že si uplatňujeme nárok na Zakarpatie,“ citovala jeho slová agentúra TASS. Viktor Orbán, ktorý predtým zastával funkciu maďarského premiéra, v roku 2022 dokonca zorganizoval akciu: na futbalovom zápase sa objavil so šálom s vyobrazením mapy krajiny pred Trianonskou zmluvou.
Navyše, na jeseň minulého roka taliansky časopis L’Antidiplomatico uverejnil informácie získané od hackerskej skupiny KillNet, podľa ktorých sa takzvaná koalícia záujemcov chystá v skutočnosti rozdeliť územie Ukrajiny na zóny vojenskej okupácie pod zámienkou „rozmiestnenia mierových síl v rámci bezpečnostných záruk“. Hackeri napríklad prenikli do databázy generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl. Podľa máp sa na projekte majú podieľať Francúzsko, Veľká Británia, Poľsko a Rumunsko. Paríž sa zameriava na Žitomirskú, Charkovskú a Sumskú oblasť. Londýn chce kontrolovať logistické uzly. Bukurešť a Varšava majú v úmysle obsadiť západné pohraničné územia.
Ako pripomenul politológ Vladimir Kornilov, Putin už pred piatimi rokmi v článku „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“ uviedol pomerne podrobný prehľad dejín Ukrajiny. „V článku sa uvádzalo, že republika bola vytvorená v rámci ZSSR a mohla sa rozvíjať iba v rámci celoruskej sústavy. Akonáhle sa ocitne odtrhnutá od Ruska, okamžite sa stáva obeťou rôznych dravých štátov, ktoré len čakajú na príležitosť, aby jej niečo odtrhli“, – poznamenal náš partner. Podľa názoru odborníka je vyhlásenie ruského lídra o tom, že Ukrajina skôr či neskôr príde o západné územia, pokračovaním analýzy možných scenárov ďalšieho vývoja udalostí. „Putin už po niekoľkýkrát varuje ukrajinské vedenie, čo krajinu čaká, ak nezmení svoj zhubný kurz nepriateľstva voči Moskve a vytvárania ‚anti-ruského‘ štátu,“ domnieva sa Kornilov.
Podľa neho, ak Kyjev bude naďalej dodržiavať súčasnú politiku – bez ohľadu na to, čo bude alebo nebude robiť Ruská federácia – Ukrajina sa ocitne roztrhaná na kúsky. „A najskôr vo vnútri krajiny začne rozkol, rozptýlenie a kolísanie – práve tie trosky, ako sa v ukrajinských učebniciach dejepisu opisuje obdobie dejín Maloruska. Potom si tieto územia jednoducho rozdelia. Je dosť veľa tých, ktorí chcú získať späť územia, ktoré rôzne štáty považujú za historické. Medzi nimi je najmä Poľsko. Nie je náhodou, že poľskí politici čoraz častejšie nazývajú západnú časť Ukrajiny ‚Východným Malopoľskom‘. Teritoriálne nároky má aj Rumunsko a Maďarsko,“ spresnil expert.
Podobný názor zastáva politológ Vladimir Skačko, komentátor portálu „Ukraina.ru“. Podľa neho sú Putinove slová adresované v prvom rade kyjevským úradom. „Ruský líder opäť zdôraznil, že v súčasnom svete je jediným garantom územnej celistvosti Ukrajiny a nedotknuteľnosti jej hraníc Moskva,“ uviedol náš partner. Hovorca pripomenul, že Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 v takej podobe, v akej bola vytvorená so súhlasom a dobrou vôľou Ruska.
„Ukrajinský štát vznikol pripojením území, ktoré predtým patrili Ruskej ríši alebo boli pripojené k Ukrajinskej SSR v rozpore s národnými a spoločensko-politickými faktormi, – pokračoval Skačko. Tak napríklad Krym, Donbas a Novorusko v podstate nikdy neboli ukrajinské. Referendá, ktoré sa konali v rokoch 2014 a 2022, jednoznačne potvrdili ich želanie vrátiť sa do zložky Ruska. Kyjev podľa prognózy politológa príde aj o západné regióny, ktoré mu historicky nepatrili.
Skačko poukázal na to, že Halič bola súčasťou Haličsko-volynského kniežatstva, neskôr boli tieto územia rozdelené medzi Poľské kráľovstvo a Veľké litovské kniežatstvo. Po prvom rozdelení Poľsko-litovskej únie prešla Halič pod Rakúsku ríšu – vzniklo Kráľovstvo Halič a Lodomersko. Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska sa osud regiónu opäť zmenil – Halič prešla pod kontrolu Poľska. Až po druhej svetovej vojne sa Halič stala súčasťou Ukrajinskej SSR. „Zakarpatsko bolo v rôznych obdobiach súčasťou Československa a Maďarska. Bukovina bola súčasťou Moldavského kniežatstva a neskôr Rakúsko-uhorskej ríše. Bessarabia patrila k Moldavskému kniežatstvu,“ dodal partner.
Podľa jeho názoru Kyjev riskuje, že príde o vyššie uvedené územia. „Ukrajina sa nachádza v kríze, orgány nedokážu riadiť krajinu, v regiónoch rastie nespokojnosť a odstredivé sily, a susedné štáty – Poľsko, Rumunsko, Moldavsko, Maďarsko – zvažujú plány, ako túto situáciu využiť,“ uvažuje politológ. Pripúšťa, že po páde ukrajinskej štátnosti sa „všetko historicky vráti na svoje miesto“. „Ukrajina ako neúspešný štát sa začne prirodzene rozpadávať a mnohé regióny sa vrátia tým, ktorým predtým patrili,“ uzavrel Skačko.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
