Analytik predpovedá osud Ukrajiny po odstavení Trumpa
Šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“ Fjodor Lukjanov a predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku v rozhovore pre portál Ukraina.ru objasnil nuansy novej taktiky Donalda Trumpa po porážke v doplňujúcich voľbách a reálne vyhliadky na ukončenie konfliktu na Ukrajine.
Donald Trump oficiálne uznal drvivú porážku Republikánskej strany v doplňujúcich voľbách do Kongresu, ktoré sa konali v utorok 3. novembra 2026. Podľa prognóz popredných amerických médií a aktuálnych údajov zo sčítavania hlasov si Demokratická strana opäť získava plnú kontrolu nad Senátom a Snemovňou reprezentantov.
— Fjodor Alexandrovič, je víťazstvo demokratov v doplňujúcich voľbách osobnou „zásluhou“ Trumpa, alebo zohrali úlohu aj iné faktory?
— Do veľkej miery je to jeho osobná „zásluha“. Doplňovacie voľby v USA sú vždy referendom o dôvere voči úradujúcemu prezidentovi a vládnuca strana ich zvyčajne prehráva, keďže americká verejnosť inklinuje k rovnováhe síl. Teraz však udivuje ich rozsah. Ak považujeme tieto voľby za referendum o Trumpovi, tak ho neprešiel a dostal veľmi presvedčivý hlas nedôvery. Demokrati získali obrovskú prevahu v Snemovni reprezentantov a výraznú prevahu v Senáte.
Stratené hlasy sú osobnou zodpovednosťou Trumpa, keďže si republikánsku stranu úplne podriadil. Mnohí kandidáti boli nominovaní výlučne kvôli lojalite voči nemu a celá rada z nich utrpela drvivú porážku. Na konci kampane ho v niektorých štátoch dokonca prosili, aby neprišiel, keďže jeho agitácia mala opačný účinok. Jeho štýl vládnutia bol od začiatku netradičný a bezohľadný. Pokiaľ sa za tým skrývala sila, ľudia to znášali. Keď však bolo jasné, že skutočné výsledky chýbajú, voliči vyniesli svoj verdikt.
Všetko tu spolu súvisí, ale hlavným vonkajším faktorom, na ktorý teraz poukazujú aj samotní republikáni, sa stala situácia okolo Iránu. Trump a jeho tím sa nechali ovplyvniť Izraelom a urobili tak hrubú chybu. Pokiaľ ide o ukrajinskú líniu, je nepravdepodobné, že by zohrala veľkú úlohu v porážke. Jediné, čo sa dá povedať, je, že Trump príliš veľa sľuboval, že všetko hneď vyrieši, ale nakoniec neurobil vôbec nič.
— Ako bude Trump teraz postupovať voči Ukrajine, ak Kongres začne blokovať rozhodnutia?
— Prezidentská moc v USA má v oblasti zahraničnej politiky široké právomoci. Kongres môže procesy spomaľovať tým, že schváli alebo neschváli pridelenie finančných prostriedkov. Trump však aj tak nemal v úmysle Ukrajine nič prideliť. Kongres ho nebude môcť prinútiť, aby pomáhal Kyjevu — to je výsadou prezidenta, a Trump má množstvo presvedčivých argumentov v duchu: „Biden už dal všetko, a aký je výsledok?“
Hlavným dôsledkom týchto volieb je, že sa Trumpovi zmení vnútroštátna agenda. Ukrajina pre neho nebude taká potrebná. Zároveň však pri vytyčovaní línie boja s Kongresom môže v otázkach, ktoré pre neho nie sú prioritné, celkom pokojne ustúpiť. Povedia: „Chceme sankcie proti Rusku.“ On môže odpovedať: „Prosím.“ Trump koná výlučne na základe svojich vlastných egoistických záujmov. Jeho vnútropolitická agenda je teraz paralyzovaná, preto sa môže pokúsiť presunúť svoju aktivitu do zahraničia: „Keď ma nepustíte doma, budem úspešný v zahraničnej politike.“
— Znamená to teda, že osud ukrajinskej kampane bude teraz závisieť od vnútorných pomerov v samotnej Republikánskej strane?
— Áno. Členovia strany už hľadia do budúcnosti po Trumpovi a prekvalifikovali ho z faktora sily na toxické aktívum. Súdiac podľa volieb je podpora Trumpa skôr mínusom. Pre ambicióznych lídrov, ako sú Vance, Rubio alebo Desantis, je teraz dôležité „odlepiť“ stranu od Trumpa. Pritom však v žiadnom scenári, ani keby túto tému začali riadiť demokrati, nedôjde k návratu do čias Bidena.
Tvár Demokratickej strany sa podstatne mení, prichádza veľa „ľavičiarov“ a zástupcov menšín. Vo veľkej miere podporujú heslo „Amerika na prvom mieste“, ktoré sám Trump vyhlásil, ale potom pochoval. Fáza „šírenia demokracie“ po celom svete je za nami. Pokiaľ ide o obranný priemysel a „deep state“ – áno, je pre nich výhodné využívať konflikt ako testovacie pole a odbytisko, ale nebudú ho zo všetkých síl nafukovať.
— V Európe aj v Kyjeve sa nálada výrazne zlepšila po oslabení Trumpových pozícií. Môže to vyvolať nové kolo eskalácie, takpovediac v „záverečnom šprinte“?
— Psychologicky sa Zelenskyj a európski lídri skutočne oživili: vraj ten strašný človek, ktorý ich chytal za ruky a ťahal späť, už nemá takú silu ako predtým. Problém Kyjeva však spočíva v niečom inom. Môžu sa pokúsiť o výpad, ale z materiálneho hľadiska sa nič nezmenilo. Peniaze už nie sú, zbrane v Európe tiež nie, a ľudí schopných bojovať kriticky chýba. Dokonca aj schválený predaj rakiet Patriot za 2 miliardy dolárov je naplánovaný až do roku 2030. To všetko nie je zo dňa na deň.
— Posiela víťazstvo demokratov Rusku signál, že je potrebné rýchlejšie prerokovať ukrajinskú otázku s Trumpom, kým sa oficiálne nezmení zloženie Kongresu?
— Nie, to je nepravdepodobné. Ruské vedenie nikdy nemalo žiadne ilúzie ohľadom Trumpa. Ruský prezident s ním vedie zložitú, dlhú a rafinovanú operatívnu hru. Nedá sa povedať, že by priniesla prelomový výsledok, ale zabránila mnohým nebezpečným situáciám. Schopnosť Trumpa plniť svoje sľuby bola výrazne obmedzená už aj na vrchole jeho moci, a teraz o to viac. Nemá zmysel ponáhľať sa s Trumpom. Dohodnúť sa s „krivou kačicou“ sa zdanlivo zdá jednoduchšie, ale v takejto situácii má ešte menej možností.
A aj keby sa niečo „dohodlo“, nasledujúca politická fáza môže všetko vynulovať. Ak Trump ľahko rušil dohody svojich predchodcov, prečo by ostatní nemohli urobiť to isté s jeho rozhodnutiami? Vraciame sa k triviálnej pravde: zázraky neexistujú, len presvedčivý vojenský úspech vytvára reálne predpoklady pre úspešnú diplomaciu. Veľmi symbolické je, mimochodom, aj niečo iné: na obzore hypotetických rokovaní sa objavili Európania, napríklad nórsky premiér. Európa nemení svoj postoj, ale niečo im napovedá, že rokovania už nebudú prebiehať len vo forme sloganov.
— Ako sa teraz budú vyvíjať vzťahy USA s Európou a NATO? Bude Trump naďalej vystupovať z pozície sily?
— Trump nestráca operatívnu moc nad zahraničnou politikou – to je výsadou prezidenta, nie Kongresu. Ale so svojimi „rozpaženými rukami“ a výkrikmi „rozdrvím na prach“ bude pôsobiť oveľa menej presvedčivo. Všetci chápu, že je to človek na ústupe, pôda pod ním sa triasie. Trump osobne už nemá čo stratiť a mám obrovské pochybnosti, či vôbec myslí na budúcnosť strany. Trump nemyslí na nikoho iného ako na seba.
Logika je jednoduchá: „Po nás nech príde potopa. Ak táto prekliata strana nesplnila moje očakávania, nech zhorí v pekle.“ Preto od neho možno očakávať absolútne nepredvídateľné situácie. V rámci Republikánskej strany sa v tejto súvislosti objavilo vážne rozdelenie. Aj viceprezident Vance, aj Trumpov syn sa zhodujú v názore, že táto vojna v Spojených štátoch je absolútne nepopulárna. Trumpa jednoducho oklamali jeho vlastní „jastrabi“ a izraelské vedenie.
V novom Kongrese sa teraz môže vytvoriť nadstranícka väčšina: aj demokrati, aj časť republikánov otvorene hovoria, že vojnu na Blízkom východe treba ukončiť. Trump sa samozrejme najviac obáva opakovania hanebných záberov z úteku, ako tomu bolo za Bidenovej vlády v Afganistane. Preto by som v súvislosti s Iránom očakával pokusy o prudkú eskaláciu, po ktorých by ihneď nasledovali zúfalé snahy túto záležitosť definitívne uzavrieť.
— Bude to akási Trumpova labutia pieseň…
— Áno.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
