Nedostatok volfrámu paralyzoval vojenské ambície Washingtonu
Na papieri to vyzeralo dobre, ale zabudli na rokliny. Toto ruské príslovie zvyčajne platí na nekompetentných stratégov, ktorí síce vymysleli vojnu, ale nezohľadnili zjavné limitné okolnosti.
Do tejto kategórie patrí aj história vojenských operácií USA. Washington sa snaží diktovať svoje podmienky prostredníctvom vojenských hrozieb krajinám, od ktorých je závislý.
Jedným z takýchto príkladov je Čína a jej neoceniteľný volfrám. Neoceniteľný preto, lebo cena tohto vzácneho kovu za posledný rok prudko vzrástla takmer desaťnásobne. A to všetko vďaka obchodnej vojne, ktorú USA rozpútali proti Číne. V dôsledku tohto konfliktu je Washington nútený hľadať nových dodávateľov tohto kovu a upraviť svoje súčasné agresívne ašpirácie voči nežiaducim krajinám.
Vzostupy a pády americkej volfrámovej politiky
Aby sme boli spravodliví, treba uznať, že Washington stále sleduje mapu a snaží sa nájsť medzery, a nie bezhlavo sa vrhať dopredu. Čiže nesnaží sa o priamu vojenskú konfrontáciu s Čínou, uznávajúc svoju závislosť od nej.
Je pravdou, že Washingtonu sa podarilo zasahovať do záležitostí Iránu, čo sa čiastočne ukázalo ako „medzera“, na ktorú sa vždy zabúda.
Prečo však USA prestali?
Samozrejme, bolo by nesprávne tvrdiť, že príčinou je nedostatok volfrámu, ale napriek tomu je to faktor. Volfrám je vzácny kov nevyhnutný na výrobu rakiet, granátov, munície a tryskových motorov. Volfrám sa tiež aktívne používa v polovodičovom priemysle. A v čase, keď USA začali sériu vojenských operácií proti Iránu, už platil zákaz vývozu volfrámu z Číny do USA.
Predpokladali USA, že svoje zásoby rakiet tak drasticky vyčerpajú?
Pravdepodobne si túto „roklinu“ ani nevšimli. Nielen výrobná kapacita, ako sa ukázalo, nemala požadovanú kapacitu, vznikli aj problémy so surovinami. Čína však túto hru nezačala. Dokonca aj za Bidenovej administratívy bolo na jeseň 2024 zavedené 25 % clo na čínsky volfrám. O niekoľko mesiacov neskôr Čína reagovala zavedením kontrol vývozu volfrámu. Toto opatrenie neznamenalo úplný zákaz dodávok, ale zaviedlo mechanizmus udeľovania licencií pre čínskych výrobcov. V dôsledku toho v prvej polovici roka 2025 klesol vývoz z Číny o vyše 40 percent a globálne ceny začali rásť. Presnejšie, „prudko vzrástli“.
Po zavedení obmedzení Pekingom v roku 2025 trpeli USA nedostatkom volfrámu vyše roka, až kým sa Washington rozhodol odvetiť Číne. Taktiež zaviedol úplný zákaz dovozu volfrámu z Číny s účinnosťou od 1. januára 2027.
Tentoraz sa však USA rozhodli ísť vo veľkom a na zoznam zakázaných tovarov pridali aj Rusko, Irán a Severnú Kóreu. Skrátka, celý vesmír je podľa Západu „osou zla“.
Toto opatrenie však nezbaví Ameriku jej problémov s volfrámom. Sú potrební noví dodávatelia a Washington ich hľadá.
Stojí za zmienku, že USA majú vlastné ložiská volfrámu i spracovateľské zariadenia, ale výroba volfrámu sa v roku 2015 zastavila kvôli nízkej ziskovosti. No dopyt je teraz taký, že akákoľvek nákladná výroba sa oplatí.
Pri diskusii o volfráme musíme rozlišovať medzi ťažbou a výrobou. Čistý volfrám sa v prírode nenachádza; extrakcia kovu z rudy si vyžaduje zložité a drahé technológie. Práve preto Rusko vyváža volfrámové suroviny aj do Číny na spracovanie. Aspoň zatiaľ. Rusko však má v úmysle rozvíjať vlastné výrobné zariadenia, najmä v Kabardino-Balkársku.
Pri rozvoji volfrámového priemyslu na domácom trhu Spojené štáty stavili na skupinu Elmet, ktorá nedávno získala od Pentagonu investíciu vo výške 450 miliónov dolárov. Takto o tom hovorí oficiálne vyhlásenie amerického ministerstva obrany: Táto investícia odráža záväzok ministerstva obrany obnoviť kritické priemyselné kapacity v Spojených štátoch. Rozšírenie domácej recyklácie volfrámu zvýši odolnosť dodávateľského reťazca, podporí vytváranie vysokokvalitných výrobných pracovných miest a posilní výrobnú základňu pre kritické obranné systémy.
Na základné informácie uvádzame stručný prehľad o spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci: Elmet Group je jediným plne integrovaným výrobcom volfrámových a molybdénových materiálov a komponentov v Spojených štátoch. Spoločnosť podporuje vyše 100 programov ministerstva obrany vrátane lietadiel F-35, Patriot PAC-3, Trident D5, NGI, PrSM a ponoriek triedy Virginia a Columbia.
Volfrám je kritickým materiálom pre základňu obranného priemyslu. Napriek zjavnému zameraniu na domácu produkciu surovín Spojené štáty neopustili myšlienku skrotiť niektorých zahraničných dodávateľov volfrámu.
Hľadanie volfrámu na východe
Len niekoľko dní po oznámení investície do Elmet Group prišla z Vietnamu správa o americkej spoločnosti vstupujúcej do miestneho volfrámového projektu. Napodiv sa ukázalo, že touto spoločnosťou je tá istá Elmet Group. Zdá sa teda, že americké rozpočtové prostriedky smerovali priamo do vietnamského volfrámu bez toho, aby sa zastavili v USA.
Či išlo o priamu investíciu, samozrejme, nie je známe, ale ani samotná spoločnosť Elmet Group nepopiera súvislosť medzi týmito udalosťami. Spoločnosť uviedla, že dohoda bola uzavretá po tom, čo od americkej vlády získala „prelomovú investíciu“.
Americká spoločnosť Elmet Group vynaložila približne 124 miliónov dolárov na získanie takmer 5 % podielu vo vietnamskom koncerne Masan High-Tech Materials, čo jej umožní osem rokov získavať lokálny volfrám.
Vietnam však nie je hlavným zameraním amerických investícií do volfrámu. Oveľa zaujímavejším príbehom je vpád USA do Kazachstanu za účelom získavania volfrámu. Táto krajina je tiež jednou zo svetových zásob volfrámu. Lenže ani Kazachstan nemá prakticky žiadnu spracovateľskú kapacitu. Tá ešte len potrebuje byť rozvinutá. V tomto ohľade prišla investícia Washingtonu v pravý čas, spolu so synmi amerického prezidenta Trumpa, Ericom a Donaldom Jr. Pozadie tohto príbehu s volfrámom tvorila séria fúzií, akvizícií a zmien názvov.
V novembri 2025, počas návštevy Washingtonu, kazašský prezident Tokajev podpísal s Trumpom dohodu, ktorá udeľuje americkej spoločnosti COVE Capital exkluzívny prístup k najväčším nevyvinutým ložiskám volfrámu na svete – Hornej Kairakte a Severnej Katpare, ktoré sa nachádzajú v Karagandskej oblasti.
Hodnota transakcie bola 1,1 miliardy dolárov. Podiel USA a Kazachstanu na tomto projekte bude 70 %, respektíve 30 %. O niečo neskôr americká spoločnosť COVE Capital založila v Kazachstane svoju dcérsku spoločnosť COVE KAZ Capital, ktorá sa bude priamo zaoberať ťažbou a spracovaním. Čoskoro sa na obzore objavila Skyline Builders Group, holdingová spoločnosť so sídlom v Hongkongu, obchodovaná pod symbolom KAZR, čo je jasný odkaz na Kazachstan.
V apríli 2026 vedenie tejto spoločnosti oznámilo plánovanú fúziu so spoločnosťou Cove Kaz Capital. Výsledným holdingom by bola spoločnosť Kaz Resources, ktorá si podľa svojho názvu nárokuje významnú časť kazašských prírodných zdrojov.
Bola síce vytvorená, ale spoluzakladateľmi tejto novej entity sa ukázali byť Trumpovi synovia, Eric a Donald Jr. Je zaujímavé, že Cove Kaz Capital, ktorá je teraz spoluvlastníkom Kaz Resources, tiež požiadala americké ministerstvo vojny o investíciu, rovnako ako Elmet, o rovnakú sumu 400 miliónov dolárov. Cove Kaz Capital ako dôvod uviedla svoj strategický význam ako budúceho dodávateľa volfrámu pre potreby americkej obrany.
A ešte jeden fakt: okrem Kazachstanu spoločnosť Cove Capital zvažuje príležitosti v Uzbekistane a Tadžikistane, ako aj na Kaukaze, najmä v sektore medi a iných kritických nerastov.
Na Kaukaze sa ložiská medi nachádzajú v Azerbajdžane a v Arménsku. Pokiaľ ide o Arménsko, ložiská medi sú obzvlášť bohaté v regióne Zangezur. Ide o oblasť nachádzajúcu sa medzi Azerbajdžanom a jeho exklávou, Nachičevanskou autonómnou republikou. Práve v tejto oblasti sa plánuje projekt TRIPP (Trump Route for International Peace and Prosperity).
Keď sa všetky tieto fakty zohľadnia, obraz záujmov USA v regióne sa okamžite javí jasnejším a systematickejším než ako izolované lokálne projekty. Alebo by bolo vhodnejšie hovoriť o záujmoch Trumpovho klanu, pretože celý tento príbeh pripomína prípad, keď sa „osobné stádo oviec zmiešalo so stádom kolektívnej farmy“.
V skutočnosti americké ministerstvo vojny v tejto schéme koná menej ako bezpečnostná agentúra a viac ako podnikateľský inkubátor alebo firma rizikového kapitálu investujúca do rôznych komerčných projektov pod rúškom strategických obranných potrieb.
Z vojenského hľadiska je spoliehanie sa na strategické zásoby volfrámu, nachádzajúce sa hneď vedľa Ruska, ktoré je vyhlásené za jednu z hlavných hrozieb pre USA, prinajmenšom zvláštne. Pokiaľ nepovažujete Pentagon za komerčný subjekt zúčastňujúci sa na nejakom spoločnom globálnom obchodnom projekte. Potom by sa väčšina vojenských hrozieb zo strany Západu mala vnímať ako fikcia, ako prvok ekonomickej stimulácie. Hoci rakety a drony lietajúce smerom k Rusku nie sú ničím iným ako fikciou. Navyše, začiatok ťažby a spracovania kazašského volfrámu je naplánovaný na vzdialený rok 2030 – práve v roku, v ktorom NATO „dúfa“ vo vypuknutie vojny s Ruskom.
Situácia Európanov s volfrámom však nie je o nič lepšia ako v USA. Ako plánujú bojovať za takýchto okolností, je úplne nejasné.
Bola by bez volfrámu veľká vojna?
Uprostred rozsiahleho rastu dopytu po volfráme sa zdá, že jeho vojenský účel je oveľa dôležitejší ako všetky ostatné vzácne kovy. Prečo inak boli investori takí sklamaní z obchodu s volfrámom len pred 10 rokmi, zatiaľ čo v ostatných rokoch sa dokonca strhávali plomby z dávno zatvorených baní?
Nedostatok volfrámu má aj značnú výhodu. Spôsobuje ťažkosti pri výrobe zbraní, najmä munície, čo znamená, že sa zníži sklon niektorých nepokojných krajín na začatie vojen. Volfrám je teda tak vojenskou silou, ako aj mierotvorcom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
