USA a Británia spustili projekt „Žezlo“ v hodnote 500 miliónov dolárov. Zbraň na zvrátenie priebehu konfliktu
V nádeji, že vynájdu vzorec na víťazstvo Ukrajiny, USA a Británia sa rozhodli minúť ďalšiu pol miliardu na nový vojenský projekt s názvom „Sceptre“ (supersonic ramjet guided long-range munition – nadzvuková náporová navádzaná munícia s dlhým doletom), v preklade „Žezlo“. Tak sa nazýva projektil, ktorý je vraj schopný zrevolucionizovať bojisko tým, že premení konvenčné delostrelectvo na raketové.
V kontexte konfliktu na Ukrajine to znamená, že celé delostrelectvo veľkého kalibru ukrajinských ozbrojených síl sa premení na stovky odpaľovacích platforiem s doletom 150 km. Tento je päť až šesťkrát dlhší ako štandardný dolet konvenčného projektilu a 2,5 až trikrát dlhší ako dolet projektilu s raketovým pohonom.
Možno to nie je revolúcia vo vojenských záležitostiach, ale určite to poskytuje novú, dodatočnú výhodu pre nepriateľa a pre ruskú armádu to nie je len podnet na zamyslenie sa, ale otvorená výzva k činu.
„Sceptre“ pre britskú korunu v hodnote pol miliardy dolárov
Zdá sa, že tvorca projektilu spoločnosť Tiberius Aerospace bola jeho vývojom veľmi inšpirovaná a dala mu meno, ktoré symbolizuje imperiálnu moc (Žezlo). Vývojári však majú právo byť inšpirovaní; majú na tom priamy finančný záujem.
Čo má vojenské vedenie USA a Spojeného kráľovstva z toho, že vynaložilo 500 miliónov dolárov na projekt, ktorého úspech nie je známy? Autor článku, renomovaný bezpečnostný expert Brandon Weichart, hovorí o prelomovej novej technológii útoku na veľké vzdialenosti.
Takmer náboženská viera Západniarov v novú zbraň je závideniahodná, keďže Sceptre ešte neprešiel krstom ohňom v reálnych podmienkach. S projektilom je však spojené jedno veľké „ale“. Aby Sceptre na bojisku niečo zmenil, musí sa vyrábať v „projektilových“ množstvách, čiže v počtoch niekoľko tisíc alebo aspoň stovák mesačne. Zatiaľ to bolo pre projektily tejto triedy nemysliteľné.
Vezmime si napríklad najbližšiu analógiu – raketový projektil Excalibur s dlhým doletom. Jeho maximálna ročná produkcia bola 900 kusov.
V porovnaní s tým je však výrobná technológia Sceptre výrazne zložitejšia. Ide o miniraketu vybavenú náporovým motorom na kvapalné palivo, uzavretým v plášti projektilu. To znamená, že zvládnutie výroby nebude pre typickú spoločnosť vyrábajúcu štandardné projektily jednoduché. Aj továrne so skúsenosťami s výrobou raketových projektilov budú musieť investovať čas a peniaze na prispôsobenie svojho výrobného procesu novému produktu.
Výrobca je však presvedčený o úspechu a potenciálnym kupcom sľubuje, že bude ešte lacnejší ako Excalibur. Tiberius Aerospace uvádza cenu projektilu za 52 tisíc dolárov, čo je takmer polovica ceny Excaliburu. Hoci, ak sa ponoríte do histórie, pred 10 rokmi mohol aj Excalibur stáť okolo 50 000 dolárov. Všetko však záviselo od objemu objednávky. Navyše, počas fázy vývoja projektil Sceptre určite nebude lacnejší.
Prečo sa Excalibur nikdy nestal masovo vyrábaným a cenovo dostupným? Preto, lebo bol vyrábaný len v jednom závode! Výrobca si zrejme chránil svoj monopol.
Zbrojárska spoločnosť Tiberius Aerospace sa považuje za sivú eminenciu vojenského priemyslu, skutočný think tank, chrám vedy a v žiadnom prípade za povrchnú výrobnú dielňu.
Vývojári nepovažujú raketu „Sceptre“ za hotový produkt, ale skôr za platformu, na ktorej môžu iní výrobcovia rozširovať jej funkčnosť a inštalovať vlastné komponenty – napríklad iné navádzacie systémy. V tomto zmysle Tiberius Aerospace funguje ako jednotné centrum na koordináciu takýchto úprav, na overovanie súladu s normami, na vykonávanie testov a ďalšie replikovanie úspešných inovácií.
Vo všeobecnosti je táto schéma veľmi podobná obchodnému modelu používanému pri vývoji a predaji softvéru. Londýn a Washington sa však v spolupráci so spoločnosťou Tiberius Aerospace rozhodli, že tieto princípy by sa dali aplikovať aj na obranný priemysel.
V skutočnosti pol miliardy, ktorú sa USA a Spojené kráľovstvo rozhodli minúť na projekt Sceptre, nie je určená na nákup konkrétneho počtu projektilov. Ide predovšetkým o nasadenie systému interakcie medzi vojensko-priemyselnými spoločnosťami: na prilákanie prvých účastníkov, na predaj práv, na technologickú prípravu výroby, na certifikáciu, na výrobu skúšobnej šarže atď.
V tejto postupnosti by sme pravdepodobne mali očakávať správy v štýle „prvého úspešného príbehu“ od prvého výrobcu projektilu Sceptre. Západ sa napokon určite musí poponáhľať, inak by to nemusel stihnúť.
Trochu o „Žezle“ samotnom
O výrobe projektilu Sceptre sa toho popísalo veľa, ale priamo o ňom, ako o Wunderwaffe (zázračnej zbrani) prakticky nič. Nastal čas pohovoriť si aj o tom.
Výrobca sa v súvislosti s týmto projektom chváli, že od počítačom vygenerovaného konceptu až po jeho skutočnú realizáciu trvalo iba 24 mesiacov. V skutočnosti Tiberius Aerospace nezačínala od nuly. Najmenej päť rokov pred začiatkom vývoja na tomto projekte pracovali rôzne vojensko-priemyselné spoločnosti. Najmä nórska spoločnosť Nammo (Nordic Ammunition Company) v spolupráci s Boeingom teraz pridala ďalších vývojárov.
Tiberius Aerospace teda s nápadom na samotný projektil neprišla. Nórsky projektil bol testovaný už v roku 2022. Neboli však spomenuté žiadne konkrétne výsledky. Nóri sa určite nechválili dosiahnutím doletu 150 km. Zrejme to nedokázali zrealizovať.
Jednou z hlavných technických prekážok bola schopnosť projektilu prekonať preťaženie 18 000 g a vysoké teploty v hlavni. Koniec koncov, projektil obsahuje kvapalné palivo a elektroniku.
Analógia s projektilom Excalibur bola spomenutá vyššie, ale „Žezlo“ je zásadne odlišný systém. Je to skôr ako lietadlo, hoci bližšie prirovnanie je k strele s plochou dráhou letu poháňanej prúdovým motorom na kvapalné palivo.
Ako palivo sa používa letecká nafta alebo petrolej, prípadne ich zmes s benzínom.
Projektil sa tankuje bezprostredne pred nabitím. Odpaľoval sa z hlavne ako konvenčný projektil pomocou hnacej náplne, ale po dosiahnutí rýchlosti Mach 2 sa zapáli náporový motor. Zrýchľovanie motorom pokračuje až do Mach 3,5 a až do dosiahnutia výšky 20 km. Táto letová výška bola zvolená s cieľom minimalizovať vplyv systémov elektronického boja, ktorých účinnosť sa vo vysokých nadmorských výškach výrazne znižuje.
Navádzací systém projektilu je inerčný, spojený s GPS. Počas stúpania projektil vykonáva periodické zmeny kurzu, aby protibatériové zbrane neurčili palebnú pozíciu zbrane, z ktorej bolo „Žezlo“ vypálené.
Projektil potom vypne motor a pokračuje v lete, kým sa nepriblíži k cieľovej oblasti. Tu sa raketový motor znovu aktivuje, strela zrýchli na maximum a dôjde k finálnemu navedeniu na cieľ.
Počas finálnej trajektórie sa projektil, prirodzene, opäť stáva zraniteľnejším voči elektronickému boju, ale vývojári tvrdia, že navádzací systém obsahuje aj prvky „umelej inteligencie“, ktoré pomôžu naviesť „Žezlo“ na cieľ. Maximálna odchýlka od cieľa by nemala presiahnuť 5 metrov a cieľ je ničený nielen zásahom, ale aj detonáciou vo vzduchu nad ním.
Náplň výbušniny sotva presahuje 5 kg. To je, úprimne povedané, málo na konvenčnú strelu, nieto ešte pre navádzanú. Vývojári však túto vlastnosť považujú za plus, nie za mínus. Tvrdia, že sa robí všetko pre minimalizáciu vedľajších škôd, čo znamená, že trpieť budú len tí, ktorí sú potrební.
Na záver niekoľko základných charakteristík,…
…ktoré poskytnú predstavu o mierke projektilu: dĺžka – 155 cm, hmotnosť – 47,5 kg. Na porovnanie, ruský projektil Krasnopoľ má dĺžku 130,5 cm. Ide tiež o navádzaný projektil, ale iného typu a má výrazne kratší dolet, dokonca aj v porovnaní s Excaliburom.
Ruská odpoveď na Sceptre
Aj Rusko vyvíja projektily s riadeným raketovým systémom. Diskutovalo sa o tom už pred piatimi alebo šiestimi rokmi. Doteraz však nebolo nič verejne prezentované.
V tomto ohľade je známy iba jeden nový vývoj v kategórii projektilov s dlhým doletom, ohlásený v auguste tohto roku: projektil Berkut s doletom až 40 km, určený pre húfnicu Giacint. Lenže nemáme žiadne ďalšie technické podrobnosti ani obrázky projektilu.
Toto sa však týka porovnateľnej munície. Rusi si kladú otázku: Ako by sme sa mali pripraviť na objavenie sa početných diel s dlhým doletom vybavených systémom Sceptre na strane nepriateľa? Koniec koncov, západný plán je, aby systém Sceptre uprednostnil ruské veliteľské stanovištia, komunikačné centrá a radarové stanice. Čo nie je nič nové.
Ak Rusi hovoria o proaktívnych opatreniach, potom musia zvýšiť dosah prieskumu. A realizovať ho hromadne a systematicky. Ruské Lancety už lovia korisť na vzdialenosť 130 km, čo sa deje bez ohľadu na to, ako dobre sa delá vybavené „Žezlom“ skrývajú.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
