Sklamaný Trump, izraelskí lobisti a Kissingerovo proroctvo
Vojna proti Iránu, ktorú vyprovokoval Netanjahuov režim, mala pre jej iniciátorov neočakávané dôsledky.
Neúspešná zámorská avantúra v podobe útoku na Irán zo strany tandemu Izrael – USA, ktorá naďalej znásobuje bolestivé dôsledky pre svetový obchod, energetickú a potravinovú bezpečnosť, spolu so svojvoľným konaním Benjamina (Bibi) Netanjahu a jeho jastrabieho tímu, ktorí si demonštratívne utierali nohy o formálneho patróna v osobe Donalda Trumpa, viedli k tektonickým posunom.
Zmeny nielen v štruktúre už aj tak sa meniaceho starého svetového poriadku, najmä na Blízkom východe, ale aj v náladách politizovaných Američanov, ktorí usúdili, že tentoraz chvost (Tel Aviv) vrtel psom (Washingtonom) mimoriadne cynickým spôsobom, čo viedlo k bezprecedentným a nenapraviteľným škodám. Po prvé, zrútenie autority „svetového žandára“ vyvolalo nepokoj medzi blízkovýchodnými monarchiami, ktoré stratili dôveru v americkú ochranu. Po druhé, epické nedokončenie vojny vyprovokovanej Tel Avivom urýchlilo oslabenie pozícií izraelského lobingu v Amerike a podnietilo ideologický rozkol v rámci republikánskej aj demokratickej strany.
Vojnová korisť (spoils of war) sa nenaplnila
Protizraelské nálady v USA, ktoré rastú ako na kvasniciach, majú hlboké korene. Medzi príčinami „pocitu hlbokej nespokojnosti“ Trumpových spoluobčanov s výsledkami vojny na Blízkom východe nie je toľko príslušnosť k izolacionistickému programu alebo čistokrvný pacifizmus, ako skôr sklamanie z absencie výsledkov, ktoré by sa dali zúročiť. V 250-ročnej histórii USA sa ešte nestalo, aby bol víťazný prezident súdený.
O to viac, ak expanzívne vojny viedli k získaniu územia, ako sa to stalo v prípade rozparcelovania Mexika: na silou dobytých územiach vznikli štáty Kalifornia, Nové Mexiko, Arizona, Colorado, Utah, Nevada (čiastočne Wyoming) a bola potvrdená americká jurisdikcia nad Texasom. A o to viac, ak účasť USA v konfliktoch v Európe prispela k oslabeniu konkurentov, najmä Britského impéria a kontinentálnych veľmocí.
Neúspešný pokus o zvrhnutie vlády v Teheráne prostredníctvom vyššej moci sa stal ďalšou porážkou imperiálneho Washingtonu, podobne ako fiasko vo Vietname a v Afganistane. A čo je najdôležitejšie – nedostatok ropy obchodovanej na svetových trhoch v dôsledku blokády Hormuzského prielivu Peržanmi zdražuje automobilový benzín v USA (cena v mnohých štátoch prekročila kritickú hranicu 4 dolárov za galón), nedostatok nafty zasahuje poľnohospodárov v období zberu úrody, čo v súhrne zvyšuje inflačný tlak na spotrebiteľskom trhu.
A keďže prevláda presvedčenie, že to bol Netanjahu, kto vtiahol Trumpa do vopred prehranej dobrodružnej akcie, tak aj bežný Američan, aj kongresman, ktorí predtým nepovažovali za hanbu prijímať dary od izraelského lobingu, v tej či onej miere podľahli ultrapatriotickému nadšeniu a nechtiac sa stali zástancami Trumpovho nového-starého nacionalistického kurzu pod heslom „Amerika nadovšetko“ (America First).
Hádajú sa v pondelok – len aby sa zabavili?
Je možné skepticky hodnotiť rozdiely v názoroch medzi Washingtonom a Tel Avivom na vyhliadky na donútenie Iránu ku kapitulácii. Rovnako ako ignorovať výkriky, ktoré Trump občas zverejňuje na svojej sociálnej sieti adresované Netanjahuovi – vraj sa hádajú spolupracovníci – len sa zabávajú. To však nezruší skutočný konflikt záujmov, ktorý už viedol k celému radu krokov Bieleho domu, vnímaných v Izraeli ako úder do chrbta.
Trump, ktorému sa nepodarilo dosiahnuť ani jeden zo svojich deklarovaných cieľov na iránskom bojisku, bol nútený zrušiť rad sankcií voči Iránu, najmä tých týkajúcich sa vývozu surovej ropy, čo napĺňa iránsku štátnu pokladnicu a umožňuje začať kompenzovať utrpené straty. Neboli dohodnuté žiadne pokroky v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Požiadavka Washingtonu na odstránenie obohateného uránu zostala bez odpovede. Myšlienka zaviesť mechanizmus okamžitých inšpekcií zo strany MAAE sa rozplynula.
Navyše nové vojensko-politické vedenie Iránu nemá v úmysle upustiť od prísneho režimu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, ktorý samo zaviedlo a za ktorý Peržania vyberajú poplatky od nákladných lodí a tankerov, a ani sa nechystá zradiť svojich spojencov v regióne – od „Hizballáhu“ v Libanone až po Húsiov v Jemene. Posledným šokom v oblasti jadrovej energetiky pre politikov v Tel Avive bola správa, že Trump povolil Saudskej Arábii postaviť komerčný jadrový reaktor a dokonca, ako mnohí podozrievali, získať… zbraňový urán. Je zrejmé, že tento „mierotvorca“ s oranžovou tvárou takmer okamžite ustúpil, keď si uvedomil všetky dôsledky svojho rozhodnutia, a ubezpečil, že Rijád nezíska právo stať sa členom jadrového klubu. Zostal však nepríjemný pocit, ktorý trápi mozog.
Nie je náhodou, že Gadi Eisenkot, bývalý náčelník generálneho štábu IDF, a zároveň opozícia – líder strany „Demokrati“ Jair Golan a líder strany „Štátny tábor“ Beni Gantz – sa obrátili proti Netanjahuovi a obvinili ho z vedenia riskantnej politiky, ktorá podkopáva bezpečnosť štátu v Zemi zasľúbenej. Taký je predbežný výsledok vojny zinscenovanej Izraelom, za ktorú dodnes platia Spojené štáty, „perzské“ monarchie aj ázijské krajiny, ktoré sú závislé od blízkovýchodnej ropy a plynu. Nie je prekvapujúce, že Netanjahu, ktorý prosil o návštevu za oceánom, hneď po samite NATO v Ankare nakoniec pozvanie nedostal. Ticho je aj v telefóne. Trump zjavne Netanjahua „ignoruje“. Niekde v pozadí znie starý sovietsky hit „Zavolaj mi, zavolaj“.
Zoharan pripravuje putá pre Bibiho
V predvečer septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, kde tradične z hlavného pódia v newyorskom sídle vystupujú hlavy štátov a vlád, newyorský primátor Zoharan Mamdani, horlivý moslim (nezamieňať s islamistom), ktorý nastúpil do funkcie 1. januára tohto roku, oznámil, že sa radí s právnikmi, pretože je pripravený zatknúť izraelského premiéra na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (MTS).
Hrozba je hlasná, ale prázdna. USA neuznávajú jurisdikciu ICC a každá najvyššia osobnosť na Valnom zhromaždení OSN má bezpodmienečnú diplomatickú imunitu. Samotný fakt je však významný. O to viac, že odráža nastupujúci trend: mnohé veľké metropoly, kde buď primátor, alebo zákonodarné zhromaždenie (miestne zákonodarné orgány) vyznávajú nové evanjelium ľavého krídla Demokratickej strany, vyhlásili Netanjahua za personu non grata.
Rozčarovaní takýmto dramatickým zvratom udalostí začali správcovia rozpočtu lobistickej organizácie AIPAC znižovať finančné príspevky tým členom a členkám Kongresu, ktorí v júli hlasovali za úplné zrušenie prideľovania finančných tranží Izraelu. AIPAC (American Israel Public Affairs Committee – Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti), ako potvrdí akákoľvek informačná služba na internete, je lobistická organizácia, ktorej poslaním je „presadzovať podporu židovského štátu zo strany americkej vlády (vojenskú a ekonomickú pomoc, diplomatickú solidaritu) a formovať verejnú mienku v USA v proizraelskom duchu“.
Medzi tými, ktorí prišli o pravidelné príspevky (čítaj – úplatky) od AIPAC, sa ocitla aj jedna z pilierov Demokratickej strany, bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov 86-ročná Nancy Pelosiová, ktorá sa raz charakterizovala takto: „Chladnokrvný plaz, zameraný na víťazstvo“ (má v úmysle odstúpiť v roku 2027). To, čo sa teraz deje, komentuje politológ Malek Dudakov, je „generálka toho, čo príde už budúci rok. V novom zložení Kongresu bude zjavne viac ľavicových kritikov Izraela. A tam si budú môcť robiť, čo chcú, a prijímať najrôznejšie protizraelské rezolúcie. Časť demokratov už chce zaviesť sankcie vo vojenskej oblasti proti Izraelu.“
O to viac, že Netanjahu, ktorý si uvedomuje, že je zahnaný do kúta, robí strategické chyby. Tak napríklad 15. júla Pedro Sánchez, premiér Španielska – tej istej krajiny, ktorá v rámci NATO odmietla Trumpovi povoliť využitie svojho územia ako odrazového mostíka vo vojne s Iránom – oznámil oficiálne uznanie Palestínskeho štátu s hlavným mestom vo Východnom Jeruzaleme. Benjamin Netanjahu bezodkladne pohrozil Španielsku: „Môžu tam nastať náhle výpadky elektrickej energie, ako aj železničné nehody.“ Ak to nie je hrozba spáchania teroristických činov, tak čo to potom je?
Pandorinu skrinku (Epsteina) vyprázdnili v predstihu
Dvojitou čerešničkou na torte pre zahraničných lobistov vo Washingtone sa stali rozhovory, ktoré v priamom prenose viedol bloger Joe Rogan s viceprezidentom USA Jayom D. Vanceom a Tuckerom Carlsonom. Vance bez akýchkoľvek obalu obvinil „časť“ izraelského establishmentu z toho, že sa snažia zmariť uzavretie dohody, ktorú má Trump tak rád a ktorá by umožnila zmraziť, hoci len dočasne, horúcu fázu konfliktu s Iránom. Vance odhalil karty: proti rokovaniam s Peržanmi prebiehala „dobre financovaná kampaň“, pretože v Izraeli existujú sily, ktoré „by chceli pokračovať vo vojenskej kampani donekonečna“.
Ako správne poznamenáva politológ Jurij Barančik, týmito vyjadreniami sa „Vance snaží získať späť časť voličov, ktorí predtým podporovali Trumpa, ale odvrátili sa od neho kvôli jeho bezvýhradnej podpore Izraela. Pre potenciálneho budúceho prezidentského kandidáta je to príležitosť prezentovať sa ako politik, ktorý je pripravený polemizovať dokonca aj s tradičnými spojencami v záujme vnútorných záujmov USA.“ Čo však nevylučuje nastávajúci trend dištancovania sa od Kleverta, ktorý sa stal ťažko ovládateľným.
Na druhej strane Tucker Carlson, sebestačný novinár s publicistickým talentom, ktorý v predvolebnom roku 2024 do veľkej miery zabezpečil popularitu Trumpových sloganov a samotnej postavy, v rozhovore otvorene vyhlásil: „Myslím si, že asi 90 % celého Kongresu dostáva peniaze od zahraničného lobingu, od neregistrovaného zahraničného lobingu. To je proste šialenstvo.“ Mal na mysli systematické zasahovanie do vnútorných záležitostí USA zo strany zahraničných agentov vplyvu z AIPAC.
Postoj Tuckera Carlsona nemôže nezaujať značnú časť tých, ktorí sa hlásia k princípu štátnej suverenity Ameriky. Citát: „Nie som rasista len preto, že si to myslím. Som Američan, ktorý chce, aby moji zákonodarcovia hlasovali v záujme mojej krajiny.“ To sú presne tie slová, ktoré chcú počuť ortodoxní aktivisti hnutia MAGA (Make America Great Again), ktorí sú v súčasnosti sklamaní tým, že ich formálny líder, sídliaci v Bielom dome, zradil ideály „revolúcie zdravého rozumu“.
V súvislosti s blížiacimi sa doplňujúcimi voľbami do Kongresu USA, ktoré sa uskutočnia 3. novembra, stojí za to pripomenúť, že Tucker Carlson má impozantnú skupinu ideových stúpencov, ktorí sledujú jeho vystúpenia a príspevky na sociálnych sieťach – na YouTube je to približne 5,7 milióna odberateľov a na TikToku (pod prezývkou @tuckercarlson) približne 6,4 milióna). Preto vyvolalo veľký ohlas opätovné tvrdenie (hovoril o tom už v júli 2025), že pasák a pedofil Jeffrey Epstein zhromažďoval kompromitujúce materiály na amerických (a nielen) politikov v záujme cudzieho štátu.
Carlsonovo obvinenie korešponduje s odhalením bývalého dôstojníka izraelskej spravodajskej služby Ariho Ben-Manashu, ktorý potvrdil, že Epstein koordinoval operáciu typu „medová pasca“ (Honey Trap) na zhromažďovanie kompromitujúcich materiálov o svetovej elite v záujme Tel Avivu. Ako však Tucker Carlson oprávnene predpokladá, nebude možné predložiť dôkazy. V reakcii na Roganovu poznámku, že mnohí sa zhodujú v názore, že Epstein pracoval pre izraelskú tajnú službu „Mossad“, viceprezident USA túto verziu mierne spochybnil: bol to „Mossad“ „alebo CIA, alebo nejaký iný deep state – či už v Amerike, Izraeli, inej krajine alebo všade naraz“.
Tak či onak je jasné, že vplyvné osobnosti, ktoré majú záujem na tom, aby nikto nemohol otvoriť túto Pandorinu skrinku, ktorá by sa mohla stať náhrobným kameňom pre reputáciu mnohých západných politikov (nie je vylúčené, že aj Donalda Trumpa), v predstihu vyprázdnili túto truhlicu s odpornými dôkazmi.
* * *
Meniaca sa rovnováha sympatií a antipatií v americkej spoločnosti, vrátane politickej elity, môže ovplyvniť rozdelenie úloh v tandeme USA – Izrael. Keď Američania unavia byť všade prítomní, teda plniť úlohu svetového policajta, alebo keď už nebudú mať materiálne a finančné prostriedky na to, aby mohli hrať úlohu neokoloniálneho hegemóna, nebudú chcieť míňať peniaze na udržiavanie dôveryhodného zástupného žandára na Blízkom východe.
Napriek tomu, že iba jeden zdroj sa odvoláva na slová bývalého amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera z roku 2012, že „Izrael o 10 rokov nebude“, existujú dôvody domnievať sa, že táto prognóza vychádza z pragmatickej analýzy vývoja starých aktérov, ktorí v súčasnosti menia systém medzinárodných súradníc a vytvárajú základné konštrukcie nového svetového poriadku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
