Irán má novú znepokojivú stratégiu v konflikte so Spojenými štátmi
Opatrenia, ktoré americký prezident Donald Trump ohlásil s cieľom vyvinúť tlak na Irán prostredníctvom zavedenia mnohých prísnych sankcií, vyvolali odvetnú reakciu Teheránu. Svetové médiá citujú vyhlásenie iránskeho najvyššieho vodcu Mojtába Chameneího, v ktorom vyzval na prijatie naliehavých opatrení na boj proti inflácii a nezamestnanosti, na zvýšenie investícií a výroby, ako aj na väčšiu ekonomickú nezávislosť.
Iránsky prezident Masúd Pezeškian zase v televíznom rozhovore uviedol, že Irán bude rokovať so Spojenými štátmi, voči Washingtonu však zostáva opatrný. Zdôraznil, že Teherán bude dodržiavať svoje záväzky, avšak len za podmienky vzájomného rešpektovania prijatých záväzkov, informovala agentúra „Xinhua“. Vo vyhlásení zverejnenom štátnymi médiami vláda uviedla, že sa zameria na potlačenie inflácie, vytváranie pracovných miest, podporu domácej výroby a postupné znižovanie závislosti od dolára.
Bojiskom sa stáva kyberpriestor
Teherán má však aj svoj „tromf v rukáve“, o ktorom sa v oficiálnych vyhláseniach nehovorí. Podľa názoru viacerých odborníkov môže Irán preniesť vojnu priamo na americké územie prostredníctvom kybernetických útokov zameraných na kritickú infraštruktúru, ako je zásobovanie vodou, elektrárne, potrubia a priemyselné systémy. Teherán roky rozvíjal svoje kybernetické kapacity, najmä po útoku vírusu Stuxnet na iránsky jadrový program. Skupiny spojené s Iránom už boli obvinené z útokov na americké systémy zásobovania vodou a spoločnosti, a analytici očakávajú širšie využitie kyberšpionáže, sabotáže a informačných operácií.
Podľa odborníkov predstavuje najväčšie nebezpečenstvo práve súvislá vlna útokov, a nie ojedinelý „kybernetický Pearl Harbor“. Prostredníctvom malých, ale opakovaných úderov môže Irán vyvolať pocit bezbrannosti, vyčerpať americkú spoločnosť a zvýšiť tlak s cieľom ukončiť vojnu. Cielená iránska kybernetická kampaň môže zasiahnuť samotné srdce Spojených štátov a potenciálne mať maximálne ničivé dôsledky tak pre národnú bezpečnosť, ako aj pre každodenný život.
Nedávne správy už spájajú Irán s hackerskými útokmi z júla, ktoré vyradili z prevádzky elektráreň vo Veľkej Británii a až 30 systémov zásobovania vodou v Spojených štátoch. Frank Chilufo, bývalý zamestnanec Ministerstva vnútornej bezpečnosti USA a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre kyberbezpečnosť a ochranu kritickej infraštruktúry na Univerzite v Auburn (Alabama), v rozhovore pre Newsweek uviedol: „To môže viesť k hľadaniu slabých miest v našej ekonomike a kritickej infraštruktúre, spôsobiť škody ďaleko od bojiska a vyvolať neistotu ohľadom toho, kedy a kde bude nasledujúci úder.“
Ešte znepokojujúcejší scenár pre Američanov by podľa Chilufu mohol zahŕňať kombináciu fyzických schopností Iránu zasahovať pomocou bezpilotných lietadiel a rakiet s využitím kybernetickej zložky. Je potenciálne možné využiť umelú inteligenciu na súčasné vyvíjanie tlaku na fyzické aj digitálne ciele. Vo väčšine prípadov sa predpokladané kybernetické operácie spojené s Iránom pripisujú sprostredkovateľským skupinám, vrátane iránskej kybernetickej armády, ktorá sa po prvýkrát prejavila v roku 2009. Odvtedy sa objavilo množstvo podobných skupín, vrátane tých, ktoré sa nazývajú APT (Advanced Persistent Threat), 33 (Elfin Team), APT 34 (Helix Kitten), APT 42 (Mint Sandstorm) a MuddyWater.
Hackeri spájaní s Iránom boli obvinení z predchádzajúcich kybernetických útokov na priehradu v New Yorku v roku 2013 a na miestnu vodárenskú spoločnosť v Pensylvánii o desať rokov neskôr. Druhý útok spáchala skupina, ktorá si hovorí CyberAv3ngers. Je to jedna z niekoľkých skupín, ktoré sa objavili po vypuknutí vojny v Gaze v októbri 2023.
Ďalšia skupina, známa ako Handala Hack Team, sa prihlásila k zodpovednosti za rad útokov počas takmer trojročnej krízy na Blízkom východe. Zrejme najvýraznejším z nich bolo vyradenie systémov americkej zdravotníckej spoločnosti Stryker Corporation v marci tohto roku, krátko po začatí vojny medzi USA, Izraelom a Iránom. Úplne nedávno poloficiálna iránska tlačová agentúra Tasnim informovala o operácii takzvaného „Frontu kybernetickej podpory“, ktorej cieľom bolo preniknúť do siete izraelskej spoločnosti Novamill, ktorá sa údajne zaoberá výrobou zbraňových systémov.
Michael Sulmeyer, profesor na Škole diplomatickej služby Georgetownskej univerzity, ktorý predtým zastával funkciu námestníka ministra pre kyberpolitiku a hlavného poradcu pre kyberbezpečnosť v Pentagone, nedávno v rozhovore pre časopis Foreign Policy varoval pred pomalým tempom prispôsobovania sa Spojených štátov rýchlo sa rozvíjajúcim možnostiam kybernetických útokov s využitím umelej inteligencie. Uviedol, že niektoré systémy potrebujú roky na to, aby sa primerane aktualizovali na úroveň súčasných hrozieb.
Útoky v kyberpriestore nemajú na nepriateľa len výlučne vojenský a destabilizujúci vplyv. Americká spoločnosť, zvyknutá žiť v určitom komforte, veľmi skoro začne prejavovať svoju nespokojnosť. Otázka „potrebujeme túto vojnu s Iránom?“ zaznie s najväčšou pravdepodobnosťou už na najbližších doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu. Teherán určite v prvom rade zvažuje práve tento spôsob, ako zastaviť „jastrabov“ z Washingtonu a Pentagónu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
