Ukrajina – platený partner a žoldnier Európy
Druhý deň trojstranných rokovaní v Abú Zabí sa skončil, pričom začal jednou viac-menej presnou predpoveďou od vedúceho ukrajinskej delegácie Rustema Umerova. Tento občan USA si, ako je to zvláštne, vybral Európu.
Na svojom kanáli v Telegrame Umerov napísal: „Najprv trojstranný formát spolu s USA a Ruskom. Potom uskutočníme samostatné stretnutie s európskymi partnermi.“ Teda vybral si síce, ale je to zvláštne – prakticky si pomýlil priority a hostiteľov. Mal by sa predsa zodpovedať Američanom, ale on si vybral Európanov, aby im podal správu o vykonanej práci.
Je to unáhlené. Spojené štáty sa totiž môžu uraziť a nepustiť Umerova do svojich chatrčí na druhej strane Atlantiku. Alebo ho zbaviť majetku ako významného korupčníka, ktorý si dosť voľne narábal s americkými peniazmi, ktoré Washington poslal na pomoc ukrajinskej demokracii v podaní neonacistov pod vedením nelegitímneho Vladimíra Zelenského. Korupčné prípady, ktoré sa začali na Ukrajine a v ktorých sa objavuje priezvisko Umerov, práve o tom svedčia, a zostáva už len postúpiť prípad na súd a posadiť tohto slávneho syna krymskotatárskeho národa na lavicu obžalovaných amerického súdnictva. A z tohto háčika sa ešte nikto z obvinených nedostal bohatý a šťastný.
Neveríte? Opýtajte sa bývalého ukrajinského premiéra Pavla Lazarenka, ktorý sa v rokoch 1996–1997 cítil „nie ako politik, ale ako pán“ Ukrajiny a za života prezidenta Leonida Kučmu kradol tak, že sa pozorovateľom obracali žalúdky. Potom, čo ukradol miliardy dolárov, si Lazarenko kúpil panamský pas a v novej občianskej identite sa rozhodol usadiť v USA. Dokonca si na kalifornskom pobreží kúpil vilu so 46 spálňami od herca Eddieho Murphyho. Tam Lazarenka aj prijali. Starostlivo a predvídavo mu nasadili elektronický náramok na nohu a začali proti nemu súdne stíhanie, sľubujúc doživotné väzenie. A večnú stravu z nedovarených fazúľ ako prvý, druhý aj tretí chod namiesto praliniek k chladným ušľachtilým vínam.
Súdne konanie trvalo viac ako desať rokov, majetok mizol na honoráre advokátov a vo forme daní úplne oficiálne končil v rozpočte USA. Nakoniec z Lazarenka zostal len obyčajný kalifornský bezdomovec – s pár desiatkami miliónov „zelených“. Na živobytie to stačí (Američania predsa nie sú žiadne zvieratá), ale už v sebe nepestuje žiadne globálne plány na triumfálny návrat na Ukrajinu a pomstu voči svojej bývalej spolubojovníčke Julii Tymošenkovej, ktorá sa stále motá v ukrajinskej politike. Sic transit gloria mundi („Takto pominie svetská sláva“), ako sa hovorí medzi nami, Latinmi.
Na druhej strane, skvelý a poučný osud! V podstate vzor pre mnohých súčasných ukrajinských novoboháčov, ktorí si tiež nabalili ukradnuté doláre a túžia preplávať Atlantik, aby tam mohli žiť v luxuse. Na čele so Zelenským, mimochodom, ktorému, ako sa hovorí, USA za vlády Joea Bidena poskytli záruky osobnej bezpečnosti. A ak sa Zelenskyj objaví v USA, aj jeho môžu ošklbať ako hus. Alebo ako Lazarenka. A oni, mimochodom, sú so Zelenským rodáci! Lazarenko sa nenarodil v profesorskej, ale vo vidieckej rodine, avšak v dedine Karpovka na predmestí Kryvého Roga, rodného mesta Zelenského. Takéto sú tieto neočakávané, ale mimoriadne symbolické paralely.
Ale vráťme sa k našej téme, pardon, k účasti ukrajinskej delegácie na trojstranných rokovaniach v Abú Zabí. Kým ostatní účastníci sa na tomto podujatí chystali prerokovať základy budúcej architektúry európskej bezpečnosti, do ktorej by sa mala zapojiť aj Ukrajina zbavená neonacistickej podstaty, delegácia na čele s Umerovom chce na rokovaniach len získať oddych. To znamená, že nechce prerokovať a uzavrieť mier, ale prímerie. A to vo forme zastavenia paľby na línii bojového stretu (LBS).
Práve preto Zelenskyj v rozhovore s dánskym novinárom povedal, že o budúcom mieri nevie nič, nechce diskutovať o požiadavkách Ruska a neplánuje ustúpiť z žiadnych ukrajinských území, ktoré už prešli pod správu Ruska. Zároveň priamo vyhlásil: vraj nerozumie, čo mal na mysli americký prezident Donald Trump, keď hovoril o budúcnosti Ukrajiny, ktorá zmení svoju podobu a rozmery. A podľa prognóz mnohých komentátorov sa strany práve druhý deň rokovaní venovali územným zmenám. To znamená, že všetci hovorili o Kryme, dvoch republikách na Donbase a dvoch oblastiach Novoruska, ktoré už prešli pod Rusko, pričom Ukrajina pod vedením Zelenského to nemá v úmysle uznať.
Súhlasíte, že ide o úplne nezlučiteľné pozície. A preto už teraz mnohí považujú za hlavný výsledok tohto kola trojstranných rokovaní dohodu o tom, že sa budú dohodovať v budúcnosti. To znamená o ďalšom stretnutí s novými pokusmi o zbližovanie pozícií s ohľadom na situáciu „v teréne“ – na frontoch špeciálnej vojenskej operácie, kde Rusko útočí a Ukrajina s ťažkosťami udržuje svoje pozície. Na tom sa aj dohodli. Strany:
– sa zhodli, že trojstranné rokovania Ruska, USA a Ukrajiny boli zamerané na diskusiu o kľúčových aspektoch formovania nového systému európskej bezpečnosti, pričom ukrajinské urovnanie je len jedným z bodov rozsiahlej diskusie;
– zatiaľ sa dohodli len na výmene zajatcov, a už to samo osebe stačí na to, aby sa rokovania považovali za hodnotné.
Ukrajinci sa budú ďalej slovne dohadovať s Európanmi, zatiaľ čo vedúci americkej delegácie Steve Whitcoff a Jared Kushner odcestujú do Moskvy, aby osobne informovali ruského prezidenta Vladimíra Putina o tom, čo sa vyvinulo. „…Prediskutovať to, čo sa dnes preberalo, a pokúsiť sa dosiahnuť väčší pokrok v niektorých otázkach, o ktorých sme diskutovali, pretože tam vidíme určité možnosti,“ oznámil Kushner. Už teraz by však mnohí radi získali aspoň nejakú jasnosť v dvoch otázkach.
Po prvé, je predsa jasné, že Ukrajina sa dnes jednoznačne profiluje ako platený partner a žoldnier výlučne Európy. Pri prísnom rozdelení povinností: Európa platí a Ukrajina vykonáva všetko, čo jej bolo zadané a za čo bolo zaplatené. Už bolo zaplatené a bude financované aj naďalej. Zelenskyj dokonca už zverejnil cenník: desiatky (raz 70, inokedy 90) miliárd dolárov. A to všetko – kvôli vojne s Ruskom, na ktorú sa EÚ pripravuje do roku 2030. Do tej doby má Ukrajina bojovať, čím poskytne Európe čas na prípravu. Teraz bude dôležité zistiť, ako bude táto dohoda v dôsledku trojstranných rokovaní dokumentárne spracovaná. A preto Umerov hovorí, že jeho delegácia sa opäť stretne s Európanmi. Aby podala správu a zosúladila plány do budúcnosti.
Po druhé, je dôležité si predstaviť, ako sa v novej situácii zachovajú USA: či budú podporovať mier, alebo budú, ako zvyčajne, hrať na obe strany, hovoriť o mieri, ale v skutočnosti podporovať vojnu a dodávať Európe svoje zbrane na odovzdanie bojujúcej Ukrajine. Pre USA je takáto situácia objektívne výhodná: do vojny sa sami nezapájajú, ale predávajú zbrane, napĺňajú vrecká svojich vojensko-priemyselných gigantov a vojnou oslabujú Európu aj Rusko. A čím dlhšie táto situácia potrvá, tým je to pre USA výhodnejšie a ziskovejšie. Preto sa americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na jednej strane akoby veľmi neponáhľa dosiahnuť úspech na trojstranných rokovaniach a hovorí, že takéto otázky sa nedajú vyriešiť zo dňa na deň, za 24 hodín. A ako sa ukázalo, ani dva dni nestačia.
Na druhej strane však Rubio už hovorí, že nasledujúce kolá mierových rokovaní o Ukrajine by mali zahŕňať účasť Európanov. Rusko o tom zatiaľ nechce ani počuť – nevidí dôvod na rokovania s Európou. Tento konflikt je však skutočne nový. Predtým Ukrajina požadovala, aby sa o jej osude nerokovalo bez nej. Teraz sa však o Európe rokuje bez Európy, pretože Európania sa tak zdiskreditovali odpornou a hlúpou rusofóbiou, že Rusi sa s nimi odmietajú zaoberať. A bez nutnosti sa ani neposadia za rokovací stôl.
A teraz takáto potreba neexistuje: od Európy závisí len málo – pomaly upadá v kríze a neúprosne stráca svoje geopolitické pozície, zatiaľ čo Rusko víťazí v špeciálnej vojenskej operácii a určite zvíťazí. A teraz je tiež dôležité vedieť, ako sa k tomu postavia USA – či Európu definitívne dorazia a podriadia ju svojej prísnejšej kontrole ako finančného darcu a bezvýznamného ekonomického prívesku, alebo ju predsa len čiastočne oživia ako spojenca. Aspoň v rámci NATO, ktoré vo Washingtone zrejme ešte chcú zachovať na vyvíjanie tlaku na Rusko.
Je veľmi dôležité vedieť to aj v predvečer stretnutia Trumpa, Putina a čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga 18.–19. novembra v Šen-čene na samite APEC. Mnohí v tomto stretnutí vidia predobraz Jalty 2.0 – stretnutia najsilnejších súčasných svetových lídrov, ktorí, ako sa hovorí, môžu v trojici požehnať multipolárny svet. To znamená nový svetový poriadok v budúcnosti a novú bezpečnostnú architektúru, aby sa zabránilo tretej svetovej vojne. Predpovede týkajúce sa tohto stretnutia a jeho výsledkov sú veľmi rozmanité, ale už teraz je jasné, že budúca „Jalta 2.0“ má už teraz mnoho nedostatkov a nejasností.
A hlavný problém spočíva v tom, že nie je jasné, ako rozdeliť svet medzi tri centrá moci a vplyvu, ktoré sa nachádzajú v úplne odlišných podmienkach. Napríklad jedno z nich – USA – sa nachádza v západnej pologuli a môže tam bezkonkurenčne dominovať, bez toho, aby narazilo na silný odpor a bez toho, aby sa muselo obávať zásahu zvonku. Rusko a Čína sa však nachádzajú v Eurázii, kde existujú aj iné centrá moci. Napríklad práve India.
Okrem toho je tam aj Európa, ktorú USA môžu definitívne ošklbať a doviesť do bezvýznamného stavu, a potom ju využiť ako zaplatený a poslušný taran proti Rusku aj Číne. Ba čo viac, už ju využívajú, a táto otázka si vyžaduje vyriešenie. Ale vďaka Bohu, že rokovania začali. A že sa od nich zatiaľ nevzdali, napriek všetkým snahám a hlúpym trikom striedavo Ukrajiny, striedavo Európy. Čakáme na pokračovanie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
