V Číne praskol „bublinový efekt“ v oblasti umelej inteligencie. Západ s napätím očakáva „efekt nákazy“
Extrémne prehriatie, slabý domáci dopyt, tvrdá konkurencia, vonkajší tlak.
Trhová bublina v oblasti umelej inteligencie (AI) v Číne sa už začala rozpadať, informovala agentúra Reuters koncom októbra. Za štyri mesiace klesla hodnota akcií najväčších technologických spoločností ČĽR o 40 %. Index čínskej pevniny STAR50, ktorý zahŕňa popredné spoločnosti v oblasti umelej inteligencie a polovodičov, klesol o 40 % za menej ako štyri mesiace a trhová kapitalizácia sa znížila o 480 mld. USD.
Nadhodnotené ocenenia spoločností klesajú na pozadí obáv týkajúcich sa dopytu po umelej inteligencii a obmedzení čínskeho vývozu, píše agentúra Reuters. Na vrchole sa ukazovateľ P/E (price-to-earnings – pomer ceny k zisku) indexu STAR50 blížil k hodnote 250, teraz sa však obchoduje s P/E okolo 100. Stále ide o vysoké ocenenie: pre porovnanie, podobný ukazovateľ amerického technologického indexu Nasdaq 100 je 30, uvádza agentúra Reuters. Z tohto dôvodu sa investori obávajú, že výpredaj na čínskom trhu sa môže ešte zintenzívniť, než sa situácia začne zlepšovať.
Multiplikátor P/E (Price-to-Earnings, teda pomer ceny k zisku) je finančný ukazovateľ, ktorý odráža pomer trhovej hodnoty akcie k ročnému zisku na jednu akciu (alebo pomer celkovej kapitalizácie spoločnosti k jej čistému zisku za rok). Tento ukazovateľ odpovedá na otázku, za koľko rokov sa nákup podniku pri súčasnej úrovni jeho zisku oplatí (alebo koľko rubľov investor zaplatí za 1 rubeľ ročného zisku spoločnosti). Rast čínskeho trhu s umelou inteligenciou pokračoval dva roky vďaka sľubom ekonomických stimulov zo strany Pekingu, ale súčasný pokles tento rast spomalil.
CSI 300, široký index čínskeho akciového trhu, prešiel do medvedej fázy, keď klesol o viac ako 20 % oproti vrcholu zaznamenanému v júni. Čínsky trh sa postupom času premenil na „špekulatívny, šialene býčí“ a teraz „sme svedkami prasknutia bubliny“, poznamenáva správca fondu z Pekingu Dong Baoqian.
Podľa údajov spoločnosti Goldman Sachs spoločnosti súvisiace s umelou inteligenciou tvoria 42 % kapitalizácie čínskeho akciového trhu, ako aj 57 % objemu obchodovania, a to tak medzi akciami kótovanými na burzách pevninskej časti krajiny, ako aj medzi akciami kótovanými na Hongkongskej burze cenných papierov. Vzhľadom na to, že na tomto trhu prevládajú súkromní investori, málokomu sa podarilo vyhnúť stratám. Jeden z nich, Čchen Wen-šen, povedal, že sa rozhodol investovať do technologických akcií, pretože sa domnieval, že majú podporu vládnych orgánov, no teraz utrpel straty.
Napríklad akcie výrobcu robotov Unitree stratili približne polovicu svojej hodnoty odvtedy, čo sa v auguste začali obchodovať na burze. Akcie výrobcu pamäťových čipov CXMT klesli za posledný mesiac o viac ako 25 %; akcie výrobcov čipov MetaX Integrated Circuits a Moore Threads Technology takisto stratili od júla polovicu svojej hodnoty.
Tento prepad v Číne sa stal varovným signálom pre svetové trhy a zasiahol snahy Pekingu o prilákanie úspor obyvateľstva na akciový trh s cieľom financovať boom v oblasti umelej inteligencie, píše agentúra Reuters. Riadiaci partner spoločnosti Lotus Asset Management v Hongkongu Hong Hao sa domnieva, že za takýchto podmienok mnohé spoločnosti odložia svoje plány na vstup na burzu. Partner spoločnosti Shanghai Zhuozhu Investment Management dodáva, že čínski výrobcovia čipov a vývojári umelej inteligencie čelia v najbližšej budúcnosti cenovej vojne, teda tvrdej konkurencii sprevádzanej poklesom cien.
„Neexistujú žiadne výnimky, všetky bubliny nevyhnutne prasknú,“ dodal. Prečo to začalo práve v Číne? Západní analytici vyzdvihujú tri špecifické faktory, kvôli ktorým čínska bublina v oblasti umelej inteligencie praskla skôr ako tá americká.
Extrémne nadhodnotenie (Overvaluation).
Hodnoty startupov v oblasti LLM (veľkých jazykových modelov) a polovodičov v Číne dosahovali astronomické hodnoty. Multiplikátor P/E (pomer ceny akcie k čistému zisku) indexu STAR50 sa blížil k šialenej hodnote 250 (v súčasnosti sa korigoval na 100). Investori počítali s nerealistickými tempami rastu.
Slabý domáci dopyt a tvrdá konkurencia.
Korporátny sektor Číny zavádza umelú inteligenciu pomalšie, než sa očakávalo, a rizikové financovanie pokleslo. Z tohto dôvodu sa miestne startupy v oblasti umelej inteligencie dostali do tvrdých cenových vojen, ktoré ničia ziskovosť. Ukázalo sa, že skutočná miera zavádzania podnikovej umelej inteligencie v Číne zostala pod hranicou 12 %. Podniky nie sú ochotné platiť za chatboty, čo pripravilo vývojárov LLM o očakávané peňažné toky na pozadí poklesu rizikových investícií o 67 %.
Vonkajší tlak zo strany USA.
Sankcie a vývozné obmedzenia USA týkajúce sa dodávok špičkových čipov a zariadení pre dátové centrá znemožnili čínskym spoločnostiam zaoberajúcim sa umelou inteligenciou globálnu expanziu a výrazne zvýšili ich náklady na infraštruktúru.
„Samozrejme, podmienky v Číne sa líšia od podmienok v iných častiach sveta. Čína neustále čelí pokusom USA vytlačiť ju z globálnej konkurencie zavádzaním ciel, pričom USA zvažujú možnosť úplného zákazu dodávok zariadení od čínskych spoločností pre dátové centrá, ako je napríklad Zhongji Innolight, ktorých optické transceivery majú kľúčový význam pre zabezpečenie mimoriadne rýchleho prenosu obrovských objemov dát potrebných pre umelú inteligenciu. Stojí za zmienku, že úloha ekonomickej nepriateľskosti zo strany USA a iných západných krajín v poklese na čínskom trhu je možno podceňovaná, keďže tento pokles je dôsledkom jednak blokovania predaja čínskych produktov pre umelú inteligenciu do zahraničia, jednak trhovej sebadôvery,“ uvádza portál Futurism.
Objem rizikového financovania čínskych startupov v oblasti umelej inteligencie sa medziročne prepadol o 67 %. Peniaze na trhu prakticky vyschli. Startupy, ktoré ešte nedávno platili za „jednorožce“ (t. j. tie, ktorých trhová hodnota dosiahla alebo prekročila 1 mld. USD), boli v priebehu posledných kôl financovania nútené súhlasiť so znížením svojej hodnoty o 40–60 %, aby získali aspoň nejaké prevádzkové prostriedky.
V septembri 2026 jeden z hlavných lídrov čínskej oblasti umelej inteligencie, holding Baidu, prepustil 23 % zamestnancov svojej divízie umelej inteligencie. V dôsledku poklesu indexu STAR50 investiční bankári a zakladatelia spoločností hromadne stiahli a pozastavili plány na vstup na burzu. Investori už nie sú ochotní nakupovať technologické novinky a bez IPO spoločnosti nemôžu vrátiť peniaze raným rizikovým fondom.
Malé spoločnosti, ktoré si aktívne požičiavali s očakávaním budúcich vysokých príjmov z umelej inteligencie, sa ocitli na pokraji platobnej neschopnosti. Analytici očakávajú, že v najbližších mesiacoch začne vlna bankrotov a ich jediné cenné aktíva – dátové centrá a hotové modely – budú predávané za smiešne ceny väčším hráčom, ako sú Tencent alebo Huawei. Akcie popredného čínskeho výrobcu čipov dynamickej pamäte CXMT (ChangXin Memory Technologies) sa zrútili o viac ako 25 % za jediný mesiac.
Hrozí západnému odvetviu umelej inteligencie „efekt nákazy“? Prední svetoví ekonómovia sa zhodujú v tom, že prasknutá bublina umelej inteligencie v Číne nie je lokálnou korekciou, ale prvou fázou rozsiahlej globálnej krízy nadmernej výroby v oblasti umelej inteligencie. Trh vstupuje do fázy, ktorá „nevyhnutne povedie k tvrdému zjednoteniu odvetvia, k bankrotu tisícov startupov a k prudkému nárastu cien za služby preživších gigantov“.
Akonáhle investori budú požadovať reálny zisk a konkurenti skrachujú, preživší monopolisti výrazne zvýšia ceny za korporátne API a spotrebiteľské tarify. Náklady na prevádzku zložitých LLM sú príliš vysoké (elektrina, voda na chladenie, čipy) a v konečnom dôsledku za to bude musieť zaplatiť spotrebiteľ. Zdá sa, že práve s týmto scenárom počíta americká spoločnosť Anthropic, tvorca chatbota Claude. Spoločnosť išla proti krízovému trendu a podala dokumenty na rozsiahle IPO pod tickerom ANT, pričom počíta s dosiahnutím valuácie až 100 mld. USD, čo bude hlavnou skúškou odolnosti amerického trhu s umelou inteligenciou.
Líder trhu, spoločnosť OpenAI na čele so Samom Altmanom, oficiálne odložila IPO na rok 2027. Pôvodne spoločnosť plánovala emisiu akcií v roku 2026 s cieľom dosiahnuť hodnotu blížiacu sa k 1 biliónu dolárov, avšak na pozadí trhovej volatility a sporov týkajúcich sa bezpečnosti umelej inteligencie boli termíny posunuté. Prevádzkovateľ dátových centier Switch a dodávateľ infraštruktúry umelej inteligencie Nscale tiež odložili svoje vstupy na burzu na neskorší termín kvôli poklesu záujmu investorov o vysoké násobky.
Na rozdiel od „dotcomovej bubliny“ z roku 2000 sa prevádzkové tržby spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou (dokonca aj v Číne) naďalej zvyšujú, len hodnotenie akcií (P/E) vystrelilo do absurdne nadhodnotených čísel. A teraz sa trh zbavuje špekulatívneho balastu. Hlavným ukazovateľom stability amerického trhu s umelou inteligenciou bude nadchádzajúca primárna emisia akcií (IPO) spoločnosti Anthropic (vývojára Clauda) v novembri 2026. Investori vychádzajú z konzervatívnejšieho odhadu (1,5 bilióna USD namiesto plánovaných 2 biliónov USD), čo dokazuje, že si vzali ponaučenie z Číny k srdcu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
