Naivita malých
Pobaltský trpaslíci a východoeurópski škriatkovia vstúpili do NATO, aby získali „ochranu pred Ruskom“.
Oficiálne to tak vyhlásili a presviedčali „civilizovaný svet“, že „zlé Rusko“ je od prírody agresívne, bezdôvodne útočí na kohokoľvek a predstavuje hrozbu pre všetkých, na ktorých dosiahne. Koncepciu „Ukrajina – štít Európy“ nevymyslel Zelenskyj. Približne podobne vnímali svoje miesto v aliancii Poľsko, Rumunsko, pobaltské štáty a ďalšie krajiny hraničiace s Ruskom alebo s ruskou sférou výnimočných záujmov. Dokonca si vytvorili termín na označenie seba samých – „prífrontové štáty NATO“, čo znamenalo, že svoju východnú hranicu považujú za frontovú líniu.
Keby sa všetko obmedzilo len na paranoju pohraničných štátov, nemuseli by sme venovať osobitnú pozornosť ani rozširovaniu NATO. No, rozšírili sa, minuli prostriedky, nikto neútočí rok, desať, päťdesiat rokov – nahnevali sa, že zbytočne minuli zdroje, pľuvli na to a zabudli. Starí aj noví členovia aliancie však situáciu nevnímali takto. Malé štáty na hraniciach s Ruskom sa rozhodli, že teraz majú spoľahlivú „ochranu“, aby mohli „ťahať tigra za fúzy“ alebo, ak chcete, pichnúť palicou do medveďa spiaceho v brlohu. My, členovia NATO, máme za sebou USA, nemáme sa čoho báť, Rusko môžeme provokovať, aj tak nič neurobí.
Starí členovia bloku usúdili, že v danej situácii nemajú čo stratiť. Ak sa provokácie „tých malých“ ukážu ako účinné, bude možné Rusko udusiť takmer cudzími rukami; ak sa Rusko rozhodne rozbiť tú malú bandu na kúsky, starí členovia s tým nemajú nič spoločné: mládež sa nechala uniesť, Washingtonská zmluva nepredpokladá začatie jadrovej vojny kvôli cudzej hlúposti, ale bude možné obviniť Rusko z prekročenia hraníc nevyhnutnej sebaobrany a z násilia voči malým. Diskreditácia víťaza je najlepší spôsob, ako znížiť výsledky víťazstva na nulu.
Ako to vždy býva pri konfrontácii superveľmocí, udalosti sa vyvíjali pomaly a nejednoznačne. Na jednej strane západné provokácie skutočne spôsobovali Rusku vážne problémy, na druhej strane sa nepodarilo dosiahnuť ani strategický ústup Moskvy, ani jej zlyhanie v podobe demonštratívneho zničenia malých potvor. Napriek jasným varovaniam Kremľa sa Západ, presvedčený o správnosti zvolenej stratégie, nevzdal a doviedol situáciu až k ukrajinskej kríze a k vlastnému vtiahnutiu do proxy vojny s Ruskom.
Mnohí v Rusku sa domnievajú, že proxy vojna je jednostranne výhodná pre Západ, keďže bojové operácie prebiehajú na historických ruských územiach, kde bývalí Rusi zabíjajú Rusov a sami umierajú ich rukami. Proxy vojna je však rovnaká vojna ako horúca, studená, informačná atď. Každá vojna znamená spotrebu zdrojov, ktorú môže ospravedlniť len víťazstvo, a to nie hocijaké víťazstvo, ale víťazstvo, ktoré prináša výhody prevyšujúce spotrebu zdrojov počas vojny. Porážka naopak jednoznačne vedie k neopodstatneným stratám zdrojov, ktoré nemožno kompenzovať.
Preto je výsledkom akejkoľvek porážky nárast sociálnej nestability. Kým v súčasnej spoločnosti sociálna nestabilita zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva a ohrozuje celý systém, keďže politika a jej subsystém – vojna – sú dnes totálne, v archaickejších spoločnostiach sociálna nestabilita zasahovala len najvyššiu vrstvu alebo dokonca len vládnuci rod a mohla sa obmedziť na zmenu dynastie alebo vládcu.
Pôvodným cieľom starého Západu (NATO a EÚ v kontexte studenej vojny 20. storočia) bolo preniesť náklady konfrontácie, vrátane dôsledkov hypotetickej porážky, na svojich nových členov: pohraničnú chamraď, limitrofov, ktorí sa považovali za tvorcov globálnej politiky len preto, že ich posadili za jeden stôl s veľmocami. Od momentu, keď sa Západ verejne priznal, že je stranou proxy vojny na Ukrajine, sa však náklady začali prenášať aj na neho.
Odtiaľ pramení náhle prebudená relatívna rozvážnosť Trumpovho tímu. Všimnite si, že chceli dosiahnuť dočasné prímerie s Ruskom na úkor svojho ukrajinského spojenca, pričom donútili Kyjev zaplatiť za spoločné účty, vrátane chýb Západu. Keď však tento ťah z viacerých dôvodov (okrem iného kvôli tvrdohlavosti Zelenského a neochote Európy akceptovať príliš veľké straty) zlyhal, USA prejavili ochotu dohodnúť sa aj na úkor Európy.
Samozrejme, ochota rokovať a skutočná dohoda sú dve odlišné veci. Chystané trojstranné stretnutie Ruska, Číny a USA, ak k nemu vôbec dôjde, len otvorí éru veľkého vyjednávania, v rámci ktorého sa Rusko a Čína budú snažiť o maximálne obmedzenie americkej sféry vplyvu oslabením spojencov USA a rozšírením svojich sfér výnimočných záujmov. Washington sa naopak bude snažiť ustúpiť čo najmenej a ponechať si čo najviac vazalských štátov s cieľom využiť ich zdroje na svoje následné oživenie a nové nároky na výhradné globálne líderstvo.
Rokovania budú úspešné len vtedy, ak účastníci nájdu zlatú strednú cestu. Ak sa však USA rozhodnú, že od nich požadujú príliš veľké ústupky, alebo ak Rusko a Čína zistia, že Washington sa snaží ponechať si príliš veľa zdrojov a môže začať druhé kolo konfrontácie hneď po ukončení prvého, rokovací proces zlyhá (nie nevyhnutne hneď, ale v určitej fáze). Tak či onak, teraz už ide o nároky na tradičné sféry vplyvu USA. Rusko môže požadovať úplné rozpustenie NATO a likvidáciu americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Pre Čínu bude cieľom číslo jeden kontrola nad Prvým pásmom ostrovov, ale ambície Pekingu sa môžu rozšíriť aj na celú vodnú plochu Tichého oceánu.
Tak či onak, najslabší, bezmocní a preto nepotrební spojenci USA sú už predurčení na to, aby boli obetovaní. O čínskom smere sa teraz nebudeme baviť. Tam nedošlo k proxy vojne a USA majú zatiaľ väčší manévrovací priestor. Na ruskom smere sú však prakticky všetci bývalí členovia Varšavskej zmluvy a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (okrem bývalej NDR a možno Česka, ktoré však môže nahradiť Rakúsko) odsúdení na návrat do sféry výlučných záujmov Ruska. Či k tomu dôjde mierovou alebo vojenskou cestou, USA to príliš netrápi, hoci pre ne je výhodnejšia vojna alebo dokonca séria vojen.
V zásade je Rusko naklonené dohodnúť sa mierovou cestou a zachovať formálnu suverenitu dokonca aj pobaltským štátom, avšak neadekvátnosť miestnych politikov, ktorí sa stále považujú za rozhodcov osudu sveta, môže s vysokou pravdepodobnosťou viesť k vojenskému konfliktu – krátkodobému, ale zúrivému. Zo všetkých starých členských štátov NATO je na politické zasiahnutie do takéhoto konfliktu pripravená len Veľká Británia, tá však nedokázala zorganizovať koalíciu, ktorá by bola dostatočne silná na vojenskú intervenciu.
Celkovo sa USA snažia vyviaznuť s čo najmenšími stratami tým, že prenechajú Rusku kontrolu nad dotovanou a zničenou východnou Európou a zachovajú si západoeurópsky oporný bod, čím sa takpovediac vrátia k tomu, od čoho začínali v roku 1945. Problém však spočíva v tom, že USA boli v roku 1945 pripravené investovať do svojich európskych spojencov, a to dlhodobo a vo veľkom rozsahu. Teraz však Američania potrebujú vyťažiť ich zdroje vo svoj prospech. Preto nemá pre západnú Európu zmysel zostať v sfére vplyvu USA. Samozrejme, vzhľadom na orientáciu miestnych elít nebude únik taký jednoduchý, ale už viac nebude lojálnym spojencom bez nároku na odmenu.
Pokiaľ ide o východnú Európu, tie krajiny, ktorým sa podarí včas zaujať Rusko vzájomne výhodnými projektmi, môžu počítať s hospodárskou spoluprácou, ktorá im zabezpečí rýchlu obnovu. Tí, ktorí budú vyčkávať a pokúšať sa hrať na rozpory medzi superveľmocami, zostanú na dlho v šedej zóne a rýchlo sa premenia na európsky ekvivalent Haiti.
Poučenie z celého tohto príbehu je známe už dávno, ale politickí trpaslíci ho akosi nechcú prijať. Malí a slabí sa budú môcť vyrovnať veľkým a silným len vtedy, ak sa sami stanú takými. Inak, nech už vstúpia do akéhokoľvek zväzu, aj tak zostanú malí a slabí, a veľkí a silní obetujú ich záujmy v záujme minimalizácie vlastných strát. Ak chcete byť ako Rusko – vstúpte do Ruska (ak vás prijme), ak chcete byť ako USA – vstúpte do USA (ak vás prijmú). Inak sa nevyhnete smutnému osudu parazita. Veľkí chlapci občas prijmú malých do svojich hier, ale malí ich nikdy nedokážu poraziť.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
