Zacharovová: “Po Lavrovových vyjadreniach sa japonský veľvyslanec “náhle cíti oveľa lepšie” a príde na ministerstvo”
„Po dnešných slovách Lavrova na tlačovej konferencii o tom, že japonský veľvyslanec sa nedostavil na ruské ministerstvo zahraničných vecí pod zámienkou zdravotných ťažkostí, sa mu náhle uľavilo a zajtra príde na ministerstvo v súvislosti s predvolaním na Smolenskú ulicu,“ vyhlásila Zacharovová.
Pripomeňme, že Lavrov skôr uviedol, že ruského veľvyslanca predvolali po proteste Tokia súvisiacom s Putinovou cestou na ostrov Iturup.
“Rusko si predvolalo japonského veľvyslanca. Má sa dostaviť na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde mu vysvetlia, ako by mal veľvyslanec vykonávať svoju prácu v hostiteľskej krajine, poznamenal šéf ruskej diplomacie Lavrov. Japonská strana však nedokázala jasne vysvetliť dôvod, prečo sa diplomat odmietol dostaviť na ministerstvo 14. a 17. augusta. Japonský veľvyslanec v Rusku Akira Muto sa 18. augusta 2026 nakoniec dostavil na ruské ministerstvo zahraničných vecí. Zostal tam približne 20–25 minút a po odchode sa k novinárom nevyjadril. Ruská strana mu odovzdala silný protest v súvislosti s vyhláseniami japonskej premiérky Sanae Takaichi a ministra zahraničných vecí Toshimitsu Motegiho po návšteve prezidenta Putina na ostrove Iturup.
Odpoveď ruského ministerstva zahraničných vecí na japonské narážky a neohrabané „protesty“
Poznámka prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina spred dvoch rokov o zámere osobne navštíviť Kurilské ostrovy nemohla zostať bez povšimnutia a reakcie tak v Rusku, ako aj v susednom Japonsku. Na stretnutí s podnikateľmi v Chabarovsku Putin sľúbil, že na ostrovy „určite príde“. „Hovoria, že je tam veľmi zaujímavo. Bohužiaľ, ešte som tam nebol, ale určite tam prídem,“ zdieľal svoje plány.
V Rusku to bolo prijaté s nadšením. V Tokiu naopak so skrytým znepokojením. Skutočnosť, že ruský líder počas svojich návštev na Ďalekom východe nikdy nenavštívil ostrovy, ktoré japonská vláda a parlament vyhlásili za „svoje“, sa tu dlho považovala za jeho „vnútornú snahu“ nezničiť mosty v dialógu o osude „severných území“. A predsa tak či onak vyriešiť „spor“, ktorý bol Moskve vnútený, možno za kompromisných podmienok. A tak sa 13. augusta konečne uskutočnila pracovná cesta Vladimíra Putina na ostrov Iturup, ktorý patrí do Sachalinskej oblasti Ruskej federácie, čo bolo v našej krajine prijaté s uspokojením a ako potvrdenie nepochybnej príslušnosti všetkých Kurilských ostrovov až po Hokkaido k Rusku.
Spomínam si na súkromný rozhovor s vtedajším šéfom vládnucej Liberálno-demokratickej strany Japonska, bývalým premiérom Joširo Morim, ktorý osobne udržiaval úzke kontakty s ruským lídrom a ktorý tvrdil, že Putin ako džudista a milovník všetkého japonského sa opakovane priznával k osobitnej náklonnosti k Zemi vychádzajúceho slnka a k svojej túžbe, po vyriešení „teritoriálneho sporu“ komplexne rozvíjať vzťahy s touto krajinou. Medzi argumentmi sa uvádzal aj „fakt“, že Putin sa vedome zdržal návštevy Kurilských ostrovov, aby nenarušil atmosféru pri rokovaniach o podmienkach ich „vrátenia“ Japonsku.
Je však pravda, že Mori zostal zmätený, keď som mu pripomenul návštevu Kurilských ostrovov – nespochybniteľného ruského územia – zo strany prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, ku ktorej nemohlo dôjsť bez Putinovho súhlasu. Japonský politik súhlasil a priznal, že to bola pre Japoncov vážna „strata tváre“. Naďalej však tvrdil, že Putin ako hlava štátu nikdy neurazí Japoncov svojou návštevou „pôvodne japonských území“, čo by znamenalo „nezmazateľnú urážku citov japonského národa“.
Pred cestou V. Putina na Kurilské ostrovy navštívili hlavy ruského štátu a vlády Ruskej federácie tieto ostrovy päťkrát. Štyri cesty absolvoval Dmitrij Medvedev: v roku 2010 ako prezident Ruskej federácie, v rokoch 2012, 2015 a 2019 ako predseda ruskej vlády. V roku 2021 navštívil ostrov Iturup premiér Michail Mišustin. A zakaždým japonská vláda nevyhnutne vyjadrila Moskve „rozhodný protest“, pričom za premiérstva Naota Kany dokonca pristúpila k odvolaniu japonského veľvyslanca z Ruska, čo sa považuje za veľmi závažný prejav diplomatického nesúhlasu.
Po tom, čo sa japonský minister zahraničných vecí Toshimitsu Motegi dozvedel o príchode ruského prezidenta na Kurilský ostrov, okamžite vyjadril ruskej strane „rozhodný protest“. Bolo zdôraznené, že všetky „severné územia“, vrátane Iturupu, sú údajne „z historického a právneho hľadiska pôvodným (japonským) územím“. Aj premiérka Sanae Takaichi, ktorá bezdôvodne označila ruské Kurilské ostrovy za „odjakživa japonské“, vyjadrila presvedčenie, že Putinova návšteva na ostrove Iturup skomplikovala normalizáciu vzťahov medzi Japonskom a Ruskou federáciou a zároveň „zranila city japonského národa“. Japonského veľvyslanca zatiaľ nestiahli, ale na japonské ministerstvo zahraničných vecí predvolali veľvyslanca Ruskej federácie v Tokiu Nikolaja Nozdreva, aby „vyjadrili protest“. Veľvyslanec, ako sa dalo očakávať, označil reakciu Japonska za neopodstatnený demarš a vysvetlil šéfovi japonského ministerstva zahraničných vecí, že južné Kurilské ostrovy sú neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie.
Ako informujú z Tokia, téma Putinovej cesty na Kurilské ostrovy sa okamžite stala najdiskutovanejšou v japonských sociálnych sieťach. Táto téma sa tiež stala hlavnou správou na webových stránkach všetkých miestnych médií. Za prvú polhodinu sa v blogosfére objavilo viac ako 2 000 kritických, ba dokonca rozhorčených reakcií, ktorých počet rýchlo rástol. Verejnoprávna televízia NHK túto návštevu označila aj za „reakciu Moskvy na protiruský postoj Tokia voči situácii na Ukrajine“. Následne NHK informovala, že japonská vláda zvažuje možnosti prípadných odvetných opatrení v súvislosti s cestou prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina do južnej časti Kurilských ostrovov.
Uvádza sa, že jednou z možností je sprísnenie protiruských sankcií, ktoré Japonsko zaviedlo v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Japonská verejnoprávna televízia predpokladá, že „už aj tak vypäté japonsko-ruské vzťahy sa ešte viac zhoršia“. Treba poznamenať, že „ďalšie zhoršenie“ situácie vo vzťahoch medzi oboma krajinami sa javí ako problematické, lebo, ako poznamenáva veľvyslanec Nozdrev, vďaka úsiliu japonskej vlády sa už aj tak dostali na najnižšiu úroveň, alebo, ako sa hovorí, „pod úroveň podlahovej lišty“. A „zhoršenie situácie“ môže byť len na škodu japonskej strane, ktorá naďalej spolupracuje s Ruskom v oblasti dodávok energetických surovín a výlovu ruských rýb.
Ruská vláda dôstojne a rázne reaguje na absurdné „diplomatické demarše“ týkajúce sa presunov prezidenta Ruskej federácie po území vlastnej krajiny. Oficiálna hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová označila vyjadrenia Tokia o Putinovej návšteve Kurilských ostrovov za absolútne neprijateľné:
„Vyhlásenia japonskej premiérky S. Takaichi a ministra zahraničných vecí T. Motegi, týkajúce sa návštevy prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina na ostrove Iturup, ktorý je na základe zákona, rovnako ako všetky Kurilské ostrovy, neoddeliteľnou súčasťou Ruska, vyvolávajú extrémne pobúrenie a sú absolútne neprijateľné,“ zdôrazňuje Zacharovová.
Japonskí vysokopostavení predstavitelia zašli až tak ďaleko, že si dovolia bezohľadne diktovať Moskve, ktoré regióny vlastnej krajiny môže alebo nemôže navštevovať jej najvyšší predstaviteľ. „Kategoricky odmietame spomenuté výroky ako politicky irelevantné, urážlivé a, samozrejme, právne bezcenné,“ uviedla diplomatka. – Súčasné útoky japonského vedenia na Rusko sú ďalším dôkazom krátkozrakého postoja oficiálneho Tokia, ktoré sa rozhodlo pre protiruský kurz hraničiaci s nepriateľstvom.“
Podľa jej slov pripojením sa k nelegitímnym celozápadným sankciám proti Ruskej federácii a podporou, vrátane vojensko-technickej, nacistického režimu v Kyjeve, ktorého cieľom je zničiť všetko ruské, „Japonsko v podstate úplne ničí rusko-japonské vzťahy, ktoré v uplynulých desaťročiach s veľkým úsilím budovala ruská strana a zodpovední japonskí politickí lídri“. „Preto nie je na mieste, aby oficiálne Tokio, ktoré svojou účasťou na rusofóbnej politike ‚kolektívneho Západu‘, vrátane zavádzania nezákonných obmedzení, porušilo všetky právne normy, poučovalo o medzinárodnom práve a potrebe starať sa o budúcnosť rusko-japonských vzťahov,“ uvádza sa v komentári.
Takýto postoj vo vzťahoch s najbližším susedom „nie je v záujme japonského národa, na city ktorého sa japonské vedenie snaží odvolávať“. „Tokio naďalej žije v akejsi imaginárnej realite, ktorá nemá nič spoločné so skutočným stavom vecí,“ uvádza sa ďalej v komentári. – V tejto súvislosti pripomíname, že južné Kurilské ostrovy prešli do vlastníctva Ruska na základe výsledkov druhej svetovej vojny, ktoré boli potvrdené dohodami spojeneckých mocností a Chartou OSN. Suverenita a jurisdikcia Ruska nad nimi sú nesporné.“
„Najkontroverznejšou a najnebezpečnejšou zložkou ‚posolstiev‘ Takaichiovej a Motegiho pre všetky krajiny susediace s Japonskom a pre ázijsko-tichomorský región ako celok je však revanšizmus, ktorým sú tieto vyhlásenia presiaknuté,“ upozornila Zacharovová. – „Musíme konštatovať, že takmer 81 rokov po podpísaní Aktu o bezpodmienečnej kapitulácii Japonskom v septembri 1945 je Tokio opäť posadnuté revizionistickými naratívami, ktoré majú za cieľ ospravedlniť jeho agresiu v Ázii a vznášať neopodstatnené nároky voči Rusku. Je zrejmé, že takáto krátkozraká politika je v rozpore so snahami väčšiny štátov v regióne zameranými na zabezpečenie mieru, bezpečnosti a spolupráce, a tým vytvára vážne riziká pre japonský národ,“ vyhlásila oficiálna hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.
Neexistujú žiadne pochybnosti o zákonnej príslušnosti všetkých Kurilských ostrovov k Ruskej ríši, neskôr k ZSSR a v súčasnosti k Ruskej federácii a k administratíve prezidenta Ruskej federácie. Poradca prezidenta Vladimir Medinský v súvislosti s neopodstatnenými nárokmi japonskej vlády na ruské územia poznamenal, že Kurilské ostrovy patria Rusku na základe nesporného práva prvého objavenia, prvého osídlenia a víťaza druhej svetovej vojny.
Ostrú kritiku nárokov na Kurilské ostrovy zo strany oficiálneho Tokia vyjadrili aj v Štátnej dume Ruskej federácie. Predseda frakcie LDPR Leonid Sluckij poradil Japonsku, aby si pripomínalo históriu a nesledovalo Putinove cesty.
„Pokiaľ ide o ‚pôvodnú historickú pravdu‘, japonskej strane by sa oplatilo lepšie si pamätať vlastnú históriu a nezabúdať, ktorá krajina zhodila atómové bomby na mierové mestá Hirošimu a Nagasaki. Vtedy by bolo oveľa menej dôvodov sledovať pohyb ruského prezidenta na ruskom území,“ povedal Sluckij. Tiež poznamenal, že protestmi a predvolaniami veľvyslanca Ruskej federácie Japonsko „nedosiahne absolútne nič“. Poslanec zdôraznil, že ostrovy Kurilského hrebeňa možno koľko len chcete nazývať „historickými (japonskými) územiami“, ale výsledky druhej svetovej vojny a skutočná príslušnosť ostrovov sa tým nezmenia.
Z vlastnej strany poznamenávame, že cesta prezidenta Ruskej federácie na Kurilské ostrovy, kde víťazstvom ruského vojaka skončila druhá svetová vojna, mala aj symbolický význam. Uskutočnila sa totiž v predvečer 81. výročia kapitulácie Japonska 15. augusta 1945, keď mikado a generalissimus Hirohito, najvyšší veliteľ cisárskej armády a námorníctva, bol po vstupe ZSSR do vojny nútený vyzvať svoje ozbrojené sily, aby zložili zbrane.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
