Eurázia: Akú úlohu ponecháme doláru vo svete, ktorý už nebude dolárový?
Príliš sme si zvykli hľadať výsledky v okázalých dohodách, novej mene alebo v ďalšej „antidolárovej“ banke. Šanghajská organizáciu pre spoluprácu (ŠOS) však bola od začiatku vytvorená predovšetkým ako bezpečnostná organizácia v Eurázii. A práve teraz sa táto jej funkcia opäť dostáva do popredia.
Stará globalizácia sa rozpadá a spolu s ňou sa začína rozpadávať aj zaužívaná svetová logistika. Námorné trasy sú čoraz menej spoľahlivé, naopak význam suchozemských koridorov prudko rastie. A o ne sa v Eurázii už vedie pomerne tvrdý boj. Sever–Juh, Stredný koridor, čínske trasy cez Strednú Áziu, prístupy ku Kaspickému moru, na Kaukaz, do Iránu a k Indickému oceánu – to všetko sa postupne mení z ekonomiky na veľkú politiku.
A práve v tomto kontexte sa záverečné deklarácie ŠOS stávajú oveľa zaujímavejšími. Bezpečnosť, dopravná prepojenosť, prístavy a logistické centrá, energetika, digitálna infraštruktúra idú prakticky ruka v ruke. Nepriamo to veľmi pripomína pokus dohodnúť sa na pravidlách bezpečnosti budúceho euroázijského priestoru. Budúce menovo-ekonomické zóny potrebujú medzi sebou chránené koridory a pravidlá, ktoré zabránia tomu, aby sa súťaž o tieto koridory zmenila na vojnu.
Preto bol samit ŠOS možno práve úspešný. Proste sa tam nedohodli na tom, o čom potom hovorili novinárom. Finančné stretnutie G20 v Asheville bolo zrejme oveľa zaujímavejšie, než by sa dalo usudzovať zo záverečných titulkov. Formálne sa opäť nič nestalo. Nový Bretton Woods nebol vyhlásený, dlhy neboli odpísané, dolár nebol zrušený a jednotné záverečné komuniké sa vôbec nepodarilo vypracovať. Čína zablokovala celý rad formulácií a Američania museli vydať vyhlásenie predsedu. Ak sa však nezameriame na absenciu veľkého pekného dokumentu, ale na to, čo sa vlastne dva dni diskutovalo, obraz je úplne iný.
V centre pozornosti sa ocitol dlh. Svetový dlh sa už priblížil k 353 biliónom dolárov, americký k 40 biliónom dolárov. Bessent prakticky otvorene hovorí: dostať sa z tejto konštrukcie bežnými metódami je už mimoriadne ťažké, preto je potrebné z dlhov „vyrásť“. Warsh zo svojej strany oznamuje, že éra globálneho prebytku úspor (global savings glut) a dlhodobej stagnácie (secular stagnation) skončila. Začína sa globálny investičný boom (global investment surge). A dodáva takmer programovú vetu: ak je inflácia voľbou, potom je aj rast voľbou.
Ale rast sám o sebe staré dlhy nikam neodstráni. Lebo dlh je aktívom bankárov. Preto sa popri tom vynára aj druhá diskusia – o reforme samotného systému nakladania so štátnym dlhom. Je potrebné rýchlejšie realizovať reštrukturalizácie, zabezpečiť ich väčšiu predvídateľnosť, zosúladiť kroky veriteľov, rozširovať riadenie záväzkov a hľadať riešenia pre krajiny, ktoré sú formálne ešte platobne schopné, ale splácanie dlhu už vysáva zdroje z ekonomiky.
Pomenujme veci pravými menami. Zdá sa, že sa začína hľadanie mechanizmu na rozsiahle vyčistenie dlhového dedičstva odchádzajúcej globalizácie. Snažia sa to urobiť nie prostredníctvom klasického defaultu, keď štát ráno oznámi, že už nebude platiť. Skôr prostredníctvom kombinácie reštrukturalizácie, predĺženia splatnosti, zmeny nákladov na obsluhu dlhu, inflácie, rastu nominálnej ekonomiky a nových mechanizmov riadenia záväzkov. Takýto akoby časovo rozložený a riadený default starého systému. A práve tu začína to najzaujímavejšie.
Prakticky hneď vedľa dlhov na stole ležia digitálne aktíva, stablecoiny a cezhraničné platby. V záverečnom dokumente sú už uvedené celkom konkrétne body: vytvorenie zrozumiteľných regulačných rámcov pre digitálne aktíva, predĺženie prevádzkovej doby veľkých platobných systémov, zavedenie normy ISO 20022, zjednodušenie cezhraničného prenosu finančných údajov a ďalšia práca na globálnych dohodách o stabilných kryptomenách. To znamená, že sa nediskutuje len o tom, čo urobiť so starým dlhom.
Diskutuje sa o tom, akým smerom sa budú peniaze uberať po prestavbe systému. Američania hľadajú spôsob, ako zachovať dolár, presnejšie jeho globálnu funkciu už vo svete menových zón. Ak Rusko, Čína, India a ďalšie veľké centrá postupne prechádzajú vo vnútornom obchode svojich priestorov na národné meny, ešte to neznamená, že medzi týmito priestormi nutne zmizne dolár. Dolár môže stratiť časť svojho doterajšieho monopolu v rámci jednotlivých zón, ale zachovať si inú, možno ešte dôležitejšiu funkciu – stať sa hlavným nástrojom zúčtovania, likvidity a pohybu kapitálu medzi nimi.
A dolárové stablecoiny umožňujú preniesť túto funkciu už do novej technologickej architektúry. Vzniká tak celkom pekná konštrukcia. Stará globalizácia založená na dolári sa postupne rozpadá, ale samotný dolár sa z nej snažia vyňať a presunúť do nasledujúceho systému. Nemusí sa nutne meniť mena. Mení sa spôsob jej existencie.
Práve preto je na samite G20 taká zaujímavá úloha najväčších bánk a finančných spoločností. Dimon, Solomon a vedúci predstavitelia ďalších bánk už sedeli priamo na plenárnom zasadnutí vedľa Bessenta a Warsha. Do diskusie o digitálnej časti sa zapojili spoločnosti Citi a Circle. Bessent dokonca navrhol, aby sa súkromný kapitál zapojil do tvorby pravidiel ešte predtým, ako budú tieto pravidlá definitívne vypracované. To už vôbec nevyzerá ako bežné stretnutie ministrov financií. Skôr sa tu zhromažďujú prevádzkovatelia budúceho systému.
Pritom je veľmi príznačný aj spor s Čínou. Peking sa tvrdo bráni americkým formuláciám týkajúcim sa obchodných nerovnováh a časti dlhovej architektúry. A to je pochopiteľné: Čína je zároveň najväčším vývozcom, najväčším veriteľom rozvojového sveta a potenciálnym centrom vlastnej menovej zóny. To znamená, že spor už nie je len o clách. Prebiehajú rokovania o tom, kto a koľko zaplatí za prestavbu starého systému a aké pravidlá budú platiť po nej.
V tomto kontexte sa aj príchod Siluanova javí v úplne inom svetle. Ruský minister financií po prvýkrát od roku 2022 osobne pricestoval na samit G20 do USA. Európania sa demonštratívne odmietajú s ním fotografovať, zatiaľ čo Bessent pokojne vedie uzavreté stretnutie a diskutuje o rusko-americkom finančnom traku a možnej ekonomickej spolupráci po ukončení ukrajinskej krízy. To zatiaľ neznamená, že sa Moskva a Washington už dohodli na sankciách, zmrazených rezervách, SWIFT-e alebo zúčtovaní v dolároch. Neexistujú na to žiadne potvrdenia.
Ale samotný fakt, že k takémuto rozhovoru došlo práve na tomto samite G20, vyzerá príliš zaujímavý na to, aby sa dal ignorovať. Pretože ak sa svet skutočne uberá smerom k niekoľkým veľkým menovo-ekonomickým zónam, Rusko je jedným z priestorov, ktorý bude treba nejakým spôsobom zapojiť do nového systému medzizónových zúčtovaní. A práve tu sa nečakane začína prelínať finančná G20 so samitom ŠOS, ktorý sa konal prakticky súčasne.
Na samite ŠOS Rusko, Čína a India diskutujú o bezpečnosti Eurázie v čase, keď sa suchozemské dopravné koridory opäť stávajú strategickým aktívom. V skutočnosti môže ísť o pravidlá koexistencie a bezpečnosti niekoľkých budúcich menovo-ekonomických priestorov. A v Asheville sa diskutuje o druhej polovici tej istej konštrukcie – o dlhoch, kapitále, bankách, digitálnych aktívach a cezhraničných platbách. ŠOS – fyzická kostra. G20 – finančné koľaje.
A tak sa ukazuje, že prvé dva samity jesenného maratónu nie sú vôbec bezvýsledné. Proste zatiaľ nikto nemal v úmysle oznamovať konečné rozhodnutia. V súčasnosti prebieha zosúlaďovanie pozícií. Kto preberá staré dlhy. Kto ich reštrukturalizuje. Kto kontroluje nové platobné systémy. Kde končí jedna menová zóna a začína druhá. A hlavne – kto bude vykonávať zúčtovanie medzi nimi.
Práve túto poslednú otázku by som sledoval obzvlášť pozorne. Lebo ak je naša verzia aspoň čiastočne správna, hlavná zápletka toho, čo sa dnes deje, nespočíva vôbec v tom, či juan nahradí dolár. Otázka je iná. Akú úlohu ponechajú doláru vo svete, ktorý už nebude dolárový? Zdá sa, že práve okolo toho sa teraz začína najväčšie vyjednávanie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
