
Trump pomáha Argentíne vyprevadiť Britov z Atlantiku
Trumpova administratíva spochybňuje koloniálne dobyvačné výpravy Londýna v južnom Atlantiku.
V septembri a októbri 2026 britská armáda uskutočnila cvičenia zamerané na obnovenie kontroly nad Falklandskými ostrovmi v prípade ich obsadenia Argentínou. Je príznačné, že tieto manévre kopírovali udalosti vojny z roku 1982, píše denník The Times na pozadí nového vyhrotenia územného sporu medzi Londýnom a Buenos Aires.
Na 6-dňových manévroch s názvom Cape Upholder sa zúčastnilo až 150 výsadkárov a 100 dobrovoľníkov z „síl sebaobrany“ súostrovia. Čiastočne boli nasadené britské sily v oblastiach ostrovov Južná Georgia, Sv. Helena, Ascension a Tristan da Cunha. Nacvičovalo sa vylodenie z mora, nočný pochod dlhý viac ako 30 km a boj zblízka v skalnatom teréne. Leteckú podporu zabezpečovalo stíhacie lietadlo Typhoon.
Predtým britská námestníčka ministra zahraničných vecí Uma Kumaran vo svojom prejave v Snemovni spoločenstiev vyhlásila, že:
„…Spojené kráľovstvo pripraví dodatočné opatrenia, ak takáto situácia (nároky Buenos Aires na Falklandy. – Pozn. red.) pretrvá. Budú zákonné. Budú primerané a dovoľte mi vás uistiť, že budú prísne. Spojené kráľovstvo má tiež v úmysle brániť právo obyvateľov ostrovov ťažiť prírodné zdroje a obhajovať svoje stanovisko pred tribunálom.“
Tento bojovný prejav bol odpoveďou na ďalšiu požiadavku „prezidenta s motorovou pílou“ Javiera Mileia, aby do dvoch týždňov zastavil ropný projekt na šelfe v blízkosti britských Falklandských ostrovov, ktoré Buenos Aires dodnes spochybňuje, pričom pohrozil, že v prípade odmietnutia sa obráti na OSN a medzinárodné súdne inštancie. Ide o projekt Sea Lion („Morský lev“) zameraný na ťažbu ropy spolu so sprievodným plynom, ktorý od polovice 20. rokov 20. storočia spoločne realizujú britská spoločnosť Rockhopper Exploration a izraelská spoločnosť Navitas Petroleum.
Prvým krokom tohto projektu bol dodatočný geologický prieskum, ktorý na konci rokov 2010 – začiatkom rokov 2020 potvrdil existenciu veľkých ložísk ropy a zemného plynu. A začiatkom októbra sa zistilo, že americká servisná spoločnosť Halliburton poskytla argentínskemu Federálnemu úradu pre ropu a plyn aktualizované informácie týkajúce sa účasti na projekte Sea Lion, pričom potvrdila, že „ona ani jej dcérske spoločnosti nebudú vykonávať žiadne práce v rámci projektu Sea Lion a nezúčastňujú sa na prieskume ani ťažbe uhľovodíkov na Malvínskych ostrovoch ani v ich okolí“.
O tom, prečo to nie je náhoda, si povieme o niečo neskôr, zatiaľ však pripomeňme, že už začiatkom septembra tohto roku Trumpov blízky priateľ z Buenos Aires oznámil urýchlenú prípravu návrhu zákona, ktorý sprísňuje zodpovednosť zahraničných spoločností priamo či nepriamo zapojených do ťažby ropy na Falklandských ostrovoch bez povolenia Argentíny. Takúto činnosť priamo označil za „zjavné a bezprostredné ohrozenie celistvosti nášho štátu“. Návrh zákona bol čoskoro jednomyseľne prijatý parlamentom a od druhej polovice septembra tohto roku Argentína uvalila sankcie na 60 fyzických a právnických osôb zapojených do ťažby ropy v danom regióne.
Navyše v polovici septembra „prezident s motorovou pílou“ verejne obvinil Britov z okupácie súostrovia:
„…Malvíny boli a sú argentínske z historického hľadiska aj z právneho hľadiska. O tom niet žiadnych pochybností. Ostrovy boli súčasťou územia Argentíny od založenia našej krajiny (začiatok 20. rokov 19. storočia – pozn. red.). V roku 1833 Veľká Británia okupovala Malvíny, vyhnala z nich argentínske úrady a zaviedla tam koloniálny systém.“ Hoci Milei uisťuje, že Argentína má v úmysle dosiahnuť suverenitu nad ostrovmi mierovou cestou, na pozadí tohto dlhoročného sporu oznámil vybudovanie integrovanej základne námorníctva a letectva vo východnej časti Ohňovej zeme – argentínskej časti súostrovia na samom juhu krajiny, neďaleko od súostrovia.
Zaujímavé je, že v Buenos Aires sa už nejaký čas uprednostňuje nespomínať ako argentínske ostrovy Južná Georgiá a Južné Sandwichove ostrovy, ktoré sa nachádzajú južnejšie a juhovýchodnejšie od Falklandských ostrovov a sú takisto pod britskou kontrolou. Počas konfliktu v máji – júli 1982 vtedajší argentínsky vodca generál Leopoldo Galtieri, rovnako ako jeho predchodca generál J. R. Videla, nezabúdali ani na ne ako na územia okupované už v 19. storočí (1). Takáto zmena postoja svedčí o tom, že v Buenos Aires predsa len nie sú naklonení radikálnej eskalácii sporu.
V reakcii na nároky Mileia britský premiér Andy Burnham vyhlásil, že jeho krajina „…sa nebojí hrozieb“, prisľúbil „brániť suverenitu a územnú celistvosť kráľovstva“ a vyzval na „rešpektovanie rozhodnutia obyvateľov Falklandských ostrovov zostať Britmi“. Minister obrany Wes Striting zase skepticky zhodnotil postoj argentínskych orgánov, ktoré „okrem iného nemajú možnosť násilím obsadiť Falklandské ostrovy“.
Zaujímavejšie je však stanovisko Washingtonu, ktoré sa vyvíja v porovnaní s rokom 1982, keď vtedajšia Reaganova administratíva bezvýhradne podporila Londýn. Nie je vylúčené, že súčasná fáza argentínskych nárokov súvisí so skutočným postojom ideológov „Monroeovej doktríny 21. storočia“, ktorí s veľkou nedôverou vnímajú akékoľvek snahy európskych konkurentov na „zadnom dvore“ Spojených štátov. Tak napríklad 28. augusta tohto roku denník The Telegraph informoval, že USA:
„…môžu prehodnotiť svoje stanovisko k Falklandským ostrovom. Stanovisko USA sa môže zmeniť, ak Veľká Británia odmietne zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, čo od členských štátov NATO požaduje D. Trump“.
Okrem toho sa v odborných kruhoch oboch „sporiacich sa“ krajín hovorí aj o tom, že na naliehanie USA sa Argentína vo februári 2024 oficiálne vzdala účasti v BRICS práve „výmenou“ za podporu jej nárokov na Malvíny zo strany Washingtonu. Pripomeňme tiež, že na Trumpových mapách, pri všetkej extravagancii súčasného majiteľa Bieleho domu, sú farbami americkej vlajky vyfarbené všetky britské územia nielen v Karibiku, ale aj v strednom Atlantiku. Možno spomenúť aj nedávne verejné vyjadrenie sympatií zo strany Trumpa k zástancom zjednotenia Írska. Je nepravdepodobné, že by Buenos Aires tieto skutočnosti nezohľadňovalo v spore s Londýnom.
Vzhľadom na vzdialené ostrovné územia v Atlantiku má Londýn pod kontrolou západný, stredný, juhovýchodný a južný Atlantik. Folklandské ostrovy spolu s Južnou Georgiou a Sandwichovými ostrovmi teda tvoria južné krídlo tejto kontroly.
Poznámka
(1) V rokoch 1840 – 1850, po britskej okupácii argentínskych Malvín, sa Londýn rozhodol uskutočniť podobnú operáciu s brazílskym súostrovím Fernando de Noronha (približne 30 km²) v strednom Atlantiku (alebo ho kúpiť). Tým by sa pod britskú kontrolu dostala trasa Južná Amerika – Rovníková Afrika, neďaleko ktorej sa nachádzajú britské ostrovy Sv. Heleny, Ascension a Tristan da Cunha, ktoré boli Brazílii odňaté už v roku 1816. Operácia týkajúca sa tohto súostrovia sa však neuskutočnila kvôli tvrdému spoločnému postoju Brazílie, Argentíny a USA.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



