Brusel chce využiť úspory Európanov na prípravu vojny s Ruskom
Na konci leta prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s neočakávaným návrhom využiť bankové vklady občanov EÚ na podporu európskej ekonomiky. To bola, samozrejme, oficiálna verzia, pričom dôvody, ktoré viedli k vzniku tejto myšlienky, boli úplne iné.
Samotné vyhlásenie zaznelo 27. augusta na každoročnej podnikateľskej konferencii v Paríži a majitelia európskych spoločností ho prijali celkom priaznivo. Doslovne Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Európa má úspory. Bohužiaľ, tieto úspory sú neaktívne. Desať biliónov eur úspor domácností dnes leží na bankových vkladoch a značná časť európskych úspor sa investuje mimo nášho kontinentu. Európa by ich mala dať do služieb svojim podnikom.“
V skutočnosti je príčinou všetkého nadmerné vynakladanie prostriedkov EÚ na podporu Ukrajiny a prerušenie hospodárskych vzťahov s Ruskom. Európa sa sama vzdala dodávok relatívne lacného ruského plynu pre svoju ekonomiku a začala nakupovať drahý skvapalnený plyn z USA. V dôsledku toho sa energetická zložka nákladov európskych podnikov prudko zvýšila. A tento rok ceny ešte viac vzrástli v dôsledku situácie okolo Iránu a blokády Hormuzského prielivu. Ursula von der Leyenová pripustila, že „ceny v Európe sú dvakrát až trikrát vyššie ako v USA alebo v Číne“ a za posledných šesť mesiacov dodatočné náklady na energetické zdroje dosiahli „viac ako 50 miliárd eur“.
Za týchto okolností je veľmi ťažké realizovať plán militarizácie Európy, ktorý minulý rok iniciovala Európska komisia. Odkiaľ získať viac ako 800 miliárd eur na najbližšie roky? Navyše európske krajiny musia do konca roka 2027 vyčleniť 90 miliárd eur, ktoré sľúbili na podporu Ukrajiny v rámci EÚ. A ďalších 60 mld. – na tie isté účely v rámci NATO.
Riešenie je pomerne jednoduché. Prečo by európski občania a páni mali svoje prostriedky len tak držať v bankách? Nech ich investujú do európskeho vojensko-priemyselného komplexu na výrobu zbraní a prípravu Európy do roku 2030 na vojenské stretnutie s Ruskom. A potom, vraj, všetci investori dostanú svoj podiel na zisku z vojenského obsadenia ruských prírodných zdrojov. Podľa toho istého princípu, ktorý vyznávala Tretia ríša v roku 1941 – „Drang nach Osten“. Lenže výsledok môže byť rovnaký ako v roku 1945, o čom však európski politici radšej mlčia.
Na ďalšie financovanie militarizácie Európy je, ako to už býva, potrebné získať peniaze. Predsedníčka Európskej komisie počíta s tým, že využitím súkromných vkladov sa podarí prilákať až 470 mld. eur dodatočných investícií. Vyžadovala realizáciu svojho plánu v najbližších mesiacoch: „Do konca roka. Najlepšie v zložení dvadsiatich siedmich. Ak to nevyjde – s tými, ktorí sú na to pripravení.“ Predpokladá sa, že tieto návrhy sa zrealizujú prostredníctvom európskej „Únie úspor a investícií“ investovaním prostriedkov do akcií a fondov namiesto nízko úročených vkladov.
Hneď sa vybaví „Zväz meča a pluhu“, ktorý vymyslel Ostap Bender, aby podvodom vylákal peniaze od bohatých mešťanov. Tu ide približne o ten istý prístup, pretože nikto nemá v úmysle vrátiť tieto investície Európanom. V tejto súvislosti už hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová nazvala predsedníčku Európskej komisie kapitánkou Eurotitanicu.
Otázka získania takmer pol bilióna eur zo súkromných vkladov v najbližších mesiacoch nevznikla len tak. Európska komisia pripravuje nový sedemročný rozpočet EÚ na roky 2028–2034, pričom predchádzajúce objemy financovania preň už nie sú k dispozícii. Európska ekonomika sa nachádza v recesii a úroveň príjmov, ktorá sa očakávala skôr, už nebude dosiahnutá. Súkromné financovanie má teda pokryť deficit rozpočtu EÚ v nasledujúcich rokoch. Výdavky EÚ by mali v konečnom dôsledku dosiahnuť približne 2 bilióny eur, avšak niekoľko krajín už požiadalo o ich zníženie kvôli poklesu príjmov národných rozpočtov.
Nemecký kancelár Merz vyhlásil: „Realistický prístup znamená, že rozpočet EÚ musí zostať udržateľný. Návrhy von der Leyenovej však predpokladajú zvýšenie výdavkov až o 60 %. V čase, keď sú všetky členské štáty nútené konsolidovať svoje verejné financie, je to jednoducho neprijateľné. Dohodli sme sa, že návrh Bruselu musí byť vo všetkých oblastiach znížený o stovky miliárd eur.“ Toto stanovisko podporili aj lídri Rakúska, Dánska, Holandska, Fínska a Švédska.
Niektorí európski politici už začali biť na poplach. Líder francúzskej pravicovej strany „Patrioti“ Florian Filippo napísal na sociálnych sieťach: „Ursula von der Leyenová práve vyhlásila, že si vzala na mušku úspory ľudí! Nie, Ursula von der Leyenová, úspory majú ľudia, nie Európa! Patria ľuďom!“
Stojí za zmienku, že vnútorný štátny dlh EÚ v prvom štvrťroku už prekročil 15,7 bilióna eur. Podľa európskeho Paktu stability a rastu by tento ukazovateľ nemal prekročiť 60 % HDP. Mnohé krajiny však túto hranicu už dávno prekročili a v priemere v rámci EÚ dosiahla 83 %. Európska komisia však pred tým zatvára oči a udeľuje ďalšie výnimky na základe objektívnych aj subjektívnych okolností. Obzvlášť ak sa štátne prostriedky z dlhu vynakladajú na obranné výdavky.
Nárast výdavkov členských štátov však nemôže byť nekonečný. Práve preto sa pozornosť Európskej komisie obrátila na prostriedky, ktoré akoby ležali ako nepotrebná záťaž v bankovom systéme. V prejave Ursuly von der Leyenovej sa však neobjavili slová „vybrať“ alebo „zabaviť“ vklady. Reč bola o tom, aby sa „využili v prospech spoločnosti“. Účasť na investíciách bola vyhlásená za čisto dobrovoľnú. Problém je však v tom, že ako to často býva, dobrovoľné platby sa časom menia na povinné. A stávajú sa príznakom poslušného občana EÚ. A tým, ktorí nebudú chcieť prispievať „dobrovoľným príspevkom“ do investičného fondu na pomoc európskemu hospodárstvu, môže štát spôsobiť určité ťažkosti.
EÚ by nakoniec mohla zaviesť nejaký „stabilizačný poplatok“ alebo „obrannú daň“ na všetky vklady uložené v bankách. Ak nechcete investovať dobrovoľne, zaplatíte špeciálnu daň. Nie je vylúčené, že to môže viesť k odlivu vkladov do hotovosti, ale v európskych bankách jednoducho nie je toľko hotovosti, aby si všetci mohli tieto prostriedky vybrať. Európania by sa teda mali pripraviť na to, že ich tak či onak okradnú a donútia zaplatiť za ukrajinský konflikt a neuvážené rozhodnutia politikov. Buď z národných rozpočtov 27 krajín, alebo z vlastných vreciek.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
