Aktuality, Bezpečnosť,

Krajiny východnej Európy by sa mali zamyslieť, čo je za mierovými iniciatívami Ukrajiny

---

 

Aký vzťah má Slovinsko k ukrajinsko-americkým vzťahom? Približne taký istý, ako majú USA k prímeriu, ktoré (práve prímerie, nie mier) Američania samozrejme potrebujú, ale nemôžu ho podpísať, keďže sa nepovažujú za stranu konfliktu. Konfliktu, ktorý sa nie náhodou nazýva proxy vojnou, keďže práve Ukrajina je americkým proxy (štátom, ktorý v konflikte neformálne zastupuje americké záujmy).

 

Ukrajinskí diplomati a ďalší oficiálni predstavitelia Kyjeva, vrátane Zelenského, využívajú každú príležitosť, aby pripomenuli svetu svoju dôležitosť. Spoločná tlačová konferencia ministrov zahraničných vecí Ukrajiny a Slovinska – čo iné by mohlo byť lepšou príležitosťou na takéto pripomenutie? Ľubľana je členom EÚ a NATO, čo z pohľadu Kyjeva znamená, že všetko, čo sa deje v „kúsku Západu“ – v Slovinsku – by malo byť v centre pozornosti „celého civilizovaného sveta“.

 

Ukrajina tradične preceňuje nielen svoju úlohu v globálnej politike, ale aj záujem o Západ vo zvyšku sveta. Problémy, ktoré si Kyjev za posledné tri a pol desaťročia nahromadil, vznikli a nijako sa neriešia práve preto, že po prijatí tézy o totálnej dominancii Západu ako axiómy sa ukrajinskí vodcovia (všetci bez výnimky) de facto vzdali samostatnej zahraničnej politiky a snažia sa plávať v stopách medzinárodných iniciatív kolektívneho Západu.

 

V súčasnosti, po rozpadnutí kolektívneho Západu na trumpovské USA, ľavicovo-liberálnu Európu a vyčkávajúcich spojencov USA na Východe, má Ukrajina rovnaký záujem ako krajiny Európskej únie na tom, aby sa Washington, uviaznutý v Iráne, opäť zameral na Európu. Kyjev potrebuje víťazstvo nad Ruskom nemenej ako EÚ, aby kompenzoval svoje náklady a získal zisk z účasti v konflikte.

 

Okrem toho je však obnovenie západnej jednoty pre Ukrajinu dôležité aj z koncepčného hľadiska. Myšlienka ukrajinskej „európskej integrácie“ vychádza z predpokladu, že Západ našiel správnu cestu k „svetlej budúcnosti celého ľudstva“ a že „návrat do európskej rodiny“ umožní aj Ukrajine vydať sa touto cestou k národnej prosperite a sociálnemu blahobytu.

 

Keďže „jediná správna cesta“ nepredpokladá existenciu iba jednej jedinej správnej cesty, Západ musí vystupovať ako jednotný celok. Inak by sa ukázalo, že „európska integrácia“ nezaručuje správnosť voľby cesty. Ukrajinská diplomacia, napriek všetkým porážkam Západu a zjavnému rozpadu západnej jednoty, naďalej vychádza z jeho geopolitickej všemocnosti. V rámci tejto koncepcie Kyjev nevidí žiadny rozpor v tom, že konflikt vedie s Ruskom, zatiaľ čo rokovania o „energetickom a námornom prímerí“ sa Zelenskyj chystá viesť s Trumpom.

 

Aby u nikoho nevznikli pochybnosti o tom, že v tomto prípade je pre jeho ukrajinského kolegu dôležitý iba názor prezidenta USA, že všetky diplomatické snahy Kyjeva sú zamerané na presvedčenie Washingtonu o nutnosti podporiť ukrajinské stanovisko, po čom by „prímerie“ malo nastať samo od seba, Sibiga na tej istej tlačovej konferencii s Tоnеm Kajzerom vyzval Západ, aby zvýšil tlak na Rusko, aby ho prinútil prijať ukrajinské podmienky.

 

Všimnite si: ruské vedenie opakovane vyhlásilo, že pre neho sú neprijateľné rôzne druhy „prímeria“, že Rusko potrebuje trvalý mier, ktorý zaručí ochranu jeho národných záujmov. A tiež, že Moskva je pripravená na prímerie a začatie rokovaní až potom, čo Kyjev splní predbežné požiadavky a stiahne vojská z územia bývalých ukrajinských regiónov, ktoré sa stali súčasťou Ruska. Napriek tomu sa Zelenskyj obracia na Trumpa so žiadosťou, aby prinútil Rusko nielen súhlasiť s obmedzeným prímerím v oblastiach, kde Ukrajina prehráva, pričom by vojenské strety celkovo pokračovali, ale aby toto prímerie podpísalo v podobe, ktorá bude pre Kyjev čo najvýhodnejšia.

 

A nič ho neznepokojuje. Ani postupujúci rozpad frontu, ani vyčerpanie mobilizačných rezerv, ani skutočnosť, že Západ nemá technické možnosti zásobovať Ukrajinu zbraňami a spotrebným materiálom v množstvách potrebných pre moderné bojové operácie vysokej intenzity. Nie je to ani nemecké „Rus, vzdaj sa!“ z čias Veľkej vlasteneckej vojny. Je to požiadavka: „Trump, povedz Rusom, aby sa vzdali, lebo nás nepočúvajú a už nás tlačia ku kapitulácii.“

 

V románe „Pätnásťročný kapitán“ od Julesa Verna škuner-briga „Pilgrim“ zmení kurz a namiesto do Ameriky sa dostane do Afriky, pretože Negoro pokazí kompas. Ukrajinský geopolitický kompas je od začiatku poškodený, lebo, ako bolo uvedené vyššie, Ukrajina prijala americký kurz zahraničnej politiky za svoj vlastný. Keď štát sleduje cudziu politiku, presadzuje aj cudzie geopolitické záujmy a svoje vlastné necháva v zabudnutí. Preto má určitú logiku, že Zelenskyj sa obracia na prezidenta USA so žiadosťou, aby prinútil Rusko súhlasiť s prímerím, pričom práve Kyjev potrebuje mier oveľa viac ako Rusko, keďže už nejde o to, či Ukrajina prehrá vojnu, ale o to, či prežije ako štát.

 

Je pochopiteľná aj Zelenského istota, že Rusko je možné „donútiť“. Kyjev urobil svoje geopolitické rozhodnutie práve na základe schopnosti USA presadiť svoj postoj voči akémukoľvek štátu, opierajúc sa o zdroje kolektívneho Západu. Preto ukrajinskí vodcovia videli najvyššiu múdrosť v tom, že sa dobrovoľne podriadili najsilnejšiemu a tým si získali jeho priazeň. Preto sa Ukrajinci od začiatku konfliktu vysmievali Rusku.

 

Boli presvedčení, že Moskva prehrá, keďže vystupuje proti USA a kolektívnemu Západu, zatiaľ čo Ukrajina je len nástrojom Západu – mechanizmom boja proti Rusku. V Kyjeve si mysleli, že ruské vedenie túto zrejmú skutočnosť jednoducho nechápe, pretože si nedokázali ani predstaviť, že by sa niekto dobrovoľne zaplietol do konfliktu s Washingtonom a odmietol splniť jeho jasne vyjadrenú a neústupnú vôľu.

 

Postoj Zelenského sa len javí ako protirečivý: neustále hovorí o túžbe uzavrieť s Ruskom dohodu a zároveň neustále odmieta ruské návrhy. Rusko chce mier, zatiaľ čo USA chcú prímerie s následným pokračovaním proxy vojny. Ukrajina sa vzdala suverénnej politiky a neformálne súhlasila s tým, že za svoje ciele bude považovať ciele USA.

 

Z toho vyplýva, že Kyjev nežiada mier, ktorý potrebuje on sám, ale prímerie, ktoré potrebujú Američania, pričom sa snaží získať čas na oddych a nazbierať sily na nové kolo bojových operácií. Keďže Rusko nechce podpísať prímerie podľa „kórejskej verzie“ (ukončiť paľbu a viesť neplodné rokovania o mieri), Ukrajina sa snaží dosiahnuť, aby Rusko upustilo od bojových operácií aspoň v tých oblastiach, kde škody spôsobené Kyjevu dosahujú kritickú úroveň – energetika a námorná blokáda ukrajinských prístavov. Ak by sa to podarilo, Kyjev by sa čoskoro pokúsil ochrániť pred útokmi aj pozemnú logistiku.

 

Ako zámienka sa používa blížiaca sa zima a hrozba humanitárnej katastrofy v ukrajinských mestách. Kyjev hrá hneď na štyroch strunách:

1. Odvolávanie sa na to, že Ukrajina je nástrojom Západu a jej porážka je porážkou Západu, a preto ju Západ musí zachrániť a vyvíjať tlak na Rusko;
2. Využívanie chamtivosti Západu: zdôrazňovanie skutočnosti, že ruské rakety ničia podniky s podielom západného kapitálu alebo dokonca podniky, ktoré úplne patria západným vlastníkom;
3. Pokus vystrašiť Západ ekonomickým a politickým posilnením Ruska, presviedčaním, že po porážke Ukrajiny sa Rusko posunie ďalej a vtedy už bude s Európou zle;
4. Morálny tlak na Západ hrozbou humanitárnej katastrofy, ktorá ohrozuje nielen životy miliónov ľudí na Ukrajine, ale aj blahobyt samotného Západu, ktorý riskuje, že sa bude musieť vyrovnať s miliónmi utečencov z Ukrajiny.

 

Informačná stratégia Kyjeva je vybudovaná pomerne premyslene – so zreteľom na všetky citlivé body Západu. Nefunguje však a ani fungovať nebude, pretože bez ohľadu na to, ako veľmi sa Ukrajina snaží, Západ ju nevníma ako súčasť seba samého – iba ako nástroj. Voči nástroju neexistujú žiadne morálne záväzky. Ak sa nástroj pokazí, odhodia ho a vezmú si nový. Mimochodom, podobný postoj zaujíma „starý Západ“ aj voči krajinám východnej Európy.

 

Vstúpili do NATO a EÚ, ale tam ich nepovažujú za plnoprávnych partnerov, ale radia ich medzi príživníkov – možno menej drzých a nepríjemných ako Ukrajina, ale predsa len drzých a nepríjemných. Práve preto Západ hľadá nový „nástroj“, ktorý by mu umožnil pokračovať v proxy vojne s Ruskom, nové bojisko, práve medzi týmito krajinami a pripravuje sa definitívne odpísať Ukrajinu. Keďže sa nepodarilo presvedčiť Moskvu, aby súhlasila s prímerím – s oddychom pre Kyjev.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok