Veľký kolaps ako nástroj výmeny elít
Model, ktorý sme podrobne rozoberali 21. októbra, ma prinútil pozrieť sa na súčasné útoky demokratov na Muska z trochu iného uhla pohľadu.
A v súvislosti s tým som sa rozhodol preskúmať finančnú štruktúru spoločnosti SpaceX, aby som zistil, do akej miery je táto spoločnosť odolná voči blížiacemu sa veľkému finančnému kolapsu a štrukturálnej kríze svetového finančného systému. Priznávam, že výsledky tohto výskumu sa ukázali byť oveľa zaujímavejšie ako pôvodný podnet. Objavila sa finančná konštrukcia, ktorá veľmi prirodzene zapadá do mojej predchádzajúcej hypotézy o mechanizme prechodu od súčasného modelu globálneho kapitalizmu k novému systému založenému na štátnej kontrole nad fyzickou infraštruktúrou, energiou, technológiami a peňažným obehom.
Všetko sa začalo správou CNN o tom, že demokrati v americkom Senáte pripravujú možné vyšetrovanie voči Muskovi v súvislosti s obmedzeniami prevádzky vojenského satelitného systému Starlink/Starshield na Ukrajine. Muskovi bola doručená výzva, aby uchoval príslušnú dokumentáciu. Súčasne sa objavili správy o zámere demokratov obmedziť výstavbu nových dátových centier a na americkom akciovom trhu začal pokles kurzov technologických spoločností. Na prvý pohľad ide o celkom bežný prípad politického súperenia. Demokrati, ktorí zvíťazili v doplňovacích voľbách, sa chystajú využiť parlamentné právomoci proti Trumpovým politickým a obchodným spojencom. Ak sa však na dianie pozrieme cez prizmu nášho októbrového modelu, odhalí sa oveľa zaujímavejší obraz.
Začnime s číslami. Pri uzatvorení obchodovania 4. novembra dosahovala trhová kapitalizácia spoločnosti SpaceX približne 1,85 bilióna dolárov. Pri ročnom tržbovom výnose za posledných dvanásť mesiacov vo výške približne 32 mld. dolárov dosahoval ukazovateľ P/S takmer 58. Samozrejme, pre rýchlo rastúce technologické spoločnosti sú vysoké ukazovatele typické, keďže investori kupujú predovšetkým očakávané budúce zisky. Ale aj s ohľadom na to sa táto hodnota javí ako veľmi náročná na budúce výsledky. Pre porovnanie, pri poklese pomeru P/S na 7 a zachovaní súčasných tržieb by trhová kapitalizácia spoločnosti dosiahla približne 224 mld. dolárov, čo znamená pokles takmer o 88 %. Zdôrazňujem, že ide o matematický scenár prehodnotenia, a nie o prognózu konkrétnej hodnoty spoločnosti SpaceX.
A tu vyvstáva logická otázka: čo sa stane so samotnou spoločnosťou, ak sa jej burzová hodnota zníži niekoľkonásobne? Práve tu sa objavuje prvá dôležitá skutočnosť. Ku koncu septembra disponovala spoločnosť SpaceX takmer 90 miliardami dolárov v hotovosti a krátkodobých likvidných investíciách. Jej finančné záväzky a záväzky z finančného lízingu predstavovali približne 39 miliárd dolárov. Spoločnosť disponuje fungujúcou satelitnou konšteláciou, rozvinutou infraštruktúrou na vypúšťanie satelitov, dlhodobými zmluvami a rastúcimi peňažnými tokmi. Za deväť mesiacov dosiahol prevádzkový zisk divízie Connectivity, do ktorej patrí aj Starlink, približne 5,2 miliardy dolárov. Viacnásobný pokles trhovej kapitalizácie teda sám o sebe vôbec neznamená bankrot spoločnosti SpaceX. Skutočná infraštruktúra bude naďalej fungovať, predplatitelia budú platiť, satelity budú prenášať informácie a rakety budú vykonávať štarty.
Potom som sa rozhodol pozrieť na možné záložné záväzky samotného Muska. Ukázalo sa, že jeho korporátna kontrola nad spoločnosťou SpaceX je pomerne dobre chránená. Podľa najnovších zverejnených údajov mu patrilo približne 48,4 % ekonomického kapitálu a viac ako 82 % hlasov. Verejne zverejnená záloha na jeho akcie SpaceX predstavovala len malú časť balíka, ktorý vlastnil. Zároveň je v spoločnosti Tesla zaistených viac ako 207 miliónov akcií, avšak prípustný objem bežného úveru proti takémuto zabezpečeniu je podstatne obmedzený firemnými pravidlami. Skutočný objem osobného zadlženia a podmienky bankových pohľadávok nie sú vôbec známe, ale dostupné dokumenty nedávajú dôvod očakávať, že by Musk automaticky stratil kontrolu nad spoločnosťou SpaceX v prípade prudkého poklesu jej kurzov.
Inými slovami, máme do činenia so spoločnosťou, ktorá je schopná prežiť závažnú burzovú revalváciu a zachovať si pritom značnú časť svojho súčasného podnikania. Ďalšie skúmanie účtovnej závierky však odhalilo úplne iný zdroj potenciálnej zraniteľnosti. Za prvých deväť mesiacov roku 2026 dosiahli kapitálové výdavky spoločnosti SpaceX približne 48 miliárd dolárov, z čoho takmer 40 miliárd pripadlo na oblasť umelej inteligencie. To predstavuje viac ako 83 % všetkých kapitálových investícií skupiny.
Divízia umelej inteligencie zároveň vykázala za rovnaké obdobie prevádzkovú stratu vo výške približne 3,3 miliardy dolárov. Pre porovnanie, celkový prevádzkový peňažný tok spoločnosti za deväť mesiacov dosiahol približne 13 mld. dolárov. Z toho vyplýva, že kapitálovo náročnejšia oblasť činnosti spoločnosti SpaceX si vyžaduje neustále získavanie obrovského objemu financií. Ziskové satelitné podnikanie existuje v rámci jednej korporátnej štruktúry spolu s rozsiahlym a zatiaľ veľmi nákladným programom budovania výpočtovej infraštruktúry.
Ešte zaujímavejšia sa ukázala byť štruktúra veriteľov. Okrem približne 25 miliárd dolárov nezabezpečených dlhopisov má spoločnosť záväzky súvisiace s financovaním zariadení. Konkrétne takmer 12,9 miliardy dolárov záväzkov z operácií so zariadeniami pripadalo na transakcie so spoločnosťou Valor Equity Partners, ktorej zakladateľ Antonio Gracias je zároveň členom predstavenstva SpaceX. A 26. októbra spoločnosť oznámila dohodu o financovaní grafických procesorov NVIDIA v hodnote približne 40 mld. dolárov prostredníctvom finančného lízingu za účasti spoločností Apollo Global Management, Goldman Sachs, BlackRock a štruktúr KKR. Transakcia predpokladá dlhodobé platby za zariadenia po ich dodaní. Konečné uzavretie dohody ešte len príde.
Všimnite si samotný mechanizmus. Finančné inštitúcie poskytujú prostriedky na nákup výpočtového zariadenia a SpaceX preberá záväzky týkajúce sa jeho využívania a úhrady. Ak bude trh s umelou inteligenciou naďalej rásť, tento model umožňuje urýchliť výstavbu infraštruktúry bez nutnosti okamžite uhradiť celý jej objem z vlastných prostriedkov. Ak sa však výstavba dátových centier spomalí, prístup k elektrickej energii bude obmedzený a ziskovosť výpočtových kapacít nesplní očakávania, vznikne rozdiel medzi finančnými záväzkami a skutočnými peňažnými tokmi. A práve vtedy budú mať veritelia k dispozícii ďalšie páky vplyvu.
A práve v tomto momente začínajú demokrati presadzovať obmedzenia výstavby nových dátových centier. Príslušný návrh zákona o moratóriu bol predložený už v lete, pričom výsledky novembrových volieb posilnili politické pozície odporcov rozsiahlej výstavby dátových centier. Námietky proti takýmto projektom súvisia so spotrebou elektrickej energie a vody, rastom cien za komunálne služby a ekologickými dôsledkami. Tieto problémy existujú nezávisle od politického boja okolo Muska. Finančné dôsledky možných obmedzení však môžu byť veľmi závažné. Podľa odhadov spoločnosti Goldman Sachs môžu dočasné zákazy zasiahnuť územia, na ktoré pripadá približne 45 % plánovaného rozšírenia amerických výpočtových kapacít. Federálne moratórium zatiaľ nebolo prijaté, avšak regulačné riziko sa už stáva faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia.
A teraz sa vyvíja zaujímavý vývoj. Najprv sa na pozadí očakávaní obrovského rastu umelej inteligencie vytvárajú trhové kapitalizácie v hodnote biliónov. Následne sa na základe týchto očakávaní pritiahne stovky miliárd dolárov súkromného a korporátneho kapitálu. Začína sa rozsiahla výstavba dátových centier, energetickej infraštruktúry, satelitných sietí a výpočtových komplexov. Následne sa finančný trh stretáva s vyhliadkou sprísnenia regulácie, obmedzeniami výstavby, revíziou prognóz ziskovosti a zdražením úverov.
Vôbec netvrdím, že každá z týchto udalostí bola vopred s niekým dohodnutá. Nachádzame sa uprostred tohto procesu a na základe nepriamych náznakov skúmame jeho možnú logiku. V takýchto situáciách je zásadne dôležité pochopiť, aké ekonomické a politické dôsledky má samotný sled udalostí, nezávisle od verejne deklarovaných zámerov jeho účastníkov. A teraz si pripomeňme náš model z 21. októbra.
Vtedy sa predpokladalo, že v dôsledku veľkej finančnej a štrukturálnej krízy bude štát schopný získať prakticky úplnú strategickú kontrolu nad kľúčovou infraštruktúrou budúcnosti. Štátne vlastníctvo pritom vôbec nie je nevyhnutné. Stačí kontrola nad udeľovaním licencií, štátnymi zákazkami, prevádzkovými podmienkami, energetickými zdrojmi, bezpečnostnými normami a prístupom k financovaniu. V prípade potreby môže štát uskutočniť priamu nacionalizáciu alebo finančnú reštrukturalizáciu jednotlivých kľúčových podnikov. V ostatných prípadoch úplne postačujú zmluvné a regulačné mechanizmy.
Štúdia spoločnosti SpaceX ukázala, do akej miery je takáto konštrukcia už blízko k realite. Americká vláda je najdôležitejším strategickým zákazníkom spoločnosti. Približne pätina tržieb spoločnosti SpaceX v roku 2025 pripadala na federálne úrady USA. Pentagon, NASA, Vesmírne sily a spravodajské služby využívajú jej technológie a služby. Štát pritom reguluje vesmírne štarty, využívanie frekvencií, export technológií a prácu s utajovanými informáciami. Formálne zostáva spoločnosť súkromná, ale sloboda využívania značnej časti jej strategických možností je podmienená záujmami amerického štátu. Samozrejme, závislosť je v tomto prípade vzájomná: ani pre štát nie je jednoduché rýchlo nahradiť jedinečné technológie spoločnosti SpaceX.
A práve tu vzniká zásadná okolnosť. V prípade veľkého finančného kolapsu štát vôbec nemusí zachraňovať kapitalizáciu spoločnosti SpaceX ani osobný majetok Muska. Bude musieť zabezpečiť plynulú prevádzku satelitnej komunikácie, vojenských a spravodajských systémov a v budúcnosti aj kriticky dôležitej výpočtovej a energetickej infraštruktúry. Existujúce aktíva môžu pokračovať v prevádzke aj v prípade znehodnotenia akcií. Ak by sa u jednotlivých vlastníkov vyskytli finančné problémy, štát bude môcť ponúknuť podporu za podmienok, ktoré podstatne posilnia jeho vplyv.
Starý finančný systém je tak prostredníctvom vysokej kapitalizácie a prilákania súkromného kapitálu schopný financovať vytvorenie infraštruktúry, ktorá po kríze bude fungovať už v úplne odlišnom systéme ekonomických vzťahov. Straty akcionárov a investorov pritom nie sú rovnocenné so zničením výrobných kapacít. Burzová hodnota sa môže znížiť o bilióny dolárov, ale satelity, elektrárne, dátové centrá, telekomunikačné siete a výrobné komplexy si pritom zachovajú značnú časť svojej fyzickej a ekonomickej hodnoty.
A tu sa objavuje ďalší veľmi výhodný politický mechanizmus. Ak nové zloženie Kongresu začne rozsiahle vyšetrovania, zvýši tlak na technologické spoločnosti a obmedzí výstavbu dátových centier, bude možné pokúsiť sa o zvalenie zodpovednosti za následný prepad trhovej kapitalizácie na demokratov. Aj keby sa finančné nerovnováhy hromadili už oveľa skôr. Z toho vyplýva, že pri takomto scenári by starý model rastu kapitálu mohol ukončiť svoj životný cyklus a politická zodpovednosť za straty by sa preniesla na tých, ktorých rozhodnutia sa zhodujú s momentom krízy.
Najdôležitejšia časť tejto hypotézy však začína až po kolapse. Predpokladajme, že štát získal kontrolu nad kľúčovými infraštruktúrnymi aktívami. Časť spoločností prešla reštrukturalizáciou, časť vďaka štátnej podpore, časť prostredníctvom znárodnenia alebo prevodu vlastníctva na veriteľov. V ďalšej fáze, v priebehu prekonávania krízy, začína nová privatizácia. Štát môže previesť vlastníctvo, koncesie, dlhodobé zmluvy a práva na riadenie na nových súkromných vlastníkov. Podmienky prístupu k strategickým aktívam pritom už určuje nová ekonomická a politická konfigurácia.
A práve prostredníctvom podobných procesov sa v histórii formovali nové vplyvné skupiny vlastníkov. Získaním kontroly nad podnikmi, ktoré sú kľúčové pre fungovanie systému, získavali finančné možnosti, inštitucionálny vplyv a schopnosť podieľať sa na formovaní politickej agendy. Samozrejme, niektorí predstavitelia bývalých elít si môžu zachovať svoje pozície alebo ich dokonca posilniť. Avšak samotná možnosť rozsiahleho prerozdelenia vlastníctva umožňuje štátu podstatne zmeniť zloženie ekonomickej elity a podmienky jej účasti na moci. V podstate ide o formovanie novej politickej elity prostredníctvom prerozdelenia materiálnych základov ekonomickej moci.
A teraz sa dostávame k záverečnému prvku nášho októbrového modelu, ktorý je zrejme najdôležitejší. Celá táto nová infraštruktúra – satelitná komunikácia, výpočtové kapacity, energetické systémy, zabezpečené komunikačné siete a digitálne platformy – sa môže stať fyzickým základom novej finančnej architektúry USA a štátov, ktoré sú súčasťou americkej ekonomickej zóny. Technologické a právne predpoklady sa pritom už vytvárajú. Zákon GENIUS Act prijatý v roku 2025 vytvoril legislatívny rámec pre regulované dolárové stablecoiny. Pokračuje tokenizácia finančných aktív, zavádzajú sa nové mechanizmy zúčtovania a digitálne evidovanie vlastníckych práv. Americké štátne dlhopisy získavajú dodatočný kanál dopytu prostredníctvom rezerv emitentov digitálnych dolárov.
Najzaujímavejšie na tom je, že nový finančný systém môže byť postavený na zásadne odlišnom organizačnom modeli. Nie je preň vôbec nevyhnutné vytvoriť jednotnú svetovú menu ani jediné globálne centrum zúčtovania. Stačí vybudovať vlastnú digitálnu zónu založenú na dolári s kontrolovanými štandardmi, platobnými nástrojmi, mechanizmami identifikácie, zúčtovania a prístupu k likvidite. Zároveň môže spolupracovať s inými regionálnymi finančnými systémami prostredníctvom dohodnutých protokolov a mechanizmov zúčtovania. Chcel by som pripomenúť, že sme už skôr diskutovali o možnosti vzniku práve takéhoto modelu – s viacerými nezávislými finančnými centrami, prepojenými technologickými mechanizmami vzájomných zúčtovaní a vzájomnou závislosťou od energie, zdrojov a výrobných kapacít.
Štátna kontrola nad fyzickou infraštruktúrou v takomto modeli nadobúda osobitný význam. Digitálny peňažný obeh, ukladanie údajov, potvrdzovanie vlastníckych práv a cezhraničné zúčtovania si vyžadujú stabilné dodávky energie, zabezpečené výpočtové systémy a komunikačné kanály. Štát nemusí vlastniť každý server alebo finančný register. Musí však mať možnosť zabezpečiť fungovanie kritických prvkov systému, najmä za mimoriadnych okolností. Práve tu sa ekonomická architektúra budúcnosti priamo prelína s otázkami národnej bezpečnosti. A teraz sa pokúsme spojiť všetko do jedného celku.
V období finančného rozmachu sa obrovské kapitály sústreďujú v americkom technologickom sektore. Vďaka vysokej kapitalizácii sa buduje infraštruktúra digitálneho sveta. V prípade veľkej krízy dochádza k prehodnoteniu finančných aktív, menia sa podmienky poskytovania úverov, časť vlastníkov prichádza o kapitál a štát získava ďalšie možnosti vplyvu na strategicky dôležité podniky. Následne môže prostredníctvom reštrukturalizácie, privatizácie a rozdelenia dlhodobých ekonomických práv vzniknúť nová trieda vlastníkov. Práve táto ekonomická elita sa stáva potenciálnou sociálnou a finančnou oporou novej politickej štruktúry. A skôr vytvorená infraštruktúra zabezpečuje fungovanie nového digitálneho finančného systému USA a ich zóny vplyvu.
Výsledkom je veľmi nezvyčajný historický proces. Finančný kapitál súčasného globalizovaného sveta je schopný svojimi prostriedkami vybudovať materiálny základ systému, v ktorom sa úloha doterajších nadnárodných finančných mechanizmov podstatne zníži. Štát získa možnosť obnoviť veľkú časť suverénnej kontroly nad infraštruktúrou, od ktorej závisí peňažný obeh, ekonomika a národná bezpečnosť.
Udalosti okolo spoločnosti SpaceX sú v tomto prípade zaujímavé práve ako konkrétny príklad, ktorý umožňuje overiť jednotlivé prvky tohto modelu. Vidíme mimoriadne vysokú trhovú hodnotu, veľké súkromné investície, fungujúcu strategickú infraštruktúru, výraznú závislosť expanzie umelej inteligencie od získaného kapitálu, štátne zákazky a politický tlak, ktorý môže ovplyvniť podmienky ďalšieho rozvoja. Všetko toto zatiaľ pripúšťa niekoľko rôznych scenárov, ale už teraz poskytuje dostatok podkladov na seriózny výskum.
Spomeňme si napokon na to, o čom hovorím už dosť dlho: konfrontácia medzi štátom a nadnárodnou sieťou, medzi vertikálou a horizontálou, vstupuje do novej fázy. Ak vertikála skutočne zamýšľa získať späť kontrolu nad fyzickými základmi ekonomiky, otázka vlastníctva sa stáva kľúčovou. Veď práve vlastníctvo určuje rozdelenie ekonomickej moci a prostredníctvom nej aj politickej moci.
Preto navrhujem nazerať na dianie v oveľa širších súvislostiach, než je len ďalší konflikt demokratov s Muskom, kolísanie akcií alebo diskusie o perspektívach umelej inteligencie. Možno sme svedkami jednotlivých prvkov oveľa rozsiahlejšieho procesu, v ktorom sa finančné prehodnotenie, prerozdelenie vlastníctva a vytvorenie novej digitálnej finančnej architektúry ukážu ako po sebe idúce etapy jednej historickej transformácie.
A ak je táto hypotéza správna, hlavným výsledkom nadchádzajúceho kolapsu nebudú vôbec bilióny stratenej burzovej kapitalizácie. Hlavným výsledkom bude to, komu pripadne infraštruktúra vybudovaná za tieto bilióny, kto získa právo s ňou nakladať a aká nová politická elita na jej základe vznikne. Lebo ten, kto rozdelí vlastníctvo infraštruktúry budúcnosti, do veľkej miery určí aj politické usporiadanie tejto budúcnosti.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
